Jasinda Wilderova: Strácam sa v tebe

jasinda-wilderovaSmrť je prirodzenou súčasťou života, ale len do chvíle, kým vás nezasiahne. Ak stratíme blízkeho človeka, je to obrovský šok a traumatizujúci zážitok na celý život. So smrťou milovaného človeka sa stretla aj hlavná hrdinka Nell, ktorá je postavená pred neľahkú úlohu: Nájsť novú silu a chuť žiť.

Byť silný znamená naučiť sa žiť aj napriek bolesti!

Boli mladí, krásni a zaľúbení. Ich detské dlhoročné priateľstvo v jeden obyčajný deň prerástlo do tínedžerskej lásky. Ich doteraz nepoznaná láska bola čistá, jednoduchá a sľubovala im spoločnú sľubnú budúcnosť. V jeden romantický víkend, kedy Kyle požiadal Nell o ruku, sa zhodou náhod mení na osamelosť a bolesť.

Oči sa mi zatvorili a obklopila ma tma. Len čo som ich znovu otvorila, vrátilo sa svetlo. Nadýchla som sa a zhlboka vydýchla. Potom znovu. Premýšľala som, prečo musím ešte dýchať. Kyle je preč. Tak prečo dýcham?

Na pohrebe sa Nell stretáva so starším Kylovým bratom Coltonom. Po roku sa náhodne stretnú v New Yorku. Colton pochopí, že Nell sa ešte stále nezmierila s bratovou smrťou, je zlomená, plná bolesti a smútku. Obaja si k sebe hľadajú cestu, ktorá je tŕnistá a skrýva mnoho bolestných tajomstiev. Nájdu spoločný smer dve osamelé a rozdielne srdcia, ktoré v sebe ukrývajú svoje spomienky? Prekonajú spoločne to, čo ich zožiera zvnútra a nájdu konečne odpustenie?

Sadni si a nechaj, nech ti to trhá vnútro. Potom vstaň a dýchaj. Nádych, výdych. Deň za dňom. Vstaň, aj keď budeš rozbitá a zničená. Poplač si. Prestaň plakať a preži svoj deň. Nie si v poriadku, ale si nažive a jedného dňa ti bude fajn.

Pokračovanie článku »

Sedem listov z Paríža… alebo memoáre 40-ročnej Američanky

Sedem listov z ParížaMilá Samantha Vérant,

píšem Ti ako autorke tej knižky formou listu. Predpokladám, že sa Ti to zdá byť náramne romantické.
Vlastne nie, Ty by si to určite povedala inak. Pridala by si aspoň päť iných prídavných mien opísaných zo synonymického slovníka, lebo však Tvoja literatúra sa riadi podobnou tézou, akú vyznávajú trhovníci z Miletičky – čím viac čiar, tým viac Adiads. Ale nie. Tej značke bohato stačia tri pásiky – tak prečo, prepánajána, musíš do každej holej vety napchať smetie ako “bledomodrý plastový obal plný starých listov zo mňa spravil šťastnú ženu”?
Čítala si to vôbec po sebe? Veď to by hádam ženy na tom vašom miestnom modrom koníku pochopili, keby si povedala “konečne som našla ten posratý obal”.

Fakt si myslíš, že Tvoje rovesníčky, ktoré majú tiež na konte rozvod a sťahovanie, baví počúvať štyridsaťročnú ženu so slovníkom šestnásťročnej adolescentky?
Poviem Ti to tak, ako je – nebaví. My sme na rozdiel od Teba už dávno dospeli a nemyslíme si, že treba vytrubovať do sveta klišé “Moje srdce je teraz tvoje. Je t´aime très fort. Je t´aime.”
Nikoho okrem Teba to nezaujíma, zapamätaj si to.

Ozaj, a prečo si vlastne neposlúchla toho svojho nového manžela? Sama si sa predsa v doslove priznala, že Ti radil, aby si ten príbeh opísala umeleckejšie a na konci ho zabila. Ale Ty nie! Podľa Teba je pravda vždy lepšia ako fikcia. Ach jaj, moje nervy… že Ti to nabulákali tie tvoje kamošky, ktoré Ťa presvedčili, aby si svoju ľúbostnú korešpondenciu zavesila na blog? Poviem Ti, dnes tam už fakt visí hocičo.
Samantha moja, zapamätaj si – čerstvo zaľúbený chlap ma zatemnený mozog, z toho ťažko vznikne niečo rozumné. Aha, tu je dôkaz:

Sam, viem, že udržiavať medzi nami zdravý vzťah bude veľmi náročné, ale už som sa naučil, že „kde je vôľa, tam je cesta,“ a verím tomu.
Ty si dievča, ktoré dokáže spraviť každého muža šťastným.

Nechcem Ťa strašiť, ale väčšina mužov tým šťastím myslí aj to, že mu budeš každý deň variť večeru.

Avšak nebudem Ťa deptať, ženy by mali predsa len držať pri sebe.
Čo keby si si, povedzme, prečítala niečo od naozajstných spisovateliek? Hneď tak spakruky mi napadla Muriel Barbery, ale to bude pre Teba ťažký oriešok. Keďže si namäkko práve z Francúzov, tak aj Julia Stagg o nich píše tak, že cítiš vo vzduchu levanduľu. U nej nabetón nenájdeš splašky typu “Potom sa mi zatajil dych, lebo som vybrala zopár zakladačov, a aleluja, moja jediná momentálna túžba sa naplnila.  Opatrne som vytiahla Jean-Lucove listy a pozorne ich skúmala.”
(Inak takto – nemáš nejaké problémy s dýchaním? Ja len že dosť často zadržuješ dych.)

Odpusť mi, dievča, že som na Teba tvrdá, ale naštvala si ma. Tešila som sa, že si prečítam spoveď zrelej ženy, dokonca som si na to kúpila fľašu dobrého francúzskeho vína. Bohužiaľ, skončilo v umývadle rovnako ako Tvoja kniha.
Môj žalúdok už skrátka cukrovú vatu neznesie.

Tvoja Diáda

 

Samantha Vérant: Sedem listov z Paríža, NOXI, 2015

 

Adriana Macháčová, Róbert Dyda: Vieme prví

Vieme prví

To len vy si vymýšľate, náhlite sa za senzáciami a servírujete čitateľom obludné klamstvá! Bezstarostne rozoberáte vykonštruované šokujúce aféry ako nejakú filmovú drámu a nazdávate sa, že ste objektívni! Keď príde na lámanie chleba, tak si robíte len svoju robotu. Orwell ako vyšitý, až na to, že vy neprepisujete dejiny, ale kompletne si ich vymýšľate!

Zmiešaná autorská dvojica Adriana Macháčová a Róbert Dyda využili svoje skúsenosti a ich prvý debut Šokujúca aféra mala neskutočný úspech. Talentovaná dvojica, ktorá na Slovensku nie je neznáma, prichádza v tom istom roku na knižný trh s dynamickým a šokujúcim príbehom Vieme prví.

Hneď v úvode príbehu sa zoznámite s Richardom Vyskočom, ktorý nevie “prežrať“ úspech a nedokáže odpustiť zradu svojmu bývalému spoločníkovi Petrovi Walterovi. Potom, čo Walter odhalí krutú pravdu ako ho jeho spoločník okrádal sa ich spoločné podnikanie končí. Kam až dokáže človek zájsť vo svojej nenávisti? Závisť ženie Richarda vpred. Dlho živená nenávisť sa derie na povrch a pomsta na spoločníka nenechá na seba dlho čakať. V tejto špinavej hre pomáha Vyskočovi mladá a ctižiadostivá Diana, ktorá je jeho asistentkou. Je ovládaná a pod tlakom svojho šéfa. Sila a moc peňazí je silnejšie afrodiziakum ako vlastná česť a tak sa zaplieta do pochybných machinácií, do ktorých je vmanipulovaná šéfom. Je nakazená chamtivosťou a túžbou po peniazoch. Odrazu prichádza obrovský šok. Titulka bulváru.

Vieme prví: Podnikateľ a filantrop Peter Walter má milenku! Kto je kráska na fotografii?
Pokračovanie článku »

Zuzana Bilavská: Nenávidím milujem

Keď vášeň bojuje o lásku.

Keď vášeň bojuje o lásku.

Čo je silnejšie? Vášeň či láska? Vášeň je ako malý žeravý uhlík, ktorý môžete alebo nemusíte rozdúchať. Žiadna vášeň nie je zbytočná. Žiadna láska nie je odhodená. Ak sa stane vašou vášňou samotná láska, tak ste to vyhrali. Váš vzťah vám nikto a nič nepokazí. Bude to platiť aj v prípade Sáry a Statona?

Prirodzene krásna Sára so svojou komplikovanou povahou nemá šťastie na mužov. Úspešná spisovateľka má za sebou skrachované manželstvo neverou a mužom príliš nedôveruje. Nesie si so sebou temné tajomstvo, ktoré jej bráni otvoriť sa hlbšie mužom. Miluje ich a nenávidí zároveň. Priateľka Jane pozvala nesmelú autorku na firemný večierok kde jej cestu skríži šarmantný boháč. Po dlhom váhaní Sára konečne prijme od fešáka pozvanie na večeru.

Jeho zdvorilosť mi vyrážala dych. Nevedela som, ako s ňou nakladať, tak som ju jednoducho prijímala. Krásny, vzdelaný, bohatý a k tomu zdvorilý džentlmen. Moja intuícia sa mi začala vtierať do podvedomia a zanechávala v ňom malú stopu pochybností.

Dokonalý džentlmen na večeri vyloží svoje pravdivé karty života na stôl a mladej spisovateľke jeho priznanie vyrazí dych. Dokáže Sára prijať to, kým Staton je? Dvojica prežije niekoľko erotických dobrodružstiev a mladá žena je v tom „až po uši“. Odhalí svoje temné tajomstvo úspešnému biznismenovi? Je ich vzájomné erotické iskrenie len chvíľkové pobláznenie opantané vášňou, či sa medzi nimi rodí skutočný cit? Zvíťazí láska pred sexom a príťažlivosťou?

Sára. Myslím to vážne. Otvor sa mi trochu. Ja som ti odpovedal na všetky otázky, ktoré si mi položila. Viem, že sme spolu veľmi krátko, ale aj za ten čas by som už mal o tebe vedieť niečo viac. Nijako mi to neuľahčuješ. Si ako zatvorená kniha. Len dobrý sex nestačí.“

Pokračovanie článku »

Darina Hamarová: Životom nekráčam sama

zivotom_nekracam_samaSú chvíle, keď si myslíte, že už hlbšie padnúť nemôžete, že už nevstanete, že je všetkému koniec. A potom sú chvíle, keď vám zrazu osud dá druhú šancu, postavíte sa opäť na štartovaciu čiaru a je len a len na vás, ako tú šancu využijete.

Toto je aj prípad Danice. Príbeh ženy, ktorá aj napriek ťažkým ranám osudu svoj boj zatiaľ vyhráva. Vyhráva, lebo verí v samú seba, chce žiť a miluje život.

Toto nebude klasická recenzia na akú ste zvyknutí. Bude to zmes mojich pocitov a myšlienok najrôznejšieho druhu.

Tak ako sa Darina Hamarová dlho odhodlávala napísať svoj príbeh, ja som dlho váhala knihu začať čítať. Už vôbec som nepomyslela na to, že napíšem, čo i len riadok. Bála som sa všetkých odpovedí na moje otázky, ktoré v knihe nájdem. Otázniky, ktoré mi svietia v hlave už niekoľko rokov a nemiznú. Ide o tému, ktorá sa bytostne dotýka aj mňa. Aj moja mama roky bojuje, ale nevyhráva. Viete, rakovina je sviňa, aj keď nemá štyri nohy.

Len dve vyrieknuté slová lekára, ktoré si vypočula Danica alebo Darinka, volajte ju ako chcete. Celé to bude o knihe, o autorke, o chorobe a možno aj o mne. Dve slová, na základe ktorých sa jej zrútil celý svet. A nielen jej. Svet v ktorom žila sa na chvíľu zastavil a jej život sa na istý čas úplne zmenil. Rakovina sa nikoho nepýtala, jednoducho vstúpila do jej života ako pulzujúca sopka, ktorá drieme pod povrchom a čaká na svoju erupciu.

Pokračovanie článku »

Denisa Martincová: Tajomstvo bábik

Keď je strach silnejší ako dôvera.

Keď je strach silnejší ako dôvera.

Sexuálne zneužívanie detí je bohužiaľ aj v dnešnej, pomerne vyspelej spoločnosti, stále fenomén, ktorý katastrofálne zaťažuje a ničí nielen jeho obete, ale aj celé okolie, rodinu a celú spoločnosť. Na Slovensku zostáva aj naďalej tabu, podobne ako za predošlého režimu.

O tomto príbehu nikto nepočul. Nehovorilo sa o ňom, zostal pochovaný na dlhé roky.

V mladom veku si začne Barbora písať denník, ktorý jej na malú chvíľu pomohol preklenúť ťaživé obdobie a zmierniť bolesť v duši. Nezabudne napísať aj list pre mamu na vysvetlenie, prečo tak dlho mlčala. Jedného dňa zazvoní pri dverách suseda, jediného človeka, ktorému dôveruje a odovzdá mu zabalený denník s detskou prosbou, že ak by sa jej niečo stalo, nech ho doručí do rúk len jej matke.

Otvoril okno. Bez pozdravu mu vložila balík do dlaní, znovu sa obzrela, aby sa presvedčila, či ju nikto nesleduje. Pevným hlasom mu povedala: „Prosím, ak by sa niečo stalo, čokoľvek, odovzdajte toto mojej mame.“ „Ublížil ti niekto?“ opýtal sa ustarostene. Mladá žena pokrútila hlavou. „Len to odovzdajte mame. Prosím, iba mame.“ A stratila sa z jeho obzoru za bránou svojho domu.

Ani jeden z nich však netušil, že ich cesty sa v tú noc navždy rozídu. Barbora si prežije desivé peklo. Dvanásť rokov čakala na pomoc v nádeji, že zmení život sebe a sestre. Vytúžená pomoc a sloboda neprichádzala. Jej sestra Eva s dcérkou Terezkou prežívajú nočnú moru a v strachu žijú zo dňa na deň v rodičovskom temnom dome. Situácia je neznesiteľná a Eve sa začína blýskať na lepšie časy a odchod z domu keď sa zamiluje do Ivana. Aké desivé tajomstvo sa ukrýva za múrmi starého domu, ktoré oblieha ako čierna obluda jej obyvateľov? Vypláva na povrch aj keď šokujúca pravda na svetlo božie?

Keď vychádzala z pivnice a všetko ju medzi nohami bolelo, prebleskla jej hlavou strašná myšlienka. Niečo sa v nej ozvalo. Hlas v nej k nej prehovoril: „Pozri sa do zrkadla, uvidíš oči svojej mamy. Prázdne oči zneužívaných detí.“ Tereza sa zdvihla z kresla, prešla na verandu a zahľadela sa na svoju tvár v zrkadle. Stále mala prázdne oči.

Pokračovanie článku »

Jana Benková: Malinový sen

Malinový sen

Chcete vedieť, čo všetko zmôže päť písmen a jeden dĺžeň? Cit, ktorý v nás vyvoláva niečo krásne. Niečo, čo nás ťahá a nechce pustiť. Poznáte ten pocit, keď sa vám rozbúcha srdce a v bruchu vám šantia motýliky? Je večná, je nekonečná a kráča ďalej mimo čas. Láska.

Eliška s Borisom vlastnia prosperujúcu personálnu agentúru. Keďže sa nevedia dohodnúť, kto bude v ich firme veľkým šéfom, uzatvoria spolu stávku. Elis začne pracovať ako asistentka v Ovocnom raji kde sa stretáva so zvláštnymi pracovnými metódami svojho neohrabaného šéfa.

„Mimochodom… Ja ešte nemám pracovnú zmluvu,“ skúsila som s úsmevom. „Bože! Veď ju napíšeme.“ „Kedy?“ „Hocikedy…“ zatiahol otrávene. „Pracujem tu už týždeň,“ namietla som. „To tak strašne potrebujete? Na čo? Veď ste tu, pracujete, môžeme to spísať kedykoľvek,“ oprel sa bokom o môj písací stôl.

Mladá tridsiatnička každodenne zažíva vtipné, neuveriteľné ba dokonca trápne situácie vo svojom zamestnaní. Nestačí sa diviť všetkým nepochopiteľným metódam, ktoré vo firme vládnu. V súkromnom živote je jej vzťah usporiadaný, plný lásky a vzrušenia. Jediné trampoty s láskou pomáha riešiť svojej priateľke Eve. Podarí sa Eliške vyhrať stávku s Borisom? Dokáže svojej priateľke otvoriť oči vo veciach lásky?

Bolo vidieť, že sa Eva trápi. Veď to poznáte, šťastná a zamilovaná žena žiari a z očí jej šľahá toľko iskier… No Eva v nich zrazu nič nemala. Len smútok. A pod nimi tmavé kruhy. Prestala sa usmievať, pery mala väčšinou len stisnuté do úzkej čiarky. Trikrát mi volala o pol druhej v noci, čo má robiť, aby zaspala… A za dva týždne viditeľne schudla.

Pokračovanie článku »

Jo Nesbø: Šváby

large-svabyPrvá myšlienka bezprostredne po dočítaní: jedna z najlepších detektívok, aké som kedy čítala

Jo Nesbø je celosvetovo známym pojmom. Na konte má obrovské množstvo detektívnych príbehov. Do rúk sa mi dostala jeho kniha s názvom Šváby. Najskôr som k nej pristupovala skepticky, pretože keď som čítala Diablovu hviezdu, nezdala sa mi ničím výnimočná. Príjemná detektívka, ktorá neurazí ani nenadchne, teda aspoň mňa. Ale potom sa ku mne dostal tento príbeh a autor si svoju reputáciu u mňa napravil. Dostala som šialenú jazdu, kde som sa nestihla čudovať, čo sa vlastne v knihe deje.

Detektíva Harryho Hola poveria vyšetrovaním vraždy nórskeho veľvyslanca. Odlieta do Bangkoku, aby všetkému prišiel na koreň. Keďže veľvyslanec bol blízkym priateľom nórskeho premiéra, na ministerstve zahraničia sa šíri panika. Ako zabrániť rodiacemu sa škandálu? Na prvý pohľad jednoduchý prípad, no na ten druhý je všetko zamotanejšie, ako by sa mohlo zdať. Harry musí použiť všetky svoje detektívne schopnosti, aby mohol vraha dolapiť.

Minulý rok ho zdravili častejšie, najmä po televíznej diskusii, kde sa no novinárka spýtala, aké to je zabiť sériového vraha. „Nuž… Lepšie než odpovedať na tieto otázky,“ odvetil s úškrnom a tieto slová sa zaradili medzi najcitovanejšie výroky roka.

Príbeh sa začína pozvoľna. Autor vám dáva dostatok času, aby ste sa zoznámili s ústrednou zápletkou a nezmätie vás. Do príbehu zakomponoval väčšie množstvo postáv. Na prvý pohľad sa môže zdať, že sú zbytočné, ale opak je pravdou. Všetko krásne do seba zapadá. Ani jeden okamih deja nie je navyše. Možno vám najskôr nebude dávať zmysel a budete krútiť hlavou, čo sa to, dopekla, stalo, no po dočítaní budete mať vo všetkom jasno.

Dej je postupne vygradovaný, bez hluchých miest, ktoré by čitateľa mohli odradiť. Obrovským plusom popri skvelému príbehu je autorov štýl. Je ľahký a svieži. Kniha sa vďaka tomu číta rýchlo. Keď som sa poriadne začítala, mala som ju problém odložiť, pretože som túžila dozvedieť sa, ako sa to všetko skončí. Príbeh je popretkávaný rôznymi zvratmi, ktoré nejedného čitateľa dokážu prekvapiť. Už som mala tušenie, kto je vrahom, a potom sa tam pán Nesbø rozhodol vsunúť scénu, ktorá všetko otočila naruby a ja som mohla začať od začiatku premýšľať, kto je páchateľ.

Pokračovanie článku »

Anders de la Motte: MemoRandom

large-memorandomPrvá myšlienka bezprostredne po dočítaní: totálny chaos

Švédskeho autora Andersa de la Motteho môžete poznať ako autora úspešnej série z prostredia počítačových hier – Hra. Mne sa dostala do ruky prvá kniha zo série MemoRandom s rovnomenným názvom. Na prvý pohľad ma zaujala obálka. Jej spracovanie a podobne. Po prečítaní anotácie som sa tešila na napínavý thriller, z ktorého budem mať zimomriavky. Aká je pravda?

David Sarac sa po autonehode preberá s amnéziou. Nespomína si na udalosti posledných dní ani rokov. Dôležité informácie o svojej práci mu z mysle jednoducho vyfučali. Pod heslom „never nikomu“ si David necháva veci, na ktoré si spomenie, pre seba. Dozvie sa, že istí ľudia idú po jeho informátorovi Janusovi. Musí sa k nemu dostať ako prvý, skôr ako bude neskoro. Keď neviete, komu môžete veriť, ako budete postupovať?

„Vieš, čo sa hovorí – pravda bolí. Ale ty máš rád bolesť, Jeppe. Presne ako ja. Máš rád to vzrušenie zo zakázaného.“

Už v úvode nás autor hodí do deja a s otvorenými ústami budete pretáčať stránky, aby ste sa dozvedeli, čo sa tam vlastne deje. Mne trvalo hodnú chvíľu, aby som sa zorientovala, a keď sa tak už stalo, mala som chuť tlieskať. Nechápte ma zle, mám rada zamotané príbehy, avšak tu to bolo až prehnané. Autor opisuje udalosti iba v náznakoch a musíte čakať desiatky strán, aby ste pochopili, čo tým chcel povedať. Navyše kniha sa nečíta ľahko. Mala som problém poriadne sa začítať. Autor často strieda pohľady postáv, čo tiež nepridáva príbehu na dynamike. Skvelé časti sa striedajú s nudnými a vy sa chcete prepracovať práve k tým, čo za to stoja. Pokračovanie článku »

O chlapcovi, ktorý presýpal kamienky

kamienkyMal niečo viac ako tri roky, keď do jeho malinkého sveta vstúpila Ona. Mala tiež niečo viac ako tri roky a bola krásna. Velikánske modré oči, obrúbené dlhými mihalnicami, tmavé vlásky, proste dievčatko na ktorom sa zastaví zrak aj dospelým ľuďom. Prvá kamarátka. Behali spolu vonku po lúke pred domom a bolo to krásne. Až do jednej chvíle. Vonku sa objavil jej kamarát zo škôlky. Oni dvaja už boli spolu „dohodnutí“. V škôlke mali na to dosť času, aby si to všetko naplánovali. Napríklad že raz budú mať spolu svatbu. „Ja sa s ňou ožením“ hovoril kamarát. Mama všetko nepočula, pretože sa hrali ďalej od miesta, kde sedela a dozerala na nich. Každý, kto mal doma škôlkára, si to vie určite domyslieť. Ty choď preč, s tebou sa nehráme… dovtedy boli dvaja, tretí býva navyše.

Chlapec sa nezačal biť, nezačal plakať ani kričať. Nevedel by ani odpovedať tým typicky detským, škôlkárskym spôsobom, ktorý vie byť taký tvrdý a manipulatívny. Nebol na to vytrénovaný, nepoznal ten slovník, nevedel, čo sa na to má odpovedať, a ani na to nemal príslušné bunky. Nikdy ich nemal a ani mať nebude. Je proste iný.

Chlapec si nazbieral malé kamienky. Posadil sa na okraj chodníka a začal si kamienky presýpať z jednej ruky do druhej. Kamienky padali a on ich zase zbieral a presýpal. A pritom si hovoril „ musím sa odpútať…musím sa odpútať…musím sa odpútať…“ Bolesť z neprijatia bola veľká. Kde sa vzalo presné pochopenie toho, čo ju spôsobilo? Pochopenie toho, že odpútanie môže byť riešením?

—————-

Tento príbeh nie je vymyslený . Je príbehom chlapca s aspergerovým syndrómom, príbehom z jeho sveta, ktorý sa líši od sveta neurotypických detí aj dospelých. Niektorým z týchto príbehov možno naozaj nebudete chcieť veriť, ale všetky sú skutočné. Ponúkam vám obrázky  zo sveta, ktorý som mala možnosť spoznať zblízka vďaka môjmu synovi, vo chvíľach, keď ma do svojho sveta vpustil.

←Staršie   
%d bloggers like this: