Tak nám Ondro Dostál predložil zákon v Národnej rade SR, pani Müllerová, povedal by Josef Švejk, keby bol napríklad asistentom niektorého z opozičných poslancov – ale vlastne aj niektorého z koaličných, lebo obidve skupiny sa úspešne navzájom ignorujú pri plnení svojho poslaneckého sľubu – lebo, pani Müllerová, pokračoval by Josef Švejk a ďalej by si mastil boľavé koleno heparoidom, lebo na obale ktoréhosi bioaktívneho balzamu si nevšimol, že na stuhnuté a bolestivé časti tela sa vmasíruje KVAPKA prípravku a nie niekoľkocentimetrový slíž, a už to NIKDY VIAC neurobí – sranda je, že v tom sľube poslanci „sľubujú na svoju česť a svedomie vernosť Slovenskej republike. Svoje povinnosti budem plniť v záujme jej občanov. Budem dodržiavať ústavu a ostatné zákony a pracovať tak, aby sa uvádzali do života“ – a nie je tam v tom sľube nič o tom, pokračoval Josef a obaľoval si natreté koleno celofánom, lebo sviňa heparoid sa nevpíja do pokožky a treba ho ešte uchytiť plastickým obväzom, ale keďže Josef hrával hokej v takom vzdialenom detstve, že sa chrániče na nohách prichytávali práve takýmto obväzom a mladšie ročníky povinne pred tréningami šulkali rozvinuté obväzy do tuhých valčekov starším spoluhráčom, takže teraz mu robota išla od ruky a obväz preťahovaný cez koleno rýchlo dostával žiaducu podobu – teda nie je v tom sľube nič o tom, že plniť povinnosti v záujme občanov SR sa vylučuje s možnosťou, že zákon na uvedenie do života predloží opozičný politik, teda, Oľga, konečne sa dostávam k tomu, čo sa malo stať základom predohry k pragmatickému riešeniu toho, okolo čoho sa točia slovenskí poslanci a politológovia a politici a analytici a pozorovatelia a žurnalisti už niekoľko týždňov ako zhulení Komančovia okolo bojového totemu kdesi v oblasti Llano Estacado, teda čo so skupinami ĽS-NS, keď si kúpia cestovné lístky, nastúpia do vlaku a nerobia nič iné, iba vyvolávajú dojem, že ak bude treba, zasiahnu – a dokonca, ak zasiahnu a prekazia trestný čin, iba spacifikujú útočníka a zadržia ho dovtedy, kým nepríde polícia, nemožno im prišiť žiadnu protizákonnú činnosť, ako povedala odborníčka na trestné právo Lucia Kurilovská, podľa ktorej existuje tu teda takýto inštitút, na ktorý sa môžu odvolávať, povedala Lucia a ako poradkyňa ministra vnútra dodala aj to, čo vidí aj ten, čo radiť nemá v pracovnej náplni, že „nie je možné v normálne fungujúcej spoločnosti si takýmto spôsobom vytvárať určité skupinky, ktoré nie sú zaregistrované, nemajú žiadne právomoci či kompetencie. Takéto skupinky nemôžu konať ani s úmyslom šírenia určitej ochrany a brať spravodlivosť do vlastných rúk“, povedala Lucia a hoci jediné, čoho sú schopné štátne orgány, je zrejme čakať, či sa Kotlebovým bojůvkam (áno, čechizmus som na vás vytiahol, chlapci, neseriem sa s tým, nabudúce aj krištáľovú noc spomeniem), či sa teda Kotlebovým bojůvkam nevymkne situácia spod kontroly – lebo že sa vymkla spod kontroly civilizovanej časti spoločnosti, ktorá očakáva ochranu cestujúcich od prepravcu a štátnych orgánov, a tá nechodí, nechodí, čo je s ňou, je asi zrejmé, nechodí, hoci má v náplni a sľube pomáhať a chrániť, a kto pomáha a chráni tých, ktorí odmietajú tento náckovský spôsob ochrany a očakávajú iný spôsob, lebo na nenáckovský a európsky a civilizovaný a kompetentný a profesionálny spôsob ochrany sa tomuto nefunkčnému štátu skladajú dnes a denne a nehovorte, že tie dve ministerstvá, vnútra a dopravy, nemajú na to, aby si s týmto problémom poradili. (Ťuk, ťuk, ťuk – počujete, Oľga? To rastú preferencie kotlebovcom a kollárovcom všade tam, kde zlyháva štát a jeho orgány – lebo kde sa nedarí štandardným riešeniam, darí sa riešeniam neštandardným, také je to ľahké.)
Viac →
