Sieťovka

Toltécke meditácie na každý deň

Ak vás v detstve nezaočkovali žiadnym náboženstvom, ktoré hovorí rob toto a neopováž sa to robiť takto, môžete sa v dospelosti stratiť.
Do istého veku sa ešte spoliehate na múdre rady rodičov, či na tematické plány výchovno-vzdelávacích ustanovizní, no pri dospievaní ich nahradíte vlastnými pravidlami.
Až prvé facky od života vás naozaj donútia hľadať spôsob, ako si uľaviť. Výber je skutočne široký. Niektorí sa nájdu v Desatore, iní našetria na cestu do Mekky. Ďalší hľadajú návody v spisoch mŕtvych filozofov a zopár z nás sa radšej zverí do rúk chémie.
Mne sa celkom zapáčilo to, čo “vymysleli” starí Toltéci, žijúci pred tisícročím v dnešnej južnej časti Mexika, resp. strednej Ameriky. Nie je to žiadne oficiálne náboženstvo, skôr niekoľko múdrych myšlienok, ktoré by ste v nejakej podobe našli aj v iných filozofiách či psychológii.

Propagácia toltéckej filozofie je v súčasnosti spojená hlavne s Mexičanom Donom Miguelom Ruizom, ktorého filozofická príručka Štyri dohody (neskôr doplnená o Piatu dohodu) sa stala bestsellerom po celom svete. Ide o pravidlá, ktoré vedú k spokojnému a naplnenému životu, pričom nie je podmienkou, aby ste vzývali nejakého konkrétneho boha. Sú to tieto:

1. Nehreš slovom.

2. Neber si nič osobne.

3. Nevytváraj si žiadne domnienky.

4. Rob všetko tak, ako najlepšie dokážeš.

5. Buď skeptický, ale načúvaj.

Toltéci “očarili” aj Ruizovho syna Miguela, ktorý sa inšpirujúc otcom a starou matkou vybral vlastnou cestou a napísal dve knihy, ktoré vyšli aj u nás: Päť stupňov pripútanosti (Ikar 2013) a najnovšia tzv. meditačná príručka  Žiť s plným vedomím (Ikar 2015).
Ak ste ateisti ako ja, tak sa možno na výrazy “meditovať” a “modlitba” pozeráte s nevôľou. Ani štyri, resp. päť toltéckych pravidiel vám pravdepodobne nič nehovorí. Aj vtedy si však môžete knihu prečítať, pretože zrazu zistíte, že mnoho z toho poznáte zo svojho života a vlastne to aj robíte.
Pokračovanie článku »

Jojo Moyesová: Dievča, ktoré si tu zanechal

29Dve ženy, dva rozdielne svety, jeden obraz.

Od anglickej autorky Jojo Moyesovej som si už dávno chcela niečo prečítať, pretože na jej diela som počula len dobré veci. Tak som sa pustila do knihy Dievča, ktoré si tu zanechal. Už po prečítaní anotácie som vedela, že to bude zaujímavý príbeh a autorka ma nesklamala.

Rozpráva o osudoch dvoch žien, ktoré sa nikdy nestretli, ale aj napriek tomu majú toho veľa spoločného. Autorka knihu rozdelila na dve časti. V prvej sa zoznámime so Sophie Lefrévovou, Francúzkou, ktorá je nebojácna a pre svoju rodinu a blízkych by spravila čokoľvek. V čase, keď krajinu okupujú Nemci, sa so sestrou musia postarať o celú rodinu. Po manželovi jej zostal jediný obraz, ktorý namaľoval.

„Ach tie ženy…“ obrátil sa k nej. „Žiť sa s nimi nedá, ale nemožno ich ani zastreliť, čo poviete?“

V druhej časti sa stretávame s Liv, ktorá prišla o manžela a teraz bojuje s ťažkou životnou situáciou. Zostal jej po ňom iba dom, ktorý sám navrhol a postavil, a tiež obraz neznámeho dievčaťa. Keď si však príbuzní autora robia naň nárok, Liv zisťuje, že nie všetko v živote má takú cenu, ako sa jej navonok javilo.

Pokračovanie článku »

Referendum

Prezident Kiska dnes vyhlásil konanie referenda proti homosexuálom. Nedávno nám aj “nedoporučil”, ako máme na otázky odpovedať, ak chceme ísť v jeho filantropickomodernistickokonzervatívnych šľapajách, lebo on nie je Ičko a nejazdí Seatom, ale je z rodu anjelov, v dojemnej zhode s naším premierom, údajne z úplne iného politického koša.  Nuž každému nám dal Boh (bohovia, Allah, Budha, Višnu, Kršna, príroda) rozum a slobodnú vôľu a prezident a AZR možnosť sa vyjadriť.
Už teraz sa ľudia vyjadrujú, niektorí zúrivo za, iní zúrivo proti…tak idem s davom:
Pokračovanie článku »

Dolores Redondová: Dedičstvo kostí (Baztán #2)

Ak ste nečítali prvú časť série Baztán, recenzia môže obsahovať spoilery.

Moje dojmy bezprostredne po dočítaní. Nie! Čože? Pre Boha! Toto sa nestalo! Čoooooooooooooo?

A teraz po upokojení sa môžem triezvo pozrieť na knihu. Dedičstvo kostí je voľným pokračovaním knihy Neviditeľný strážca od španielskej autorky Dolores Redondovej. Na knihu som sa veľmi tešila, pretože prvá časť série Baztán ma veľmi oslovila. Dúfala som, že pokračovanie bude rovnako dobré, ale čo som dostala presiahlo moje očakávania.

Už v Neviditeľnom strážcovi sme sa zoznámili s inšpektorkou Amaiou Salazarovou, jej rodinou a kolegami. Tentokrát sa Amaia ocitne vo vyšetrovaní prípadu, ktorý je pre ňu viac ako osobný. Minulosť ju stále máta a taktiež jej chorá matka. Dokáže sa vymaniť z pazúrov udalostí dávno minulých?

A najmä tá jej povaha: patrila k ľuďom, ktorých život bolí viac a o ktorých si človek môže myslieť, že to vezmú skrátka, ak sa im všetko začne komplikovať.

Keď som začala čítať mala som obrovské očakávania. Po niekoľko desiatkach stranách som mala chuť knihu odložiť, pretože dej sa vliekol a príbeh nijakým spôsobom nenapredoval. Som rada, že som tak neurobila. Autorka do príbehu vložila napätie, akciu, humorné okamihy, jednoducho všetko, čo by správna kniha mala mať.

Táto kniha ma utvrdila v tom, že autorka skutočne vie napísať kvalitný príbeh a získať si tak srdcia čitateľov. Pri niektorých scénach som sa nestíhala čudovať, čo vymyslela. Čítala som so zatajeným dychom a fakt, že som knihu dočítala neskoro v noci o niečom svedčí. Skladá vety s takou ľahkosťou, že sa nebudete vedieť od príbehu odtrhnúť až do samého záveru. Pokračovanie článku »

Problémy s ruskosťou

Viktor Jerofejev napísal Ruskú krásavicu začiatkom osemdesiatych rokoch minulého storočia, ale vyšla až v roku 1990; v slovenskom preklade Vladimíra Čerevku o 4 roky neskôr. Na mojej poličke čakala na prečítanie ďalších 20 rokov.

Dnes by už možno nebol tento román označený ako erotický svetovým bestsellerom. Nezaobalenej (aj neomalenej) literárnej erotiky sa vydalo viac než dosť a homosexualita tiež prestala byť veľké tabu. Čo z neho však aj dnes vyčnieva (a čo pretrvalo od dôb Karamazovcov) je téma ruskej duše. Ako ju pochopiť, ako sa s ňou zmieriť, vyrovnať, či ako ju očistiť a vyzdvihnúť a tak podobne na mnoho spôsobov.

Autor si za rozprávačku zvolil dievčinu z malého mesta, ktorú osudovo priťahuje veľká Moskva a ktorá vie, že ruská žena sa usmieva ako žiadna iná.

Irina Tarakanovová, (tarakan – šváb) génius čistej krásy – aspoň tak ju pri súloži nazve syn jej budúceho amanta, porozpráva nielen o všetkých svojich milencoch a milenkách, ale aj o tom, ako sa žilo privilegovanej vrstve v bývalom Sojuze, lebo veď „nie každý si zaslúži ťažký život.“

Pravdaže, ťažkosti sú i tu. Napríklad uznávanému starému spisovateľovi Vladimírovi Sergejovičovi sa „občas po večeri stávalo, že zatúžil napísať niečo, čo zakážu.“

Pokračovanie článku »

To, čo o sebe ešte neviete, vie zaručene bulvár prvý

O pár dní si pripomenieme štvrťstoročie od prevratnej zmeny, ktorá verím, že navždy ukončila našu tienistú historickú kapitolu vyplnenú neslobodou. Novembrové udalosti v roku 1989 priniesli okrem politických zmien aj nové ekonomické slobody, medziiným aj právo podnikať. Tak, ako každý dynamický proces, aj nový svet slobodného obchodovania nás všeličím prekvapoval a udivoval. Celé deväťdesiate roky sme boli svedkami, ako sa všetko okolo nás mení, ako sa prehlbujú majetkové rozdiely, ako sa dobrý nápad mení na úspech, ale aj ako peniaze a bohatstvo ničia medziľudské vzťahy a životy.

Za tento relatívne krátky čas sme boli konfrontovaní s rôznorodými praktikami podnikania, pričom dnes nás už skutočne neprekvapuje, že podnikať sa dá vlastne s čímkoľvek. Hoci sa nám mnohé porevolučné javy nemuseli páčiť, prínosné je, že vlastné názory už viac ako dve desaťročia nemusíme skrývať. Súčasnosť dovoľuje realitu reflektovať rôznymi spôsobmi, literatúru nevynímajúc. Do sveta biznisu, obchodovania s informáciami a deformovaných ľudských vzťahov, nás prostredníctvom románu zo súčasnosti, s názvom Vieme prví, zasväcuje autorská dvojica Adriana Macháčová a Róbert Dyda. Pokračovanie článku »

Vražda dobrého mena sa netrestá

Prečítala som knihu. Zriedka sa stane, že čitateľsky vybočím zo svojich artforáckych koľají, ale keď niečo napíšu moji priatelia, v tomto prípade Monsieur Bob (Róbert Dyda), rada urobím výnimku. Išlo to rýchlo, žiadne zdvorilostné trápenie, dej mal spád. Dvojica autorov, ktorá má na svedomí Šokujúcu aféru, prvotinu, čo rozvírila stojaté vody v ženskom oddelení kníhkupectiev, je v stabilnej forme. Adriana Macháčová a Róbert Dyda našli v segmente na pomedzí akčnej a dámskej literatúry prázdne miesto a zdá sa, že svoju pozíciu mienia dôkladne zabetónovať.

Čítala som teda a každou kapitolou som bola nahnevanejšia. Svet redakcií bulvárnych novín je tristný a pre silné žalúdky. Za trocha peňazí, popularity, za pocit moci nad životmi iných, úspešnejších, obľúbenejších, či krajších, novinári v týchto médiách upíšu dušu prvému Mefistovi, ktorý o to požiada.

Keď príde objednávka na likvidáciu dobrého mena podnikateľa Petra Waltera, nikto ani na chvíľu nezaváha. To, že príbeh, ktorý v podstate nestojí za reč, patrične nafúknutý a skreslený, privedie jeho rodinu na pokraj skazy, že mu zničí renomé čestného človeka a filantropa, nehrá žiadnu úlohu. Ide len o to, ktoré noviny prídu prvé s najnovšou bublinou vytrhnutou z kontextu. Kráľom je počet predaných výtlačkov, nech je cena akákoľvek, u obetí, ale aj u žurnalistov, z ktorých sa po čase stanú len vyprázdnené, ale aspoň stále smrdiace žumpy. Bulvár zomelie každého.
Pokračovanie článku »

Dva nevšedné prozaické príbehy zo Seattlu

Magický realizmus na mňa pôsobí ako neónový pútač na nočný hmyz. Mám slabosť pre autorov ako Gabriel García Márquez, Jorge Luis Borges, či Isabel Allendeová. Preto ak na mňa toto slovné spojenie bliká napríklad zo zaujímavej knižnej obálky, prehliadam nielen fakt, že meno autora/ky mi nič nehovorí, ale ignorujem aj prioritnú vekovú čitateľskú kategóriu, na ktorú sa vydavateľ zameriava.

Presne takým prípadom je kniha Leslye Waltonovej, s magicko-realistickým názvom Podivuhodné a krásné soužení Avy Lavenderové. Kniha je určená skôr tínedžerkam, čo však z čítania nediskvalifikuje  ani dospelého mužského čitateľa. Jej príbeh sa síce neodohráva v daždivom Maconde, no upršanú kulisu vhodne vytvára americký Seattle, kde autorka žije a pracuje ako učiteľka tvorivého písania.

Už po prvých stranách som mal z čítania vnútorný hrejivý pocit. Aj napriek tomu, že rodostrom Avy Lavanderovej nie je taký košatý ako ten rodiny Buendíovcov, rozpoznal som v jeho korune silu zanechať vo mne podobný pocit, ako rozprávanie o rodine z Maconda. Ústrednou témou tohto románu je láska a jej prejavy, resp. rozprávanie o jej naplnenosti, či nenaplnenosti.

Genealógia románovej rodiny je prerastená skôr nešťastnou, nenaplnenou láskou, ktorá sa ako dedičný znak prenáša aj na ďalšie generácie. Najmladšia členka rodiny Ava, to má však od narodenia ešte sťažené tým, že sa narodí s krídlami. Je síce človekom z mäsa a kostí, ale jej telesná anomália ju vytláča zo sveta ľudí. Pokračovanie článku »

J. A. Redmerská: Radšej vždy (Radšej nikdy #2)

Ak ste nečítali predchádzajúcu časť, recenzia môže obsahovať spoilery.

Camryn a Andrew sa spoznali na cestách. Na cestách sa do seba zamilovali. Preskákali nejednu prekážku a teraz žijú šťastný život. Všetko sa zdá ako v rozprávke, všetky starosti pominuli a Andrew prekonal ťažkú chorobu. Avšak život je nevyspytateľný a tak im osud nadelí ďalšiu ranu. Zdá sa, ako by stratili dušu a život prestal byť znesiteľný. Znova sa vydávajú na cesty v domnienke, že to prekonajú a vrátia sa do starých zabehnutých koľají. Podarí sa im to?

Stavím sa, že keď si sníval o manželstve, predstavoval si si, ako ti žena bude vyvárať chlapské jedlá, z ktorých by bol nadržaný aj Gordon Ramsay.

Radšej vždy je pokračovanie knihy Radšej nikdy od americkej autorky J. A. Redmerskej. Znova sa stretávame s Camryn a Andrewom a sledujeme ich pretĺkanie sa životom. Osobne musím povedať, že táto časť sa mi páčila o mnoho viac ako predchádzajúca. Autorka do deja vniesla napätie, ktoré dodalo knihe tú správnu atmosféru. Pri čítaní sa nebudete nudiť a  romantické duše si prídu na svoje. V príbehu nájdete ukryté myšlienky, ktoré vás prinútia zamyslieť sa nad životom a prekážkami, ktoré nám hádže do cesty.

Keď som sa púšťala do tejto knihy, tajne som dúfala, že sa mi bude páčiť viac ako jej mladšia sestra. Príbeh prekonal moje očakávania a s pokojným svedomím môžem povedať, že sa autorke vydaril na jednotku. Možno si poviete: „Ďalší roadtrip – nič nového“, avšak autorka dokázala vymyslieť niečo úplne odlišné od prvej knihy a tak čitateľa neunudí. Dej sa odohráva na odlišných miestach ako prvá časť a to dalo Redmerskej priestor na rozvinutie svojej fantázie.

Pokračovanie článku »

Michelle Cohenová Corasantiová: Mandľovník

Odvaha, uvedomil som si, nie je neprítomnosť strachu, ale neprítomnosť sebectva, schopnosť postaviť niečí záujem pred svoj vlastný.

Debutový príbeh americkej autorky Michelle Cohenovej Corasantiovej vyobrazuje príbeh palestínskeho chlapca Ichmada, ktorý má neobyčajný matematický talent. Hoci jeho život nie je prechádzka ružovou záhradou, nikdy neprestáva snívať a takisto ako jeho otec verí, v možný mier. Autorka vo svojej knihe vykreslila Ichmadovu životnú pút a boj za to, čomu verí.

Keď som si prečítala anotáciu, ihneď som si pomyslela, že toto bude príbeh presne pre mňa. Reálny, krutý, jednoducho plný emócií a pasáží, ktoré mi vyrazia dych. Avšak po prečítaní knihy som bola sklamaná, pretože príbeh ma ničím neprekvapil. Bol predvídateľný a obrovskú vinu má na tom práve anotácia, ktorá prezrádza najhlavnejšie časti príbehu. Ak vás zaujala obálka, rozhodne nečítajte anotáciu, pretože vás príbeh sklame ako mňa. Presne som vedela, čo sa bude v príbehu diať, nič ma neprekvapilo a preto som sa veľmi často nudila.

Jednu vec autorke naozaj kvitujem a to ako vierohodne dokázala opísať všetky tie kruté udalosti medzi Palestínou a Izraelom. Ako som už neraz písala, ľudská krutosť nemá hranice a v tom okamihu som si pomyslela, aká som vďačná za to, čo mám, pretože tí ľudia prišli o všetko, čo je pre nich cenné. Nikdy nevedeli, kde ich postretne smrť. A v takomto svete vyrastal aj malý Ichmad so svojou rodinou. Po istej udalosti, ktorá sa stala, keď mal dvanásť rokov, rozhodol sa počúvnuť slová otca a využiť svoj matematický talent.
Pokračovanie článku »