Môj syn a matematika nie sú kamaráti. Ani ja sa s ňou nekamarátim. Jeho otec, nech mu je život ľahký, nebol na tom inak. A tak bol chlapec už dedične predurčený k nekamaráteniu sa s touto logickou vedou.

Začalo sa to prejavovať na základke, veď kde inde? Čím viac počtov bolo, tým horšie mu to šlo. Do určitého ročníka som sa ešte chytala, ale neskôr toho bolo aj na mňa priveľa a tak prišla na rad pomoc zvonka. Našla som mu doučovateľku. Slečna bola šikovná, snaživá, prísna a doučovala za cenu o trochu nižšiu ako ostatní. Veď aj preto doučovala môjho synátora.

To je hrozné, čoho sú tí novinári schopní! Otrasné zábery neváhajú pustiť do telky, zavesiť na svoje webové stránky a fláknuť rovno na titulku s obrovskými slovami smrť!, žiaľ!, otrasné!, hrôza! a podobne. Normálne idú za pozostalými a bavia sa s nimi o ich nešťastí namiesto toho, aby ich nechali na pokoji. Vypytujú sa tých, čo prežili a natáčajú ich a sypú im soľ do rán. A potom aby im človek nehovoril novinárske hyeny!

Prvý bol film. Videla som ho vo veľmi zvláštnom citovom rozpoložení a tak na mňa zapôsobil, že som sa rozhodla prečítať si aj knihu. S časovým odstupom jedného roka som aj zabudla, o čom film bol a to bolo dobre. (Vďaka tejto mojej neblahej vlastnosti môžem čítať jednu knihu alebo vidieť ten istý film niekoľkokrát a vždy je to pre mňa takmer nový zážitok).

Trinástka je vraj nešťastné číslo, ale omyl, ľudkovia zlatí. Vy máte to šťastie, že sa ma konečne zbavíte, celkom tomu verím, že človeka to raz-dva prestane baviť stále čumieť na cudzie fotky. Najlepšie urobíte, keď si rezervujete termín v hoteli Moderne du Temple a pohľadáte nejaké lietadielko, čo vás tam zavezie. Ja som v tomto poslednom diele Diádinej cestovateľskej ságy (krucinál, tu sa tvoria dejiny, tuším by som sa mala zoznámiť s Filanom alebo Zikmundom a Hanzelkom, ak ešte nepomreli) …zase mi utiekla myšlienka, kde som to skončila?….takže som si ešte raz prezrela všetkých tisíc fotiek a našla som ešte pár, ktoré stoja za zmienku.

Iba jedno zazlievam mojim rodičom – že zo mňa nespravili rozmaznaného a sebestredného haranta, ktorý si ide svojou cestou, oháňajúc sa mačetou vlastného egoizmu a ničiac všetko a všetkých, čo im príde do cesty. Pomocné ruky nevynímajúc.

Čo by to bol za tridsiatyprvý december bez bilancovania a prvý január bez novoročných predsavzatí? Nevyhla som sa tomu ani ja. Veď je celkom príjemné zaspomínať si na to, čo bolo (teda ak to bolo príjemné) a dať si nejaké novoročné predsavzatie. Na konci roka si aspoň budem vedieť povedať, či sa mi ho podarilo dodržať (aj keď odpoveď poznám už keď to predsavzatie vyslovím).

Vianoce sa blížia, ak ste ešte nestihli vybrať darček pod stromček, tu je niekoľko nápadov, ktorými by ste knižných labužníkov nemali sklamať.  S drvivou väčšinou z nich sa po Novom roku stretnete v ďalších dieloch Literárnej bobopédie.

Môj kontakt s novými knihami sa deje na úplne iracionálnej báze. Málokedy si vyberám knižky na základe odporúčaní kritiky, priateľov alebo čitateľov. Sem tam siahnem po novinkách obľúbených autorov, ale aj tam to nie je automatika. Napriek tomu, keď vojdem do kníhkupectva, tak inštinkt ma akosi neomylne vedie k tomu, že si vytiahnem knižku, otvorím na nejakej strane, kde ma ovalí jedna konkrétna veta a v tom okamihu viem, že ja a kniha sme svoji.

Presne tak to bolo, keď som v brnenskom kníhkupectve Barvič a Novotný otvoril knižku s čudnou obálkou ženy stojacej v daždi s dáždnikom a narazil hneď na vetu: „Fenomenologie jde mimo mě a to mě trápi“ a vedel som, že sme si „súdení“. Veď koho dnes trápi, že ho obchádza fenomenológia a koľko je tých, čo to slovo vyslovia bez, aby sa v polovičke nezakoktali.

Už ste niekedy sledovali, s akou eleganciou sa pohybuje jež? Nemyslím teraz vás, ktorí si s ježkom spájate množstvo bĺch a škody na motorovom vozidle spôsobené nesprávnym uhýbacím manévrom na ceste. Ani vy, ktorí ste ježka videli akurát v kreslenej rozprávke s nevyhnutným jablkom na pichliačoch, nie ste vhodným kandidátom na to, aby ste pochopili názov chutnej knižky francúzskej spisovateľky Muriel Barbery.

Áno, je to tu. Muselo to prísť. Hej vy tam, v šuflíku sú nejaké zvyšné vreckovky, tak si po ne choďte, lebo prichádza dojímavý príbeh. Ona stretne Jeho na brehu Seiny a zistí, že to nie je jej bratranec, a že sa môžu zobrať (tuším sa pustím do písania dvestodielnych seriálov, keď mi to tak ľahko ide). Ak sa vám zdá, že tliacham, máte pravdu. Slzy dojatia mi vypadli z iných dôvodov, ale o tom potom…