Za všetko, čo je vo mne dobré, vďačím Googlu
25.8.2010 14:09 | Nultý pokus | Nultý pokus | Počet komentárov 2
Zadaj si moje meno do Googlu a uvidíš. Keywords sú mojou soľou, jemne ich dávkujem, chlieb ani netreba. Algoritmus SEO vstupuje do mojich snov. Pavučinu z nich spriadam – mesiac v splne prehliadam. AdSense mi zarába.
Každá žena je bezbranná, keď široký prehľad v Google Readers predvediem, až potom ju pomaly rozpálim mojimi tajnými fotkami skrz Advance Image Search získanými.
Dielo dokončím cez to šíre pole Search. Choď, nežízni túžba moja, pas sa na šírych poliach. Szukaj.
Som dobrý milenec, lebo Google tak vraví.
Tvoj Leszek
Čo by som nikdy nenapísal
20.8.2010 14:55 | Nultý pokus | Nultý pokus | Počet komentárov 3
Nevrátil som sa z dovolenky, teda, aby ste tomu dobre rozumeli – iba som prežil víkend mimo Bratislavy a to podľa nijakých kritérií nie je dovolenka. Prišiel som v skoré ráno, keď masochisti končili ranný jogging a sadisti nastupovali na dennú službu ako taxikári. A viete čo ma dožralo? V SME písali o karme. Že je fuč! Nechápem o čo ide, ale zapnem facebook a zas len o karme točili ľudia. Zas len blogy. Stratil ju aj Ivan Rias. Celkom pekne sa usmieva, škoda ho, teda karmy.
Cappucino times
18.8.2010 12:25 | Straty a nálezy | Mirka Gúčiková | 1 komentár
Do väčšej širšej šálky pripravíte espresso. Pomocou trysky na vývod pary na presovare speníte mlieko. Nádoba na prípravu mlieka býva väčšinou nerezová, aby ste na dotyk cítili, že mlieko má správnu teplotu. Vždy speňujte studené mlieko a nikdy ho neprevarte. Pri správnom postupe je pena hustá a mala by vydržať počas celej doby pitia cappucina. Mlieko a penu nalievate do šálky hojdavým pohybom, aby ste docielili ich rovnaký pomer. Správne cappucino má mať 1/3 kávy, 1/3 mlieka a 1/3 mliečnej peny.
Ľudská myseľ – stred vesmíru
1.8.2010 12:45 | Hviezdny prach | Yogini | Počet komentárov 18
Nesledujem, čo pravidelne vypúšťa hollywoodska liaheň do svetových kín. Nie, nehádžem pózu, ale ozaj tieto veľkorozpočtovky vnímam až keď sa dostanú na rozpis kín alebo keď ma nejaká dobrá duša upozorní na niečo, čoby som predsa len nemala ignorovať. Vtedy si idem sadnúť do modrého kresla (v Indii majú všetky kino-sedačky, v ktorých som doposiaľ sedela, modré poťahy) a to aj za cenu, že viem, čo ma tam čaká. Po prvé, že tam zmrznem, po druhé, že sa musím na začiatku predstavenia postaviť a vypočuť indickú hymnu, po tretie, že každý film seknú len tak od oka niekde v strede a dajú prestávku na popcornovú dupľu, no a po štvrté, že Indovia nahlas kecajú, telefonujú, či v tom horšom prípade spievajú a vykrikujú.
Tri spomienky na Jara Filipa
31.7.2010 9:00 | Stalo sa to | Róbert Dyda | Počet komentárov 5
Asi sa budem opakovať, ale Jaro bol generátor energie. Keď sa za niečo zapálil, tak sa nevedel a nechcel zastaviť a občas ho to aj stravovalo. A občas sa vydal nie najsprávnejším smerom. Ale väčšina jeho aktivít bola jasná, čistá a férová. A neústupná. Myslím, že premenil energie za niekoľko ľudí, tak sa musel pobrať skôr. Ale stopa je hlboká. Stála za to.
Peter Breiner - skladateľ, hudobník, dirigent a publicista
Kresťanská politika i homopolitika potrebujú nezmieriteľný konflikt. A čo vy?
28.7.2010 12:00 | Obuškom po hlave | tenjeho | Počet komentárov 85
Jojojóóój! Čo sa mi to na staré kolená stalo? Ja snáď opäť prispejem k tej mnou tak hlboko a dlhodobo ignorovanej témy zvanej politika. Ale ako už minule, opäť je ťažké zodpovedne povedať, či je môj príspevok skutočne o politike. Pokračovanie článku
Nehaňte Súmrak náš – nemienkotvorná úvaha.
26.7.2010 9:00 | Obuškom po hlave | Róbert Dyda | Počet komentárov 17
Myšlienku napísať niečo o Súmraku mám viac-menej v hlave už odkedy som videl tretí filmový diel tohto pop-kultúrneho zjavu. Aj keď je to zrejme ako nosenie dreva do mora. Lebo ako vravel kedysi Satinský, načo nosiť drevo do mora, keď ho stačí odniesť do lesa.
Z archivu: Priznani tajne milenky Jara Filipa…
22.7.2010 13:57 | Stalo sa to | Ross Hedvicek | 1 komentár
Jara Filipa jsem mel moc rad. A jsem si jist, ze to bylo oboustranne. Kdybych byl zenska s peknou prdeli, tak bych byl urcite Jarovou tajnou (a platonickou) milenkou.
Zdenek Seliga napsal “Jaro bol na Teba Ross napojeny tak, ze si bol jeho najlepsim nahravacom, nadhadzovacom…”
Ano, nadhazoval jsem, co mi sily stacily. A to napojeni trvalo mezi osmi az dvanacti hodinami denne poslednich 4-5 let, predtim, nez byly vynalezeny mikrovlnky to bylo min, ale taky to bylo podstatne. Rano jsem prisel k pocitaci a Jaro uz tam byl na ICQ a zdravil me “ahoj Rossi” i kdyz se podepisuju vzdycky Rosta. A kdyz uz jsem nemohl a byl jsem zhnusen celym sme-l, byl to zase Jaro, ktery mne presvedcoval, abych se na sme-l vratil, protoze Jaro, byt sam American (dusi, presvedcenim a pristupem k svetu), miloval Slovaky laskou nebyvalou a pravou a odmital nad nimi zlomit hul (i kdyz ja sam bych tu hul o ne asi prerazil – i polobotku pouzil!).
Planý poplach duše…
21.7.2010 0:00 | Stalo sa to | Diáda | Počet komentárov 6
Pred 25 rokmi som si myslela, že je to taký šašo. Rehotali sme sa s kamoškou z toho, aký je škaredý a vychrtnutý, rozčuľovali sme sa, prečo sa (keď je takýto hrozný) vôbec pchá do televízie. Do televízie sa predsa hodia krásni ľudia, presne takí ako Petr Kotvald alebo ten čiernovlasý z Modern Talking. A keby ho aspoň ukazovali na druhom programe, ale nie, dajú ho rovno na prvý (bola som vtedy fakt strašne hlúpa). Raz som sa u tety prehrabávala jej LPčkami a vytáčala som zreničky nad tým, čo si tam odkladala – Hammelove Zvonky, toho špinavého blonďáka s cigánskym menom (Ursínyho) a aj Bolo nás jedenásť … ó, keby som vtedy vedela, aké tam má poklady, dala by som si po paprčiach.
Ako sen
17.7.2010 11:24 | Stalo sa to | D. Beran | Počet komentárov 2
Nikdy som sa s ním nestretol. Nikdy nás nikto nezoznámil, nikdy som ho nespoznal osobne. Dokonca som ho ani nikdy nevidel, alebo nepočul naživo. A predsa som mal pocit, že ho poznám. Jeho hudba hučala poriadne nahlas v mojej izbe, lebo niekedy je čas a niektorá hudba musí hučať poriadne nahlas.
keep looking »