Ako na voľby 2016, alebo ako sa nezblázniť z politického spektra

Ak ste už rozhodnutí, koho budete voliť v marci 2016, nasledujúci článok nečítajte. Nie že by som mal niečo proti, len to jednoducho nepotrebujete.

Niektorí ľudia to majú jednoduché. Ak ste dostatočne sociálny, máte ľahký výber SMERu. Ak patríte k „slušným ľuďom“ môžete voliť slušnú KDH. Ak ste dosť obyčajný, môžete si vybrať OĽaNO. Ale čo my, čo nie sme ani dosť sociálni, ani slušní, ani obyčajní? Čo len s nami bude?

Existuje presne šesť strán, ktoré majú na svojich kandidátkach ľudí, ktorým som ochotný dať hlas a v každej jednej sú s nim na kandidátke aj takí, ktorí sú pre mňa veľkou brzdou toho, aby som vôbec voliť šiel. Po prvýkrát ľutujem, že nie sme stará demokracia, kde sa o hlasy voličov uchádzajú len dve strany. Takže nemôžem dať naraz hlas napríklad Žitňanskej a Blahovej. Nedá sa nič robiť. Na Slovensku si musíme vybrať stranu, a práve tomu sa dnes budem venovať.

Klasicky sa politické spektrum delí na pravicu a ľavicu. Základný rozdiel medzi nimi je v tom, že ľavica centralizuje a pravica decentralizuje. Alebo tiež čím viac doľava, tým viac štátu (centrálnej moci) a čím viac doprava, tým menej štátu. Potom tu máme ešte stred, čo je podľa mňa politický výmysel a ospravedlnenie strán, ktoré nepresadzujú svoju agendu. Skoro celá slovenská politická scéna o sebe tvrdí, že sa nachádza v strede a ak tvrdí niečo iné, tak je to obvykle lož. KDH je pravicové asi tak rovnako, ako je Smer sociálne demokratický. Z toho celého my voliči môžeme byť dosť zmätení a asi aj sme.

Toto rozdelenie politického spektra som objavil na webe a priznávam, že mi učarovalo. Veď sa len pozrite.

Obr 1

 

Viac

Cica-mica z Iránu

pregnant-393364_640

V Nemecku sa frčí na hebamme, v preklade pôrodná asistentka, babica… Čo znamená frčí? Znamená to, že určité záležitosti odsunie gynekológ na pôrodné asistentky. Sú to záležitosti počas tehotenstva, pôrodu, ale aj popôrodná starostlivosť. Hebamme je možno dôležitejšia ako lekár. Na začiatku tehotenstva sa ku mne opäť sporadicky dostali informácie, že si musím nájsť vlastnú hebamme. Musím, hneď, lebo inak bude zle-nedobre. Zasa som povrchne pogooglila a zistila som, že je to naozaj nutné a o hebamme je bitka. Treba ich desiatky obvolávať, prosíkať sa, vraj vám každá povie, že je totálne vybookovaná a oznámi vám, že o jej služby treba žiadať o rok dopredu. Nevadí, že tehotenstvo trvá len deväť mesiacov. Treba sa s ňou dohovoriť rok dopredu!!! No jednoducho katastrofické scenáre. Takže som hneď na začiatku tehotenstva položila sestričke u gynekológa otázku, ako je to s hebamme. – My tu jednu máme, chodí sem v utorky, keď chcete, najbližší termín vám dáme v utorok a môžete sa zoznámiť. Fajn, takto presne si to predstavujem. A tak som sa zoznámila s Parisou. (Tipujem, že sa jej meno skloňuje, nominatív je Parisa.)

Už na prvý pohľad je zrejmé, že Parisa má exotický pôvod, takže po niekoľkých minútach som jej otázku o pôvode položila a dozvedela som, sa že je z Iránu. Pochválila som sa, že som zo Slovenska a čudujsasvete, Parisa zareagovala, že bola v Bratislave a posťažovala sa, že v meste neboli žiadne informačné tabule v angličtine. Parisu som si hneď „zamilovala“, nie pre tie tabule, ale že tušila o Bratislave (Nemci netušia o Bratislave). Viac

Bea Bazalová: Šepkanie anjelov

sepkanie_anjelovPrvá myšlienka bezprostredne po dočítaní: jednoducho fajn

Od slovenskej autorky Bei Bazalovej som čítala zatiaľ iba jednu knihu. Pretože sa mi jej príbeh Nemiluješ, zomrieš veľmi páčil, siahla som po jej novinke Šepkanie anjelov. Snažila som sa nemať veľké očakávanie a pustiť sa do čítania s otvorenou mysľou. No hlások v mojej hlave mi našepkával, aby som sa na čítanie tešila, veď to bude skvelé. Osobne musím povedať, že som nebola sklamaná, ale príbeh ma až tak nezasiahol. Preto som mu dala 4 hviezdičky.

2* – plynulosť

Musím povedať, že téma, o ktorej autorka píše, ani zďaleka nie je originálna, ale zhostila sa jej naozaj veľmi dobre. Máme tu mladého Števa, ktorý sa zahľadí do o poznanie staršej Slávky. Svoj vzťah taja pred všetkými a hlavne pred Slávkiným synom. K tomu sa pritrafí vražda a príbeh naberá hneď iné rozmery. Kto je vrahom? Tajomstvá sa odhaľujú, vzťahy sa utvrdzujú. Každý chce poznať pravdu. Kniha sa mi čítala skvelo a rýchlo. Keď som sa do nej pustila, nemohla som sa odtrhnúť. Je to presne ten typ príbehu, ktorý kde nevyniká originalitou, zaujme štýlom písania.

Keď sa na to dívam spätne, všeličo by som robila inak. Mrzia ma slová, ktoré som vypustila z úst, a zároveň ma mrzia tie, ktoré som nepovedala.

Viac

Nemecký primár Sova

pregnant-393364_640

Nepatrila som k tehuľkám (hrozné slovo a preto ho tu z nenávisti použijem), ktoré po zistení sladkého tajomstva nakúpili haldu tehotenských kníh, predplatili tehotenské časopisy a zaregistrovali sa na všetkých mamičkovských webov (mala som výhodu, mohla som vyjadrovať svoje názory dvojjazyčne). Ak mi niečo napadlo, tak som si pogooglila, ale inak som sa veľmi nezaujíma. Tehotenskú knihu som prečítala až jednu, dostala som ju ako darček mesiac pred pôrodom. Bola od blonďatej nemeckej moderátorky a bola presne podľa môjho gusta – kombinovala fakty s humorom. Takže som na niektoré informácie, ktoré sú naozaj potrebné, narážala náhodou. Náhodou som sa tak dozvedela, že pôrodnice si usporiadávajú tvz. infoabendy – prezentačné večery, kde sa jednoducho predstavujú alebo skôr predvázdajú. Môj gynekológ mi na začiatku tehotenstva strčil vizitku lekárky-pôrodníčky, s ktorou spolupracuje a odporučil mi jej kliniku. Vizitku som založila s myslením – neskôr. Potom som sa ale na prípravnom kurze na pôrod dozvedela o infovečeroch, trochu si pogooglila a samozrejme sa trochu vystrašila. Treba ísť na infoabend, treba si dôkladne vybrať nemocnicu, predovšetkým, kým nie je neskoro. Ak sa neskoro nahlásite, nevezmú vás s argumentom, že majú nahlasených veľa rodičiek a ja porodím na chodníku (alebo teda na Slovensku). Pôrodnice majú termíny infoabendov zverejenené na internete a po formálom telefonickom nahlásení, že sa večera zúčastnite, sme sa zúčastnili dvoch prezentácii. Zúčastnili, s manželom, v Nemecku tehotenstvo páriky prežívajú spolu a vidieť niekde mamičku samotnú je zázrak alebo na poľutovanie.

Viac

Moj kultúrny rok 2015

kolaz

Koniec jedného roka a začiatok druhého je vždy tak trochu o bilancovaní, v mojom prípade väčšinou toho, čo som nestihla, ktoré predsavzatia som nedotiahla do konca a ktoré veci by som mohla zlepšiť v roku nadchádzajúcom. A tu zrazu možnosť ohliadnuť sa za rokom 2015 z kultúrneho hľadiska: čo som videla, počula a zažila a čo vo mne zanechalo najlepší dojem. Samé pozitívne veci! Tak poďme na to.

Goodreads ma informuje, že som vlani prečítala asi sedemdesiat kníh. Máloktoré z nich však boli nové, vydané v tom roku. Odkedy som pred dva a pol rokmi objavila zoznam 1001 Books You Need To Read Before You Die, sústreďujem sa na knihy z tohto zoznamu a vypĺňam obrovské medzery v zozname načítaných klasík. Vlani ma z tohto zoznamu najviac ovplyvnili a doslova prinútili cítiť knihy Svet podľa Garpa od Johna Irvinga a Ako zabiť vtáčika od Harper Leeovej. Z noviniek tohto roku by som vypichla toľko očakávané Numero Zero od Umberta Eca, ktoré však moje očakávania vyplnilo len z polovice, na rozdiel od jeho iných geniálnych diel sa mi táto kniha zdala byť predčasne ukončená a akosi odfláknutá. Témy bludov a špekulácií, nesúce sa celou Ecovou tvorbou sú tam, podobne ako občasné inteligentné a vtipné špekulovanie, ale táto kniha je pre mňa definíciou anglického slovného spojenia half-assed. Naopak, veľmi sa mi páčila kniha Chucka Palahniuka Tvoje krásne ja. Kritici a verní fanúšikovia autora ju síce rozniesli v zuboch, ale ja ako osoba, ktorá si v puberte prešla mnohými dielami anglickej chick-lit, pozor nepliesť si s červenou knižnicou, som dokázala oceniť sparodovanie všetkých možných klišé. Nechcem vedieť, cez aké príšerné knihy sa musel Palahniuk brodiť pri výskume k tejto knihe. Nesklamala ma ani moja obľúbená J.K. Rownlingová, ktorá pod pseydonymom Robert Galbraith vydala už tretie pokračovanie detektívnych románov s vojnovým veteránom a súkromným detektívom Cormoranom Strikeom – The Career of Evil (v slovenskom preklade V službách zla). Malá súkromná radosť: moja ruština sa dostala na úroveň, kedy som dokázala oceniť nádhernú melodiku Puškinovho Eugena Onegina. Záväzok na rok 2016: prečítať viac kníh v ruskom origináli. Viac

Absurdná otázka pre tehotnú

pregnant-393364_640

V určitých etapách môjho života dostávam tú istú otázku. Viem, že sa to deje mnohých ľuďom, môj problém je v tom, že som neurotickej povahy, a keď tu istú otázku počujem už po 54-krát, začína ma vytáčať a čím-ďalej tým viac si uvedomujem jej absurdnosť (alebo si to možno len nahováram). Napríklad – žila som v rok v Londýne. Keď som tam odchádzala, dostávala som otázku – Kedy sa vrátiš? Ja neviem… Bola som tam – Kedy sa vrátiš? Ja neviem. Ok, uvedomujem si, že niektorí ľudia tam odchádzali s cieľom zarobiť 100 tisíc libier, vrátiť sa, kúpiť si byt, auto, postaviť dom… ale ja som tam šla spoznávať svet, samu seba, takže keď už zasa zaznelo a kedy sa vrátiš – Ja nevieeeeeeeem a náležite som prskala. Žila som tam v rokoch 2008-9, takže som si potom vymyslela, že ostanem v Londýne do olympiády a odpovedala som týmto smerom, že chcem zažiť olympiádu. Niekto tomu veril, iný sa zasmial, každopádne som bola spokojnejšia so svojou odpoveďou ako to klasické – Ja neviem.

Viac

Adriana Macháčová a Róbert Dyda: Škandál v lepšej spoločnosti

Škandál v lepšej spoločnostiSvojou treťou knihou Škandál v lepšej spoločnosti autori Adriana Macháčová a Róbert Dyda celkom prekročili hranice toho, čo by som ja nazval ženským románom. Hoci v centre knihy sa nachádza manželský vzťah a jeho kríza spôsobená neverou, čo je, povedzme si pravdu, jedna z klasických tém ženských románov, autori napísali skôr detektívku, politický triller a tak trochu aj sondu do dnešnej lepšej spoločnosti.

Napínavý a dobre čitateľný príbeh právnika, z ktorého sa stáva politik. To je jednou vetou veľmi zjednodušený obsah knihy. Nechcem sa mu venovať podrobnejšie, pretože dej obsahuje aj zvraty a prekvapenia, o ktoré by som čitateľa ukrátil.

Už zo samotného názvu som neočakával žiadny milý príbeh a ani žiadne milé či sympatické osoby, ktoré by v ňom vystupovali. Mám pocit, že keď sa začne rozprávať o politike, nikto nečaká korektnosť a už sme si na tento jav dokonca tak akosi spoločne zvykli. Neviem, či to dnes v politike vyzerá tak, ako kniha opisuje, ale ja som to autorom uveril a musím sa priznať, že ma veru nič neprekvapilo. Viac