13. Čo sa inde nezmestilo (alebo orevoár Parí)
Trinástka je vraj nešťastné číslo, ale omyl, ľudkovia zlatí. Vy máte to šťastie, že sa ma konečne zbavíte, celkom tomu verím, že človeka to raz-dva prestane baviť stále čumieť na cudzie fotky. Najlepšie urobíte, keď si rezervujete termín v hoteli Moderne du Temple a pohľadáte nejaké lietadielko, čo vás tam zavezie. Ja som v tomto [...]
Autor: Diáda
12. Múzeum, v ktorom som plakala
Áno, je to tu. Muselo to prísť. Hej vy tam, v šuflíku sú nejaké zvyšné vreckovky, tak si po ne choďte, lebo prichádza dojímavý príbeh. Ona stretne Jeho na brehu Seiny a zistí, že to nie je jej bratranec, a že sa môžu zobrať (tuším sa pustím do písania dvestodielnych seriálov, keď mi to tak [...]
Autor: Diáda
11. Leňochov sprievodca Parížom alebo kde si možno zložiť kosti a iné časti tela
Viete, ktorá filmová scéna mi napadne najskôr, keď spomínam so svojími vrstovníkmi pri kofole na staré (fuj, skoro som povedala aj dobré) socialistické časy našej televízie? Nie, nie je to pán riaditeľ Nižňanský, ktorý oznamuje pracovitému pracujúcemu ľudu, že družstevníkom sa opäť podarilo bez úhony začať žatvu (ono to kedysi nebola vôbec sranda vyhnať ich [...]
Autor: Diáda
10. Komu straší vo veži, nech vylezie na vežu…
Nuže, šialenci, ospravedlňte toto moje oslovenie, no ako inak nazvať indivíduá, ktoré dokázali znova a znova nechať načítať na monitor svojho nesporne rozkošného PéCé ďalší z mojich subjektívnych zážitkov z dovolenky? Alebo patríte medzi háveď, ktorá bola v detstve priväzovaná k premietačke diapozitívov, aby si vypočula nekonečné zážitky susedy Kelemenovej & family z odborárskeho pobytu [...]
Autor: Diáda
9. Čím by som vás dnes otrávila… žeby múzeom?
Neviem ako vy, ale ja by som odchádzala z Paríža veľmi nešťastná, kebyže nevleziem do Louvru. Ono takto – ja obrázky môžem, ani sochy mi nespôsobujú nejaké žalúdočné problémy, ale nemienila som tráviť týždeň behaním po všetkých múzeách a galériách, ktoré odporúčajú bedekre s dovetkom, že “toto určite musíte vidieť”, lebo by som potrebovala aspoň [...]
Autor: Diáda
8. Konečne úplne seriózne – parížske ostrovy
Myslím to vážne! Keď som začínala s prvým článkom o Paríži, mala som predstavu, že to budú tri štyri kúsky o tom, čo treba vidieť a ako sa nestratiť, no keď sa tak na to tak s hrôzou v očiach pozerám, prišiel ôsmy diel a ešte vôbec sa nehovorilo o pamiatkach, kvôli ktorým do hlavného [...]
Autor: Diáda
7. Ako som si nekúpila Eiffelovku
Neznášam nakupovanie na dovolenke. Túto neurózu som si vypestovala už v časoch povinnej školskej dochádzky, keď mi výchova velila z každého školského výletu či pionierskeho tábora dovliecť rodičom nejaký podarúnok, dôsledkom čoho sa náš trojizbový byt postupne zapĺňal rôznymi gýčovitými keramickými taniermi značky Štrbské pleso, drevenými valaškami Liptovská Mara, s ktorými by Jánošík odvisol za [...]
Autor: Diáda
6. Parížske mŕtvoly celkom ako živé
Dnes budem trochu morbídna, ale keďže som tak trochu stúpenec Epikura (viem, že má trochu blbú povesť, ale to sú len klebety), smelo môžem vyhlásiť, že smrti sa báť netreba, lebo keď sme tu my, ona tu nie je, a keď príde, my tu už nebudeme (čo si človek nevymyslí, len aby odohnal myšlienku na [...]
Autor: Diáda
5. Bez práce nie sú euráče ani v Paríži (malá sociologická štúdia)
Nemyslite si, že v Paríži žijú len povaľači, čo filozofujú pri káve alebo patlajú krásu na plátno. Si predstavte, že ja som tam videla ľudí i pracovať. Áno, je to možné, presne ako u nás. Len čo som našla svoj hotel, natrafila som na prvú vzorku – slečnu recepčnú. Práve žehlila uteráky a tak som [...]
Autor: Diáda
4. Ako dostať v Paríži kopačky (nebojte sa, nebolí to)
Ja viem, čakáte na nejaké pamiatky, ale čo by boli domčeky bez ľudí? Obyčajný skanzen a toto mesto skanzenom určite nie je (ak to niekomu chýba, môže si vybehnúť niekam k Černobyľu, pri pohľade na Pripjať si dajú otočku a prídu ma odprosiť, že mi nabudúce budú viac veriť). Dnes sa vrhneme na umenie.
Autor: Diáda keep looking »