Browsing Category : Príbehy o kalamite

Šofér autobusu linkového autobusu Ružomberok – Bratislava nám, cestujúcim, dal na výber: ide sa ďalej napriek tomu že diaľnicu pred hodinou pre kalamitu uzaveli, alebo skončíme a prespíme niekde v telocvični v Trnave. Vracala som sa z vydarenej víkednovej lyžovačky na Donovaloch, toľko snehu som tam ešte nikdy pred tým, a bohužiaľ ani potom už nevidela. Mali sme náramne dobrú náladu, takú akú…

Dala si záležať na svojom výzore, lebo tam, kde sa chystala, nesmie vzniknúť žiadna pochybnosť o tom, že prichádza dáma. Polodlhé vlasy si vyčesala elegantne nahor, našminkovala sa opatrne a cez ľahký sivý kostým s hodvábnym ružovým šálom si prehodila tmavý kabát siahajúci temer po zem. Len tri šperky – náušnice, prsteň a retiazka, ale všetky z masívneho bieleho zlata…

Boli to dosť nezvyčajné Vianoce, prvýkrát som u svokry nepribrala ani deko, možno som naopak trocha zhodila. Ranné nevoľnosti a nechuť do jedla, spolu s nervozitou skúškového obdobia boli iba zámienka a výhovorka, prečo som do Bratislavy docestovala sama bez manžela. Nikomu som sa nepriznala, že som asi tehotná, lebo veď, načo robiť planý poplach, že? V sobotu som začala slabo krvácať, no namiesto návštevy…

„Snežilo; zívneš a zaveje ti jazyk.“ (Milorad Pavić) V nedeľu začalo husto snežiť. Moja žena stála za záclonou a sústredene hľadela na chumáče, padali na mesto, akoby nemali nikdy prestať. Predchádzajúce dva dni vločky len tak poletovali, tancovali, predvádzali sa a provokovali deti, aby ich chytali do úst, až potom v metelici zanikol čas. „Počuješ to ticho?“ opýtala sa šeptom.…

Bola nedeľa večer, 11. januára 1987 a začalo snežiť. Ešte šťastie, že táto fujavica neprišla o 24 hodín skôr, pomyslel som si na balkóne paneláka s výhľadom na košický amfiteáter. S výhľadom na amfik, keby tak husto nesnežilo. Vezmeme vás?, stiahol okienko na červenom žigulíka mladý chalan. Vzadu sedeli dve dievčatá, miesta by bolo dosť, aj tak som však odmietol. Prídu po mňa, povedal…