Browsing Category : poviedky

„K niektorým ľuďom si nájdeme cestu až po smrti.“ I. Na jej hrobe boli každú nedeľu čerstvé kvety. Všimla som si to, keď som sa prestala vláčiť na cintorín každý deň ako zbitý pes a v duchu zavýjať od bolesti nad vlastnou stratou, vtedy, keď som už prichádzala nenáhlivým krokom a s mamou som začala viesť dlhé nežné dialógy, ktorých repliky sme počuli len my…

Odo dňa, kedy sa Adela rozhodla byť spisovateľkou, prečítala ďalšie dva štósy kníh, najmä domácej produkcie. Nechcela predsa opakovať Autorove chyby – čo znamená, ísť do boja nepripravená. Imaginárny protivník, s ktorým mala bojovať, bol zástup literárnych postáv, fikcií a príbehov, ktoré sa jej za roky života usadili v hlave a strašili v najnevhodnejších chvíľach. Teraz sa ich pokúsila, jednak…

Rozhodnutie skoncovať s písaním vydržalo Adele presne dva mesiace a štyri dni. Potom si odovzdane sadla k monitoru a vychrlila naň všetko, čo sa v nej nazbieralo za ten čas a nestihlo zmiznúť pod nánosom čerstvejších pamäťových stôp. Lebo Adela si s hrôzou musela priznať, že po celé dva mesiace a štyri dni jej hlava pracovala v zvláštnom „spisovateľskom“móde – všetko, čo zažívala, videla, akási časť jej mozgu zároveň…

Keď sa Adela po dvoch dňoch neskoro v noci vrátila, bola už zjavne vybúrená. Búchala dvermi a v prázdnej chladničke hľadala čosi pod zub. Pritom si pospevovala. Autor tíško ležal v posteli. O chvíľu prišla do spálne a rozsvietila. Vyzliekala sa, akoby ho tam ani nebolo. Nemohol si nevšimnúť jej vystupujúce rebrá a tŕne bedrových kostí. Naozaj, nechal ju priveľmi…

Dočerta, asi som blázon, pomyslel si Dávid V. Chystal sa spraviť rozhovor so slávnym Spisovateľom do regionálneho týždenníka, kde pracoval ako redaktor. Dofajčieval cigaretu na svojom balkóne, nahlas srkal ešte horúcu kávu a úkosom hľadel na mladého muža na parkovisku pod oknom, ako sa motá okolo svojho auta. Mení ich ako ponožky, toto je už tretie tohto roku. Pozorujúc obláčiky dymu…

Jedného dňa sa to stalo.To, čoho sa obáva každý autor a o čom už mnohí napísali. Autorova postava sa rozhodla žiť vlastným životom. „Prosím ťa, neblbni,“ prosíkal autor, keď sa v to ráno zobudila a namiesto zvyčajnej rannej cigarety priamo v posteli sa rozhodla celkom normálne sa popreťahovať , vstať a umyť. „A nemohla by si povedať aspoň niečo také…

Letný čas (predsa sneží) Stojím na moste a viem, že skočiť dole sa mi nevyplatí. Možno v noci. Teraz sa na brehu jazera hrajú deti a zničiť so svojím životom aj ich nevinné, nie. Toľko triezveho rozumu v sebe ešte mám. Labuť pláva, ryby rysujú kružnice, len ja nerobím nič. Navonok. Vnútri sa to hemží. Lebo ešte včera som bola…

V štyridsiatu tretiu jar svojho života sa Eliška rozhodla, že sa zamiluje. Len tak platonicky. Aby to nikomu neuškodilo – a najmenej jej – ba aby, naopak, pookriala na srdci, ktorého činnosť sa lekárovi pri poslednej prehliadke trochu nepáčila. Ani Eliške, ale z iných príčin. Pozdalo sa jej totiž, že najmä za poslednú zimu akosi zlenivelo, zmalátnelo; na väčšinu vecí okolo hľadela zhovievavo,…

Ján sa bude volať. Povedali si jeho rodičia, netušiac, aké neutešené podmienky pre sebarealizáciu mu tým pripravia. Je ťažké byť umelcom, keď má človek také nevhodné meno a meno predurčuje jeho nositeľa, o tom niet pochýb. Taký hlúpy Jano je známy ešte aj za kopcami, Honza jeden. Alebo Jano z búdy. A to ešte zďaleka nebolo to najhoršie. Ešteže niektorí…

Marek Osuský bol nielen vzdelaný a ambiciózny, ale už aj zámožný muž. Vo veku tridsaťdva rokov sa stal riaditeľom veľkého strojárskeho podniku. Pravdaže, bol na seba hrdý. Vyštudoval ekonómiu, neskôr si spravil doktorát, pričom absolvoval študijný pobyt na univerzite vo Veľkej Británii. Nebol to Oxford ani Cambrige, ale značka zahraničnej stáže sa s ním pozitívne vliekla a predznamenávala kariérny úspech.…