Browsing Category : Zo Stredozeme, Zemeplochy a konca vesmíru

Vidím ľudí za oponou. Spustenie opony proti hlúposti a zlobe oddeľuje. Vzďaľuje… Vzďaľujú sa, ich reč je nezrozumiteľná, ich ruky na mňa nedosiahnu, ich tváre nerozoznávam. Samota zohrieva. Ticho lieči. Hmla upokojuje zrak. Nevidím ľudí za oponou. Sú tam ako keby neboli. Neviem k nim nájsť cestu. Bude to tým, že ju nehľadám.

Stojím niekde v druhom rade Eomérovej družiny. Naše polia sú bohaté, na pasienkoch sa vlní vysoká tráva, naše kone sú stále rovnako krásne a hrdé. Naše deti majú čo jesť a bezprostredne nehrozí žiadne krviprelievanie. Ale naše hlavy sú sklonené. Naša radosť vyhasla. Ďalej obrábame pôdu, pasieme dobytok, vyrábame nástroje, staviame domy a vychovávame deti. Navonok je všetko tak ako…

Škrtám zapálkou a zo sviečky sa dymí akoby z komína. Sypem si čaj do pohára a horúcou vodou ho zalievam. Vonku je pred Vianocami a to je ideálny čas na čítanie si niečoho dobrého. Vytiahnem starý pergamen a čítam na ňom. „In a hole in the ground there lived a hobbit.“ Tolkien nám vytvoril svet hobitov, trpaslíkov, elfov, ľudí, občas…

Sadám si do nepohodlného kresla, vypínam mobil, zaklapnem stolík a pracku na páse. „Cabin crew prepare to take-off“ s najrôznejšími exotickými prízvukmi. Odpich. Hore môže, dole musí. Služobná cesta… Kráčam po ceste, ktorej nevidím koniec. Za každou ďalšou zákrutou čakám mesto, ale nie je tam. Nadomnou svietia hviezdy, všetky rovnako jasno. Cesta je blato a prach a všetko čo mám…

Nazvať to prekvapením bolo prehnané. Prvá reakcia sa jej následne javila veľmi neadekvátna. „To je kompletná sirota???“… Mladá vyčítavo prešľapovala: „On ešte nikdy nezažil Vianoce.“ V duchu si jednu vyťala. Takto reagovať na túžbu pozvať si hosťa k štedrovečernému stolu, keď je ich bežne viac ako desať??? „Jasné, priveď ho.“ Ani sa nespýtala, či je to moslim či jehovista, veď…

Ranná vychádzka k Dunaju. Kvitnú topole. „Mamí, aká je tu zelená vôňa,“ upozorňuje dieťa a ja som zas v Stredozemi. Nadchýňajú ma Betkine „citáty“ z Tolkiena, ktoré nikdy nepočula. „Zelená vôňa – lepšia ako dlhý spánok“, hovorí Legolas pri vstupe do jarného Rohanu. Hm. V jeho prípade by som sa v tom čase radšej vyspala, ale v toto jarné ráno…

aneb ako sa cítiť ako japonský turista v americkom filme. Sedím na veľkom čiernobielom mäkkom gauči, pred sebou mám šálku čaju, pohárik whisky, na kolenách mi pradie obrovský hrdzavý kocúr, v kozube praská oheň a čakám kým ma sivovlasý sluha s prípadným menom Parker nezavolá do salónu na večeru. V salóne je prestreté pre tridsiatich, zhorené toastíky v stojanoch a…

Shakespeare bol v svojich časoch absolútne štýlový. V obliekaní, v sukničkárstve, v rozhadzovaní peňazí celkovo dandy star alžbetínskej doby. Dnes by zaručene plnil stránky bulváru, aj keď medzi súčasnými vymetenými celebritami by vysoko trčal. Ale verím, že by to vedel využiť. V ten večer som sa vyštýlovala do peknej, vyleštila lodičky, vytiahla čierne perly a vyrazila do divadla. Na tragédiu.…

Generačná zmena jednej osoby počas zmeny jednej generácie. Kedysi som milovala rytierov bez bázne a hany. Spomínate si na Janka Kosa zo Štyroch tankistov? Krásny, čestný, šikovný, múdry, hrdinský. Ci pana, to bolo, čo? Tisíckrát sme mohli prisahať, ze Timurovcov nemusíme, ale tak či onak sme ich milovali. A chceli sme byť ako oni – kladní hrdinovia.

Love-hate. Najčastejšie spojenie v súvislosti s prácou. Ručička láskomera sa preklápa v závislosti od záujmu o zamestnanie a výšky výplaty. Logické. Lenže love-hate je celý život. Je? Je to všetko, na čom nám záleží. Milujem svojho partnera /partnerku/, ale pre …. by som ho „zabil za živa!!!“ až do dňa, kedy zistím, že mi je úplne jedno, kedy a či…