8. Konečne úplne seriózne – parížske ostrovy
Myslím to vážne! Keď som začínala s prvým článkom o Paríži, mala som predstavu, že to budú tri štyri kúsky o tom, čo treba vidieť a ako sa nestratiť, no keď sa tak na to tak s hrôzou v očiach pozerám, prišiel ôsmy diel a ešte vôbec sa nehovorilo o pamiatkach, kvôli ktorým do hlavného [...]
Autor: Diáda
7. Ako som si nekúpila Eiffelovku
Neznášam nakupovanie na dovolenke. Túto neurózu som si vypestovala už v časoch povinnej školskej dochádzky, keď mi výchova velila z každého školského výletu či pionierskeho tábora dovliecť rodičom nejaký podarúnok, dôsledkom čoho sa náš trojizbový byt postupne zapĺňal rôznymi gýčovitými keramickými taniermi značky Štrbské pleso, drevenými valaškami Liptovská Mara, s ktorými by Jánošík odvisol za [...]
Autor: Diáda
Radosti
Najskôr som si ako správne dieťa 21. storočia založila/obnovila Facebook, veľmi rýchlo som sa stala fanúšičkou napríklad Lou Rhodes, Eliny Brotherus alebo Edwarda Nortona a začali mi prichádzať správy vyjadrujúce prekvapenie, vysvetli nám, čo tu robíš, ty, ktorá si tak nemala rada túto komunitu, zrazu si tu a si z toho paf. Povedala som, že sa meníme, vyvíjame, [...]
Autor: Anna Vlčková
6. Parížske mŕtvoly celkom ako živé
Dnes budem trochu morbídna, ale keďže som tak trochu stúpenec Epikura (viem, že má trochu blbú povesť, ale to sú len klebety), smelo môžem vyhlásiť, že smrti sa báť netreba, lebo keď sme tu my, ona tu nie je, a keď príde, my tu už nebudeme (čo si človek nevymyslí, len aby odohnal myšlienku na [...]
Autor: Diáda
5. Bez práce nie sú euráče ani v Paríži (malá sociologická štúdia)
Nemyslite si, že v Paríži žijú len povaľači, čo filozofujú pri káve alebo patlajú krásu na plátno. Si predstavte, že ja som tam videla ľudí i pracovať. Áno, je to možné, presne ako u nás. Len čo som našla svoj hotel, natrafila som na prvú vzorku – slečnu recepčnú. Práve žehlila uteráky a tak som [...]
Autor: Diáda
4. Ako dostať v Paríži kopačky (nebojte sa, nebolí to)
Ja viem, čakáte na nejaké pamiatky, ale čo by boli domčeky bez ľudí? Obyčajný skanzen a toto mesto skanzenom určite nie je (ak to niekomu chýba, môže si vybehnúť niekam k Černobyľu, pri pohľade na Pripjať si dajú otočku a prídu ma odprosiť, že mi nabudúce budú viac veriť). Dnes sa vrhneme na umenie.
Autor: Diáda
3. Hriešni ľudia mesta parížskeho
Sú fascinujúci. Sotva vylezieš z lietadla, vyvalí sa na teba čierne, biele, žlté, hnedé, červené a ešte rôzne kombinácie podľa toho, koľko si vypil Amor predtým, ako začal hádzať šípy kade-tade. To viete, istý čas som bývala v malom meste, kde na dvadsaťtisíc obyvateľov pripadali traja černosi, z toho dvaja boli výsledkom rozmnožovania toho prvého. [...]
Autor: Diáda