Istý čas som sledovala tri seriály. Asi už tušíte – Zúfalé manželky, Sex v meste a Panelák. Choroba zo mňa spravila časového milionára, mohla som si dovoliť takéto úlety. V daný čas zasadnúť k telke, stotožniť sa s niektorou z hrdiniek a prežívať tú necelú hodinu v ich svete, mimo reality, vypadnúť, zabudnúť, byť tak trochu niekým iným.
Vyzdravela som a na seriály nie je čas. Išli na môj vkus neskoro, nakoniec aj ten Panelák presunuli. Kým o ôsmej sa televízne kanály zaplnili krvou, orgánmi, zbraňami, návodmi na vraždu a vyšetrovačkami, pokľudné starosti mestských paničiek a „obyčajných“ ľudí išli až po nich a to už som dávno vyčerpaná z dvojsmennej prevádzky – práca & domácnosť – dávno spala.
Minule som nemohla spať a tak som si zapla televízor. Bežal môj kedysi obľúbený seriál. S odstupom času som sa pozerala na hlavné hrdinky a zrazu som to videla inak. VŽDY boli upravené, VŽDY mali moderné veci, VŽDY mali umyté vlasy, VŽDY boli nalíčené. NIKDY nemali vyťahané tepláky, NIKDY nemali špinavé oblečenie od prskancov pri varení, NIKDY nemali odrastené končeky, NIKDY nevrieskali po svojom manželovi a po deťoch… Uvedomila som si, že tá či oná má doma vždy poriadok, nemá tuk ani vyrážky, že keď je vydatá, jej muž je snaživý, chápavý a atraktívny a keď je sama, skôr či neskôr (väčšinou však skôr) sa nájde nejaký chlap, ktorý sa do nej zamiluje (všimnite si zamiluje – nie pretiahne a nechá tak, nech má baba o problémik so zlomeným srdcom viac!) atď atď… Návrat do reality bol krutý. Okrem toho – keďže som už veľa dielov nevidela – mala som ťažkosti zistiť kto s kým, odkedy a prečo.
Aký rozdiel oproti tomu, čo ide po správach o ôsmej! Seriály „pre mužov“ sa vysielajú skôr. (Žeby preto, aby sme si my ženy mohli podriemať a čerstvé sledovať ten náš?) Nemusíte vidieť každú časť, aby ste nevypadli z deja. Stačí nastúpiť do rozbehnutého vlaku a nejakým spôsobom sa dozviete všetko podstatné, aby ste chápali súvislosti a vzťahy medzi hlavnými hrdinami. S nikým sa nestotožňujete, charakter postáv je v podstate druhoradou záležitosťou, primárne sa neriešia ich životné problémy bežiace súvisle s dejovou líniou. V jednom diely sa všetko začne a všetko aj skončí.
Potom prichádzame na rad my – ženy. V neskorú hodinu ulietame do krásneho sveta, na prvý pohľad tak podobného nášmu, že im to žerieme a sme ochotné vymeniť ďalší diel za kruhy pod očami. Na chvíľu sa stávame jednou z nich a len čo modré svetlo obrazovky po stlačení gombíka splynie s tmou izby, uvedomíme si krutú realitu a neraz sme o to smutnejšie.
Oblečieme si vyťahané tričko a zalezieme k chrápajúcemu chlapovi v našej posteli. A keď zrovna nie je príliš unavený (alebo nás nebolí hlava), dáme si v spiacom paneláku aj sex. Niekedy tak trochu zúfalý.
Diskutovať môžete len cez facebook profil
Powered by Facebook Comments