Hviezdny prach

Môj kultúrny rok: Elena Eleková

By Elena Eleková
10. januára 2014

garret Rok je dobré obdobie na bilanciu, ako sme na tom s kde-čím. A tak zisťujem, že napriek svojej sociálnej izolácii skrz rodičovskú dovolenku sa mi podarilo aj v gubernskom mestečku ako-tak kultúrne vyžiť. Tak napríklad knihy, tie sa dajú čítať takmer vždy a všade a bolo ich ozaj dosť.

Ale the best bol asi Plechový bubienok. Komu by sa náhodou nechcelo prehrýzať hrubou bichľou, vrelo odporúčam aj film: jeden z mála prípadov, keď sú kniha i film rovnocenné, resp. inak skvelé.

Tento rok som zažila aj svoju prvú Noc literatúry. Odtiaľ som si odniesla Iréne Némirovsky a jej Francúzsku suitu, síce nedokončenú, ale o to pôsobivejšiu. Do tretice mi čitateľský zážitok a priam lingvistický pôžitok pripravili Tatarkove Písačky pre milovanú Lutéciu. Nasýtili ma však aj dve knižky Jany Bodnárovej – Takmer neviditeľná a najnovšia zbierka jej poézie Z periférií.

Duša ochotníčky mi nedá zabudnúť na divadelné zážitky. Konečne sa mi podarilo vidieť na doskách niečo od môjho miláčika Tennessee Williamsa, konkrétne Sklenený zverinec v prevedení Divadla A. Bagara z Nitry. Štandardne potešili Radošínci Jánošíkom po tridsiatich rokoch a svoje umenie predviedli manželia Stražanovci v Návšteve starej dámy (Divadlo Jonáša Záborského Prešov).

Dostať sa do kina je asi najťažšie, môj kinoklub preto momentálne úspešne funguje na STV 2. Tento rok ma potešili oscarovou, maximálne spletitou iránskou drámou Rozchod Nadera a Simin, ruskou sociálnou drámou Elena, o kt. som tu už spievala ódy, a k obrazovke ma pribil tak na dve hodiny zaujímavý dokument Ježiš, ty vieš od kontroverzného (nech je mi toto slovo odpustené) rakúskeho režiséra Ulricha Seidla. Dokumentárnym filmom som vôbec začala akosi podozrivo holdovať. Aj ten slovenský od Marka Škopa, o vymierajúcej rusínskej dedinke Osadné s rovnomenným názvom, sa mi zapísal do pamäti v dobrom.

K hudbe už radšej len jedno: mladý huslista David Garrett je zjav, ktorý by kde-koho pritiahol opäť ku klasike, ale aj iným veciam, ktoré interpretuje. A podarilo sa mu to aj u mňa.