V Rohane už nie je žiadna nádej

Stojím niekde v druhom rade Eomérovej družiny.

Naše polia sú bohaté, na pasienkoch sa vlní vysoká tráva, naše kone sú stále rovnako krásne a hrdé. Naše deti majú čo jesť a bezprostredne nehrozí žiadne krviprelievanie.
Ale naše hlavy sú sklonené. Naša radosť vyhasla.

Ďalej obrábame pôdu, pasieme dobytok, vyrábame nástroje, staviame domy a vychovávame deti.
Navonok je všetko tak ako má byť.
Ale naše srdcia sú zatrpknuté a ústa zavreté.
Vládne nám otrávená myseľ a zloba. Sme právoplatní dedičia svojej krajiny, ktorú sme zveľaďovali svojimi rukami, za ktorú sme bojovali, za ktorú sme boli ochotní zomierať.
Už len boli.
Už je nám jasné, že nedostaneme nič. Vidíme, že po starom kráľovi nastúpi Saruman a bude len horšie.
Čokoľvek spravíme, je alebo bláznovstvo alebo zbytočnosť.
Ťažko sa nám pozerá do tvárí našich detí, ktoré ešte teraz dokážeme urobiť šťastnými.

Ešte nedávno sme koketovali s myšlienkou samovražedného útoku. Na kone a šable hore!
Smrť!!…ale komu? koho?
Chladná pragmatická rohanská hlava zváži, že vlastne nie je kam zaútočiť.
Zahanbení sami sebou sa vraciame k svojej práci.

Rohan vyzerá tak ako doteraz. Ba lepšie. Na poliach dozrieva úroda, žriebätá poskakujú okolo kobýl, je hojnosť mäsa i chleba. Krajina je stále rovnako krásna. Ale nie je a nebude nikdy naša. Sarumanovi orkovia sa už ani nemusia snažiť nás vyhubiť. Už nie je čo zobrať. Je koniec.
Stojím niekde v druhom rade družiny právoplatného dediča Rohanu. Aj on má sklonenú hlavu a zaťaté zuby.

Vzdali sme sa. Prestali sme veriť na čarodejníkov, čo rozoženú zlo, na hrdinských vodcov, ktorí nás povedú, na reálne víťazstvo vo vojnách proti zlu, ktoré je všade. V Rohane už nie je žiadna nádej.
U Vás ešte áno?

(Tolkien napísal všetko…podobnosť s reálnym svetom vôbec nie je náhodná).

Diskutovať môžete len cez facebook profil

x komentované

Powered by Facebook Comments