Literatúra je v mnohých smeroch ako hudba, film alebo akékoľvek iné umenie. Keď už máte pocit, že všetko bolo vymyslené, že ste to už čítali alebo videli, objaví sa netradičný postup, melódia alebo dokonca nový žáner. Aj preto sú zaujímavé literárne prvotiny. Sú totižto pozoruhodné práve tým, že pri ich čítaní môžete hodnotiť nielen to, či sa debut vydaril alebo nevydaril, ale aj to, či autor priniesol niečo úplne nové, alebo sa naopak nechal niečím výrazne inšpirovať.
Debut Tomáša Hlaváča, Slováka žijúceho v Prahe, sa volá Zaprášené duše a domovským vydavateľstvom (Slovart) je označovaný ako detektívka – kriminálka. Zhodnotiť, ako sa tento vyštudovaný informatik, maratónec a fotograf, tohto stále populárneho žánru zhostil, je už výzvou pre čitateľov. Na základe čitateľských skúseností s týmto typom literatúry, som mal osobne tiež určité očakávania, spojené aj s úmyslom objaviť niečo unikátne a špecifické.
Autor románu privádza čitateľa už v úvode do bezmenného, temného a krutého Mesta, ktoré vysáva zo svojich obyvateľov to lepšie, a necháva ich napospas tomu horšiemu. V lete je veľkomesto ešte krutejšie. Žeravé slnko rozpaľuje betón, roztápa asfalt a do duší ľudí vnáša nepokoj. Slovami autora: Ľudia odhadzujú šaty aj zábrany.
Dusivá atmosféra v meste ešte väčšmi zhustne, keď niekto zavraždí mladučkú prostitútku. Vyšetrovania vraždy sa ujme bohatými skúsenosťami ošľahaný detektív Trevor. Je to ten druh hlavného hrdinu, ktorý má bližšie viac k mestským asociálom, ako k počestným občanom Mesta, ak takí vôbec existujú.
Od života už neočakáva vôbec nič, žije iba zo zotrvačnosti. Je však tvrdý na každého z tých zlosynov, čo porušujú zákon. Je presvedčený, že je treba byť tvrdší ako tí, ktorých sám naháňa. Radšej sa pomýliť pri nevinnom človeku ako pri vinnom zločincovi. Radšej ublížiť, ako nechať si ublížiť. Cíti to ako preklatie. V paralelnom vesmíre mohol byť možno sympatický veselý chlapík, dobrý manžel a otec. Mohol, ale všetko stratil, bol odsúdený na život tiež nechceného bastarda, ktorého v sebe celý život sám podporoval a nenávidel zároveň.
Na temnú kriminálku je tak vybavený dokonale. Púšťa sa teda do riešenia zdanlivo banálneho prípadu, ku ktorému pribúdajú ďalšie vraždy, ktorých vyšetrovanie ho zavedie do nečakaných končín vlastnej minulosti a temných zákutí vlastnej duše. Trevor je akoby filmový hrdina zo starého noir filmu, s patinou nemeckého expresionizmu. Dostatočne cynický a skazený, aby sa dokázal vžívať do konania tých najhorších kriminálnikov.
A aký je môj čitateľský dojem z tohto debutu? Je asi ako aprílové počasie, jasný a premenlivo zamračený. Samotný text je síce zaujímavý, ale miestami má vždy niečoho príliš. Raz je to temnota, inokedy expresívna skazenosť hrdinov a miesta, na konci komplikovaná zápletka a na mnohých miestach príliš veľa filozofovania.
Čo je mimochodom typickou črtou mnohých debutov. V záujme zaujatia, autori prvotín totižto často namiešajú svoj literárny koktail z mnohých ingrediencií, pričom konzument potom nedokáže určiť jeho najvýraznejšiu chuť a ani špecifickú farbu, ktoré dodávajú koktailom ich pomenovania. Napríklad takej krimi a detektívke úplne stačí, ak chutia a vyzerajú ako decentná Bloody Mary a nemusí to byť hneď drink, ktorý spôsobuje hlavybôľ a prílišné spytovanie svedomia.
Diskutovať môžete len cez facebook profil
Powered by Facebook Comments