Sidi hľadá tmu

temnoSidi má slabosť pre stojacie lampy. Pre ich stojaté, nehybné svetlo. Svit Johannovho monitora je príliš živý, pulzujúci, vtieravý. Ako svetlo reklamy na náprotivnej budove, ktoré sa natíska cez štrbiny zavretých žalúzií do spálne. Sidi ho musí uprene pozorovať, kým nezaspí. Aj keď zavrie oči, cíti ho za viečkami.

„Vieš, ako vyzerá naozajstná tma?“ pýta sa Johanna. Johann krčí plecami. Tma ako tma.

Tma tmúca, chce povedať Sidi, ale nevie to preložiť. Do reči, ktorou hovorí s Johannom, aby si rozumeli, aby jej rozumel, aby mu rozumela??… Sidi už ani nevie. Ako by to malo byť.

Vie však, ako vyzerá tma. Ako má tma vyzerať. Tma tmúca. Tma v drevenici, v osade, kde svieti svetlo iba pri hradskej a v noci je často mínus šestnásť. Tma hustá, že si jej môžeš nabrať.

Tma v lese, keď nesvietia hviezdy ani sneh.

„Volá sa to svetelný smog,“ vysvetľuje Johannovi. „ A presne ako ten smog v ovzduší je to aj nezdravé.“

„Si chorá?“ díva sa na ňu Johann podozrievavo, keď ju nájde zavretú v kúpeľni bez okien, v byte so zhasnutými svetlami.

„Chcela som si urobiť naozajstnú tmu…“

Tma v poli ďaleko za mestom, kde ju Johann na jej žiadosť vyviezol, bola príliš svetlá. Priveľa šírej oblohy. Hory široko-ďaleko žiadne.

Johann sľubuje výlet do tých najväčších, aké tu majú. Keď sa konečne uvoľní z práce.

Sidi rozmýšľa, aké to muselo byť v meste za vojny, keď sa zatemňovalo.

„Skús si to predstaviť,“ nabáda Johanna. Johann zavrtí hlavou. Čo by si mal čo predstavovať, on má iné starosti. Pretrie si oči a prestaví jas monitora.

Sidi osvieti pri pohľade na reklamu jaskyne. Lenže jaskynná tma trvá kratučko, je to len moment prekvapenia, v cene vstupenky.

„Prečo sa bojíš tmy? Veď aj všetky zvieratká spia v tme,“ povedal jej dedko. „Aj veveričky, aj zajace…“

Sidi si predstavovala veveričky a zajace, kým nezaspala. A strážila dedkov dych.

Teraz stráži Johannov. Johann chrápe. Ale to nič, aj dedko chrápal. Ktovie, či aj Mathias chrápe?

Mathias, ktorý ich prišiel navštíviť, keď sa vrátil z potuliek v Tanzánii. Mathias, ktorý sa chystá v lete na Sibír. Veselý Mathias. On vie, čo je to naozajstná tma, Sidi s ním preto aspoň nachvíľu nájde spoločnú reč. Ale na Sibír s ním ísť nemôže. Nemá na to peniaze ani čas. A čo by na to povedal Johann.

Johann počúva Mathiasove príhody a potom si prezerá fotky cez 3D projektor. Lenže tmu Mathias neodfotil. Chcelo by to nejakú studňu, spomenie si Sidi na Murakamiho.

V meste však žiadne studne nie sú. Tak možno pivnica, pozrie s nádejou na Johanna. Johannovi sa do žiadnej pivnice nechce.

„Nie som krtko. Najdôležitejším zmyslom pre ľudí sa v priebehu vývoja stal zrak,“ poúča ju.

Sidi neprotirečí, ale keď ide občas nočnou a prázdnou ulicou, skúša zatvoriť oči. Väčšinou ich otvorí, keď začuje kroky. Vždy pritom zistí, že sa odchýlila trochu doľava.

A potom raz v celej štvrti vypadne prúd. Celkom prozaicky. Izba, byt, dom, ulica sa, ako by niekto neoriginálne napísal, ponoria do tmy. Johann zahreší a udrie päsťou do klávesnice počítača. Sidi vyjde na balkón.

V mestskej tme zvyčajne nevidieť hviezdy. Teraz žiari nad protiľahlým činžiakom Veľký voz.

Diskutovať môžete len cez facebook profil

x komentované

Powered by Facebook Comments

Pokračovaním v prezeraní stránky súhlasíte s používaním cookie. viac info

Na účely prispôsobenia obsahu a reklám, poskytovania funkcií sociálnych médií a analýzy návštevnosti používame súbory cookie. Informácie o tom, ako používate naše webové stránky, poskytujeme aj našim partnerom v oblasti sociálnych médií, inzercie a analýzy. Podrobnejšie informácie o ochrane súkromia a cookies nájdete na stránke O sieťovke

Zavrieť