A je to tu! Po Mŕtvom na Pekelnom vrchu je na svete voľné pokračovanie tejto originálnej slovenskej historickej detektívky s názvom Krv prvorodených (Kapitán Stein a notár Barbarič na stope vraha v rudolfínskej Prahe). Priznám sa, že na ďalší Červenákov literárny počin zo série Kapitán Stein a notár Barbarič som čakal ako kura na sopeľ. Áno viem, hnusné prirovnanie, ale v prípade tejto drsnej žánrovej prózy sedí ako riť na šerbli. Krv prvorodených, ktorú sám autor familiárne nazýva „Krvička“, je totižto opäť skvelá historická detektívka, s prímesou krvi a iných ľudských telesných tekutín, tak typických pre neskorostredoveké riešenie konfliktov a veľkomestské zločinecké podsvetie.
Po úspešnom banskoštiavnickom prípade, kapitán Joachim Stein – rytier zo Striebornej skaly a hrdina protitureckých vojen, Matej Barbarič – bývalý notár kráľovského mesta Banská Štiavnica, a kaprál Bohdan Jaroš – syn staromestského pražského kata, vstupujú do hriešneho mesta pražského, aby vyriešili zamotaný prípad brutálnych vrážd prvorodených detí významných pražských osobností a hodnostárov. Do Prahy sú vyslaní z poverenia arcivojvodu Mateja Habsburského, ktorého brat Rudolf II. Habsburský je vládcom ríše a Praha je jej hlavným mestom.
Už po prvej knihe (Mŕtvy na Pekelnom vrchu) som pozitívne hodnotil profiláciu troch hlavných postáv, pričom kladné hodnotenie po druhej knihe vylepšujem o ďalšiu hviezdičku. Dôvodom tohto môjho prilepšenia je ďalšie rozvinutie jednotlivých charakterov a vyváženosť priestoru, ktorý postavy od autora dostali. Pomerne väčší priestor nezískal len Barbarič, ale aj dovtedy mĺkvy kaprál Jaroš, vystupujúci z tieňa kapitána autoritatívneho Steina.
Červenák už od prvých kapitol dokazuje precíznu znalosť historického pozadia, pričom sa mu podarilo verne zachytiť atmosféru rudolfínskej Prahy. Stredoeurópsku metropolu predstavuje ako novodobý Babylon, priťahujúci šľachtu, dvoranov, mešťanov a úradníkov z celej monarchie a lákajúci kupcov, peňažníkov, umelcov, ale aj celé húfy alchymistov, špiónov, dobrodruhov, prostitútok, ako aj lotrov, šarlatánov a hrdlorezov z okolitej Európy.
Autor vykresľuje vtedajšiu Prahu ako multietnické a multikultúrne veľkomesto, do ktorého dokonale zasadil nielen problémy minulého sveta, čo je opäť potvrdením spisovateľovej dôslednej predprípravy a zároveň triezveho pohľadu na spoločensko-politické reálie historického časopriestoru. Historická Praha sa tak na stránkach knihy stáva veľmi reálnym a zároveň prirodzene nebezpečným mestom aj pre literárnych hrdinov.
Je takým už od samého začiatku románu, keď po vstupe do hlavného mesta monarchie sa trio Stein – Barbarič – Jaroš zapletie do roztržky s talianskymi kriminálnikmi, ktorí skoro v celom príbehu tvoria akúsi zločineckú kulisu. Talianske „gangy“ terorizujúce obyvateľstvo a obchodníkov však nie sú najväčším problémom mesta. Aj hlavní vyšetrovatelia majú úplne inú prioritu. Ich hlavnou úlohou je vyriešiť záhadu okolo tajomných únosov a vrážd prvorodených detí významných pražských hodnostárov. Mŕtve telá detí boli navyše znetvorené symbolmi kabaly a pohodené v blízkosti židovského geta. Mystické znaky na koži obetí dávajú príbehu príchuť mysterióznosti a vedú stredovekých detektívov k okultistom zo židovskej štvrti.
Stopa je horúca, no napriek tomu sa vynára množstvo otázok. Prečo niekto vraždí práve prvorodené deti? Prečo sú obeťami potomkovia vplyvných osôb, zhodou okolností pravoverných katolíkov? Je to prejav židovskej či protestantskej nenávisti voči katolíkom, alebo je to následok sprisahania katolíkov proti Židom? Áno, až takto dokázal autor príbeh zamotať, no napriek tomu si dej udržuje konzistenciu až k samému záveru, ktorý je ako inak prekvapivý a nepredvídavý.
Aj preto je Červenákov najnovší román už teraz slovenským klenotom na poli detektívky, vyšperkovanej viacrozmerným dejom o politických sprisahaniach. A aj preto knihe Krv prvorodených pripisujem určitú poučnosť, aktuálnu aj pre potreby pochopenia súčasného sveta. Napríklad židovská stopa autorovi poslúžila ako výborný názorný popis mechanizmu vzniku antisemitských konšpiračných teórií, ktoré boli často od stredoveku až po dvadsiate storočie motívom a zdrojom zhubného odventilovania etnickej a náboženskej neznášanlivosti v európskom kresťanskom prostredí, české kraje a územie Slovenska nevynímajúc.
Za túto rovinu príbehu by si podľa môjho skromného názoru Červenák dokonca zaslúžil malé uznanlivé poklepanie po pleci od samotného majstra Umberta Eca, a ak by sa tak nestalo, tak mu prajem, aby v Krvi prvorodených našla zaľúbenie aspoň školopovinná mládež. Áno, práve tento typ literatúry môže osloviť aj mladého slovenského čitateľa, bez rozdielu na jeho žánrové preferencie a čitateľskú skúsenosť. Nie, kniha napriek názvu, kriminálnym a násilným scénam skutočne nepotrebuje varovanie pre slabšie a citlivé povahy. Násilia je v nej tak akurát, je autentické, priamo úmerné dobe a opisovaným udalostiam, navyznieva prvoplánovo a na zrelších násťročných čitateľov určite nebude mať horší vplyv ako hociktoré večerné televízne spravodajstvo súkromných televízií.
„Krvička“ je skutočnou dejepisnou čítankou. Detektívny príbeh je unikátne vsadený do historických reálií a čitateľovi sa pred očami neotvárajú iba uličky a zákutia historickej Prahy, ale aj skutočné dejinné kapitoly, poznačené náboženskými spormi medzi katolíkmi a protestantmi, a neprehľadnou spleťou intríg nielen na cisárskom dvore, ale aj medzi ďalšími politickým hráčmi. Atmosféru dotvárajú aj realisticky pôsobiace kulisy, opisy prostredia, dobovej módy, zbraní a gastronómie.
Pri niektorých knižných opisoch jedál by aj Jamie Oliver a Gordon Ramsay bledli závisťou a od samej hanby by sa v kŕčovitom objatí skrývali za nerezovým sporákom. Varovanie: Držte si slinné žľazy na uzde milí potenciálni čitatelia, podáva sa vínna polievka so šafranom, hovädzí vývar rozvoniavajúci rozmarínom, kaša z teľacieho mozgu, tetrov plnený figami a hrozienkami na talianskom víne, pečená srnčia hruď, pečená šťuka s chrenovou omáčkou, bravčové na višniach, indická sliepka s bielou omáčkou, šťuka na uhorský spôsob – na octe, cibuli a ďumbieri a vrcholom knižnej hostiny sú pečený baránok v čiernej omáčke s mandľami a kráľovské teľacie – hovädzina so slaninou zavinutá v teľacej bránici a jemných bravčových črevách a takto upečená na ražni. Komu ešte stále zostalo v žalúdku miesto na kráľovské dezerty, nech teda ochutná kašu z čerstvých ružových lupienkov, zavarené karafiáty, plnené hrušky a kašu z hrozienok v medovine.
Hoci je historická detektívka napísaná svižným a moderným štýlom, text dokonale napĺňa aj jednu z najhlavnejších funkcií čítania, ktorou je bezpochyby obohacovanie slovnej zásoby. Čitateľ tak naráža na archaické, odborné, špecifické alebo zabudnuté slová. Ak by chcel však náhodou použitie pojmov ako rumpál, rušať, otiepok, rapier, jatagán, holba, hokerlík, kikimora, žúžol, schiavona alebo hintov autorovi vytknúť, tak v podstate škodí sám sebe, pretože ešte aj vyhľadávač Google tieto slová pozná.
Krv prvorodených je prosto výborná a kvalitná žánrovka, ktorú odporúčam všetkými desiatimi, a preto hor sa do stovežatej, priatelia!
Juraj Červenák: Krv prvorodených (Kapitán Stein a notár Barbarič na stope vraha v rudolfínskej Prahe), Vydavateľstvo: Slovart, 2014
Diskutovať môžete len cez facebook profil
Powered by Facebook Comments
Musíte byť prihlásený, aby ste mohli zverejniť komentár.