Keby som si mala Vysnívanú krajinu vyberať do dovolenkovej batožiny len na základe obálky, asi by sme sa minuli. Bridia sa mi pozliepance akoby strhnuté zo siedmackej nástenky. To, že sme sa nakoniec stretli, je výsledkom nádielky ostatného Ježiška. Poslal mi komínom pod stromec nielen ponožky (áno, aj u nás zúri tento neduh), ale aj novú kamarátku – milo útlu čítačku elektronických kníh, takže som sa pri výbere orientovala podľa anotácie vydavateľa.
Urobila som dobre.
Na jednoduchý štýl písania Sarah Larkovej som si musela tak trochu zvykať. Krátke a zrozumiteľné vety akoby vypadli z príručiek súčasného tvorivého písania, takže ste vždy vedeli, kde ste, a čo tam robíte. Mala som za sebou zopár „ťažkých“ románov s niekoľkonásobnými súvetiami a komplikovanými vetnými konštrukciami, ktoré sa na vylihovanie na pláži vôbec nehodili, a toto bolo písané ako Čenkovej deti… až kým neprišli opisy z bordelu (a nemyslím tým práve neporiadok). Vlastne ani neviem, kedy ma ten príbeh chytil za srdce, takže kým som prišla na koniec, s hrôzou som zistila, že to má pokračovanie a budem musieť čakať na (dúfam) happyend. Kým teda vydajú Cestu za šťastím, povieme si, o čom to je. Vopred vás však upozorňujem, že aj tie dámy, ktoré doteraz sledovali feministické hnutie len „z povzdálí“, pochopia, že zrovnoprávnenie mužov a žien malo svoj zmysel.
Príbeh sa začína v roku 1837 na opačných stranách zemegule.
Na chudobnom nemeckom vidieku, na hony vzdialenom romantickej predstave, ktorú nám nanucujú súčasní seriáloví doktori z hôr, žije síce múdra, no dokonale poslušná dvanásťročná Ida Langeová. Jej rodina patrí k obecnej smotánke, ktorá sa však spolieha viac na Boha ako na zdravý rozum. Keď sa časom naskytne obyvateľom dediny možnosť dostať „zadarmo“ pozemky na Novom Zélande, zbalia svoje vyšívané obrusy a poberú sa do neznáma. Spolu s Idou odchádza aj jej budúci manžel, agresívny popíjač alkoholu Ottfried Brandmann a nádenník Karl Jensch, ktorý Idu ako inak tajne miluje.
Na Novom Zélande zasa žije iné dvanásťročné dievča s jediným menom Kitten, teda Mačiatko. Dcéra prostitútky živorí v miestnom nevestinci, čaká sa vlastne už len na to, kedy bude „nasadená“ do rovnakej služby. To, že si na ňu najväčší zálusk robí miestny chlípny reverend, je len bonus. Nečudo, že blonďavá krásavica pri prvej príležitosti zdrhne k pohanským domorodcom, ktorí ju napodiv neupečú na ohni, ale ju príjmu za svoju.
Je len otázkou času, keď sa oba príbehy spoja v jedno. Z Mačiatka vyrastie zdravo sebavedomá Cat, a hádajte, či sa do nej niekto zaľúbi! Asi by to bolo blbé, kebyže nie, však? Stane sa to Chrisovi Fenroyovi, vzdelanému tlmočníkovi, ktorý je však príliš poddajný, aby odmietol sobáš s bohatou semetrikou Jane Beitovou. Asertivitou a slobodou zhýčkaného čitateľa z toho môže poraziť. Cat sa preto musí odpratať z cesty, natrafí pri tom na Idu a jej manžela, ktorí sa jej „ujmú“. Čo vám budem hovoriť… samé zápletky, prípletky a komplikácie a ja ani neviem, či skončia dobre, lebo druhý diel všakže ešte nevyšiel na svetlo božie.
Bájdvej Boh – my, bezbožníci, si pri čítaní knihy budeme o náboženských fanatikoch myslieť svoje, ale tí, čo majú svoj život spätý s vierou, možno nebudú nadšení. Aj o tom je Vysnívaná krajina, ktorá síce nepatrí medzi adeptov na nejaké literárne ceny, ale ku vode či k nočnej lampe bude celkom dobrým spoločníkom. Najmä vtedy, ak ju prebalíte do lepšieho papiera.
Dočítania, priatelia
Diáda
Diskutovať môžete len cez facebook profil
Powered by Facebook Comments
Musíte byť prihlásený, aby ste mohli zverejniť komentár.