Bezsenná noc

Bezssená noc_obrázok– I did not sleep a wink!

Anne sa tvárila nezaujato. Akoby to bolo bežné prebdieť celú noc. Listovala čosi na internete. Asi! Alebo kecala so svojimi priateľmi z Hamburgu. Možno s rodinou. 7.30.

Peter tuší, že Anna ho nepoteší ani jediným slovom. Na to má akúsi odťažitú náladu. Sám nevedel , prečo jej to povedal. (Možno preto, aby sa s ním podelila o jeho ponurosť a potuchlú náladu.) Blbá mentalita – tá nemecká, pomyslí si Peter. Nemá s ním ani trošku zľutovania, koza blbá. „Each must bear his own cross“, pomyslel si v chvate, ako dvíhal pevnú linku. Pamätá si tú frázu ešte zo študentských čias na univerzite, kde navštevoval kurz angličtiny s „native speakerom“ z Londýna. Utkvelo mu to nejako v pamäti.

Stále váha, či urobil dobre, že sa jej zdôveril. Chcel len vysvetliť svoj zastretý pohľad a chabé kruhy pod očami. Stáva sa mu to v poslednej dobre častom napriek tomu, že chodí z roboty domov pešo. Je to skoro dva kilometre do mestečka. Mal by sa unaviť, ale čerta starého… Skôr sa rozruší, nabudí – zasratá mánia, pomyslí si a neochotne zdvíha slúchadlo.

Nejaký nemecky hovoriaci zákazník.

– Ja, Šimko spricht… Doch, sie ist da…! Nein, sie ist noch nicht dienstlich unterwegs. Weiß ich überhaup nicht, wenn sie abreisen soll. … Sorry. – Hlas bol netrpezlivý, ale jasný a akosi kvílivý. Nejaký pán Schüller… Anne spozornela: otočila hlavu a čakala, že jej Peter podá okamžite slúchadlo. Vie, že jej kolega vo firme rozpráva aj nemecky, ale s ňou sa komunikoval len anglicky. Arschloch, preblesklo jej mysľou. Spočiatku ho zvádzala, ale neopätoval jej snaženie. Je síce trošku pri tele, ale snaží sa zhodiť. Vyberaví Slováci.
Nakoniec predsa aparát skončil v jej rukách. Peter sa pritom tváril neochotne. Prestal nastávajúcu komunikáciu sledovať – nebola to jeho povinnosť. Odsunul sa od stola, šéfka nebola ešte v kancelárii, a ostatní kolegovia si ho nevšímali. Preloží nohu cez nohu a padá do úvah, prečo nespal. Nejako sa to častejšie opakuje, „damn“. Ale do firmy musí. Ináč to nejde. Blížiaca letná dovolenka to zaiste vyrieši. Turecko… Bol namrzený, lebo mu myšlienky utekajú a často pridlho myslí na nejaký anglický výraz. Viac rozmýšľa v angličtine ako v slovenčine, pričom žije na Slovensku. To tá zmeska jazykov v kancelárii, vysvetľuje si to.
Myšlienky sa krútia.

V noci mu behali po rozume pochybnosti, či urobil dobre, že strávil posledných deväť rokov života v tejto firme. A vôbec: v oblasti medzinárodného obchodu. Nie sú to stratené roky?… Usmeje sa v duchu. Pre mnohých by toto bola práca snov. On bol zúfalý. Je to len pozlátko, mnoho falše. Hovoril si: „I’am longing for something different…!“ Byť vlastný šéf. Cíti sa ako bezvýznamný úradník. O peniaze mu nejde. Je v tom niečo iné. Mať vlastnú firmu! Yes, that’s it…
Prečo?

Cíti, že ho serie akási podriadenosť šéfke (je jedno, či to je žena alebo chlap – aj tak sa nejako pričasto menia. Vedenie, zahraničný finančný gigant, si takto udržuje „fresh air“, ako zachytil v príhovore riaditeľa firmy na konci roku. Tá podriadenosť. Obáva sa servility, s ktorou sa stretáva na každom kroku v práci. Mnohí jej prepadli. Podľa neho. Bál sa, že bude podobní týmto „zamestnancom“. Angličtina je tu bežná, ale jeho to láme. Ako strojný inžinier s ročným pobytom v Chicagu, kde vo voľnom čase umýval riady a študoval jazyk v akomsi kurze, cíti, že mu toto nevyhovuje. Myslel si, že je zneužívaný. Nie finančne. Nejako ľudsky. Stratí pocit vlastnej dôstojnosti, keď tu zostane pracovať?…
Bál sa toho. Mal strach. Z čoho?…

V noci ležal na chrbte. Nevedel spať. Po rozume mu chodilo, že pracuje niekde vo Viedni a vlastní projektantskú firmu so zákazkami v U.K. Blbosť!, odmietol myšlienku, ale tá bola neústupčivá. Odrážal ju, ako mohol, ale pretrvávala. V krátkych intervaloch mu na um chodila Simona zo školy. Príjemnejšia myšlienka, popretkávaná zase tým nástojčivým pocitom, že by sa mal pracovne osamostatniť. A zase tá Simona. Predstavil si ju nahú. Prestavil si, ako sa milujú v rôznych polohách. Napätie narastalo, myšlienky na vlastnú kariéru ustupovali, lono mu horelo. Váhal. Nakoniec predsa vstal a onanoval, pričom si predstavil Simonu, ako vzdychá a on do nej vniká a v priráža do nej odzadu. Bola štíhla a hebká. Poddajná. Keď skončil, opäť si ľahol a dúfal, že upadne do spánku. Nič, stále tá trýznivý bdelosť. 2.30. Dnes už asi nezaspí. Ako dlho nemal ženu?

Bol slobodný muž po tridsiatke. Býval sám.

Ráno sa osprchoval, obliekol; raňajky si kúpi v bufete vo firme.

Do roboty prišiel tentokrát autobusom. Bál sa, že sa v tom dusne sparí a bude smrdieť na sto honov, ak pôjde peši.

Pozrel na Anne! Skončila svoj hovor, čosi si zapísala a písala čosi do mailu. Koza, blbá z Nemecka. Vo firme bol úzus, že sa Slováci môžu rozprávať s Nemcami a Rakúšanmi po anglicky. To mu vyhovovalo. Nebude im predsa vychádzať v ústrety svojou nemčinou. Nech sa aj ony potrápia.

Učil sa ju sám po škole. Prešiel, a vedel vtedy naspäť skoro celú učebnicu od Věry Höppnerovej. Asi do dvadsiatej štvrtej lekcie z tridsiatich. Učil sa na civilnej službe, kde chodil do roboty, kedy chcel. Často zostal aj doma. Zamestnávateľ s ním veľmi nepočítal – bol pre nich príliš dobrý. Nejaká stavebná firma vybavená po známosti. Od štátu dostal vtedy 700 korún a od firmy stravné lístky. Stavbári mali vtedy veľké plány, chceli preniknúť na európsky a zháňať tam zákazky. Keď majiteľ začal chlastať, všetci vedeli, že jeho sny sú ta – tam. Preto sa veľmi nesnažil. Nemčina však neskôr prišla vhod.

Skúšal pracovať, ale nešlo to hladko. Tridsaťštyri mailov dnes, spam sa odfiltroval, ale aj tak mnohé veci boli hlúposti. Čakal na obed.

Ivan z konštrukčného oddelenia pri stole vo firemnej jedálni hodil do pléna otázku, či aj ženy jeho kolegov nosia rady tangáče. Otočil sa k Petrovi: – Slobodní obchodníci sa nemusia vyjadrovať!… – Téma o nohavičkách chlapov zaujala. Vyšlo to tak, že v troch štvrtinách prípadov si ich ženy natiahnú si cez deň tangáče a chodia v nich po byte v priliehavom tričku, len keď chcú niečo nové nakúpiť.
Smiech. Ich stôl bol v kútiku – mali svoje miesto v jedálni.

Peter sa vŕtal v sviečkovej (varili dobre) a rozmýšľal o Simone. Skúša si spomenúť, či si ju predstavoval v noci v tangáčoch… „Scheisse, es ist so egal!…“ napadlo ho. Zase nemčina v hlave. Myšlienky sa krútia. To tá Anne – nepríťažlivá Nemka, u ktorej upadol do nemilosti, keď ju odvrhol. Iba raz mu v minulosti povedala: „Du bist so verführerisch…“ Iba sa na ňu pozrel, bez slova; chvíľu na ňu hľadel, potom sa otočil na stoličke k svojmu počítaču. Mala svoj kútik za ním. Žiadna prepážka, ktorá by ich oddeľovala. Koľkokrát sa sama urobila a myslela na mňa, napadlo ho úsmevne: „I don’t give a shit…” Angličtina. A nespisovná…

Myšlienky sa krútia.

Anne bol asi zaľúbená, pretože si ho už vôbec nevšímala; skôr mu dávala najavo svoju nevôľu. Ohrdnuté ženy, pomyslel si. Nejako výstrednejšie sa obliekala: Mini sukňa, ktorá ju robila ešte nepríťažlivejšou, obtiahnutý zvršok – veľké bradavky jej rozložitých pŕs sa tlačili dopredu, núkali sa: obťažkaj ma… Vie, že to nie kvôli nemu. Často si prezerala správy v mobile. Určite je zaľúbená. Nebola to len nadváha, ktorá ho od nej odpútavala – veď aj moletky sa mu páčili -, ale tá nadradenosť až arogancia. Nech si trhne, pomyslel si. Konečne slovenčina v hlave. Chudák chlap, ktorého prekotí…

Myslel na svoj sen. Vtieravé, chorobné myšlienky preťaženého obchodníka? Neveril veľmi nočným snom.

Už sa blížil koniec zmeny, keď mu zazvonil mobil: – Could I speak to Mr…? – a tak ďalej. Musel kvôli spracovaniu podkladov pre obchodnú ponuku zotrvať v práci až do piatej. Zahrešil nahlas v angličtine, keď pozrel no hodiny.
Myšlienky sa krútia.

Diskutovať môžete len cez facebook profil

x komentované

Powered by Facebook Comments

Pokračovaním v prezeraní stránky súhlasíte s používaním cookie. viac info

Na účely prispôsobenia obsahu a reklám, poskytovania funkcií sociálnych médií a analýzy návštevnosti používame súbory cookie. Informácie o tom, ako používate naše webové stránky, poskytujeme aj našim partnerom v oblasti sociálnych médií, inzercie a analýzy. Podrobnejšie informácie o ochrane súkromia a cookies nájdete na stránke O sieťovke

Zavrieť