Čo by to bol za tridsiatyprvý december bez bilancovania a prvý január bez novoročných predsavzatí? Nevyhla som sa tomu ani ja. Veď je celkom príjemné zaspomínať si na to, čo bolo (teda ak to bolo príjemné) a dať si nejaké novoročné predsavzatie. Na konci roka si aspoň budem vedieť povedať, či sa mi ho podarilo dodržať (aj keď odpoveď poznám už keď to predsavzatie vyslovím).
Bilancia znie celkom fajn – ukončenie troch súdnych sporov v môj prospech (fíha, niekto nemá za celý život ani jeden a ja za rok tri skončené!), nové bývanie, nová práca, jeden rok z piatich potrebných prežitý, z rodiny nikto nechýba (to je najdôležitejšie) a naďalej voľná ako motýlik.
Môžem teda prikročiť k predsavzatiam. Mám také univerzálne: schudnúť a byť lepšia. To prvé sa mi už raz (!) podarilo, aj keď zásluhu má na tom medicína a dosť drastické okolnosti a bolo to predminulý rok. Ako sa hovorí – ľahko prišlo, ľahko odišlo a tak by som dnes smelo mohla predávať plávacie kolesá z pupka a sadlo pre sýkorky zo zadku a šunky z … no veď odtiaľ, kde rastú šunky.
Byť lepšou chcem každý večer, keď zaspávam. Niekedy sa mi to darí – vtedy sa teším. Ale niekedy som taká zlá, že by som sa najradšej nakopala do tých šuniek! No snažím sa, fakt, veľmi hrozne moc. Asi si to budem zapisovať, lebo fakt neviem, či som sa už zlepšila.
Potom si dávam také situačné predsavzatia, doplnkové k tým dvom univerzálnym. Fajčiť neprestanem, lebo s tým som sekla už dávno, takže by som musela začať a to sa mi nechce. Nepiť? To by bolo fajn predsavzatie, zvlášť keby som šoférovala. Ale auto nemám a šoférovať neviem, vodičák mám na meno ešte po prvom exmanželovi a veľmi sa tam na seba nepodobám (chvalabohu) a po fľaši skvelého vína vypitej hneď na Nový rok som aj toto odhodlanie zamietla.
Mohla by som si nájsť chlapa! Áno, skvelého muža, pozorného, citlivého ale zároveň pevného, charakterného, spoľahlivého, pracovitého, milujúceho, takého, čo by ma posúval ďalej, chránil, otváral mi nové obzory, bol by zábavný, vtipný, pomáhal by mi – jednoducho takého, ako sú muži v mojom okolí. Hm, lenže všetci takíto, ktorých poznám sú už zadaní. Po skúsenostiach s tými, ktorých som predstavila mojim rodičom, radšej už neriskujem. Takže aj tento rok ostávam sama.
Nebudem toľko bazírovať na poriadku! Lenže – neporiadok v byte znamená neporiadok v duši a ja som maximálne nervózna a nedokážem sa na nič sústrediť, keď mám v byte bordel! A tak celú sobotu upratujem, drhnem, glančím a cez týždeň sa to snažím ako – tak udržať. Moje decká to majú samozrejme na háku, hoci sa im snažím vysvetliť, že uprataný byt rovná sa pokojná mamina. Riešim to tak, že po treťom upozornení zatváram dvere detských izieb a tak vzniká ilúzia dokonale uprataného bytu, v ktorom sa cítim ako ryba vo vode. Moja mama ma utešuje, že som bola taká istá ako moje deti, takže dúfam, že ich to tiež prejde. Brajgel v byte podporovať nebudem.
Dala som si teda jednoduché predsavzatie – ostať taká, aká som (alebo lepšia, samozrejme). Veď presne takú ma všetci poznajú a majú radi.
Diskutovať môžete len cez facebook profil
Powered by Facebook Comments