Dva nevšedné prozaické príbehy zo Seattlu

Magický realizmus na mňa pôsobí ako neónový pútač na nočný hmyz. Mám slabosť pre autorov ako Gabriel García Márquez, Jorge Luis Borges, či Isabel Allendeová. Preto ak na mňa toto slovné spojenie bliká napríklad zo zaujímavej knižnej obálky, prehliadam nielen fakt, že meno autora/ky mi nič nehovorí, ale ignorujem aj prioritnú vekovú čitateľskú kategóriu, na ktorú sa vydavateľ zameriava.

Presne takým prípadom je kniha Leslye Waltonovej, s magicko-realistickým názvom Podivuhodné a krásné soužení Avy Lavenderové. Kniha je určená skôr tínedžerkam, čo však z čítania nediskvalifikuje  ani dospelého mužského čitateľa. Jej príbeh sa síce neodohráva v daždivom Maconde, no upršanú kulisu vhodne vytvára americký Seattle, kde autorka žije a pracuje ako učiteľka tvorivého písania.

Už po prvých stranách som mal z čítania vnútorný hrejivý pocit. Aj napriek tomu, že rodostrom Avy Lavanderovej nie je taký košatý ako ten rodiny Buendíovcov, rozpoznal som v jeho korune silu zanechať vo mne podobný pocit, ako rozprávanie o rodine z Maconda. Ústrednou témou tohto románu je láska a jej prejavy, resp. rozprávanie o jej naplnenosti, či nenaplnenosti.

Genealógia románovej rodiny je prerastená skôr nešťastnou, nenaplnenou láskou, ktorá sa ako dedičný znak prenáša aj na ďalšie generácie. Najmladšia členka rodiny Ava, to má však od narodenia ešte sťažené tým, že sa narodí s krídlami. Je síce človekom z mäsa a kostí, ale jej telesná anomália ju vytláča zo sveta ľudí.

Kým pre medicínu je abnormálnou odchýlkou, anatomickým mutantom, pre obyčajných ľudí je na jednej strane zosobnením starodávnych mýtov a rozprávok, na strane druhej, obludou a stelesnením zla. Preto sa jej detstvo odvíja v zákryte netradičnej rodiny, no dospievanie ju čoraz viac posúva do „normálneho“ sveta, po ktorom prirodzene túži, no zároveň má z neho inštinktívny strach. Ako vo všetkých príbehoch o inakosti, je však aj životný osud Avy Lavanderovej metaforou o tom, ako sa obe strany boja seba navzájom.

Téma možno veľakrát literárne spracovaná, no v tomto prípade veľmi originálne uchopená. Možno aj vďaka autorkinej originálnej lyrike, zanechal príbeh Avy Lavanderovej vo mne hlbokú stopu. Jej tvorivý prístup skutočne využíva prvky magického realizmu a lyrizovanej prózy, čo na mňa osobne zaberá ako knižný feromón.

V Seattli sa odohráva ešte jeden knižný príbeh, ktorý na mňa v septembri zapôsobil. Je to rozprávanie o bláznivej, nonkonformnej matke, manželke Bernadette Foxovej (Kam si zmizla, Bernadette), ktorá krátko pred Vianocami zmizne bez stopy. Autorkou netradičného románu je americká spisovateľka a televízna scenáristka Maria Sempleová, žijúca tiež v americkom Seattli.

V knihe zloženej z emailovej a listovej korešpondencie, novinových článkov a aj vyšetrovacích spisov FBI, autorka rozohrala humorný, no ešte viac poučný príbeh o nekonvenčnom prístupe ľudí k životu a riešeniu problémov. Práve Bernadette predstavuje tento typ človeka, ktorý to v tradičných komunitách nemá najľahšie, ak je k tomu všetkému ešte aj ženou.

Originálnosť myslenia a tvorivosť jej bola vlastná už dávno pred samotným zmiznutím. V podstate mohla byť čímkoľvek, no pôvodne si zvolila kariéru architektky. Za svoje rané projekty sa dostala do zoznamu najvplyvnejších svetových architektov. Jej tvorba bola geniálna a ekologická dávno predtým, ako sa ekologické hnutie v architektúre presadilo. Potom však prvýkrát zmizla až tak, že ju nenašli ani internetové vyhľadávače.

Stala sa totižto matkou a naplno sa oddala svoje dcére Bee, ktorá sa narodila so srdcovou chybou. Z toho dôvodu potrebovala väčšiu opateru. Bee bola malého vzrastu, mala subtílnu postavu a vysokú inteligenciu. S rodičmi mala priateľský a harmonický vzťah. Ich rodina je však iná ako všetky okolité stredostavovské rodiny, čo vyvoláva mnohé komunikačné konflikty, podpisujúce sa až pod rodinnú krízu. Tá sa naplno prejaví, keď sa Bee dožaduje rodinného výletu do Antarktídy. Pred dobrodružnou rodinnou cestou však Bernadette zmizne po druhýkrát.

Z napísaného je jasné, že obidve spomenuté knihy sú prozaickým a v prípade Avy Lavanderovej aj alegorickým rozprávaním o inakosti a konfliktoch, ktoré odlišnosti v čomkoľvek, vyvolávajú v každej majoritnej, konformne sa správajúcej spoločnosti.

Diskutovať môžete len cez facebook profil

x komentované

Powered by Facebook Comments

Pokračovaním v prezeraní stránky súhlasíte s používaním cookie. viac info

Na účely prispôsobenia obsahu a reklám, poskytovania funkcií sociálnych médií a analýzy návštevnosti používame súbory cookie. Informácie o tom, ako používate naše webové stránky, poskytujeme aj našim partnerom v oblasti sociálnych médií, inzercie a analýzy. Podrobnejšie informácie o ochrane súkromia a cookies nájdete na stránke O sieťovke

Zavrieť