13. Čo sa inde nezmestilo (alebo orevoár Parí)

Trinástka je vraj nešťastné číslo, ale omyl, ľudkovia zlatí. Vy máte to šťastie, že sa ma konečne zbavíte, celkom tomu verím, že človeka to raz-dva prestane baviť stále čumieť na cudzie fotky. Najlepšie urobíte, keď si rezervujete termín v hoteli Moderne du Temple a pohľadáte nejaké lietadielko, čo vás tam zavezie. Ja som v tomto poslednom diele Diádinej cestovateľskej ságy (krucinál, tu sa tvoria dejiny, tuším by som sa mala zoznámiť s Filanom alebo Zikmundom a Hanzelkom, ak ešte nepomreli) …zase mi utiekla myšlienka, kde som to skončila?….takže som si ešte raz prezrela všetkých tisíc fotiek a našla som ešte pár, ktoré stoja za zmienku.


Spomínala som už niekde, že na Montmartrovskom kopci stojí nádherná snehobiela stavba? Ujo Alzheimer síce tvrdí, že áno, ale pre istotu vám ten kopčok pripomeniem ešte raz:

SC

Bazilika Sacté-Coeur má pre turistu jednu jedinú nevýhodu, a to že je v nej zakázané hádzať očkom fotoaparátu po kočkách, čo sa v nej modlia, ale to viete, Slováčisko som ja ako repa, mne to nedalo. Vnútri bola akurát omša a tak sa všetci kukali do motlitebných knižiek, nuž som tajne sfotila, čo prišlo, lebo až taký frajer nie som, aby som robila zle verejne. Bola to teda veľmi, veľmi tajná akcia… sadla som si na stolček, aparát som schovala medzi nôžky a jediné, čo mi z toho vyšlo (okrem záberu operadla stoličky predo mnou, samozrejme), bol strop. Ale akýýýýýýýýý?!

SC-mozaika Krista

Človek si v takej chvíli povie, ježišku, toto je parádička…
Vyjdete dojatí (maľbou) a dolámaní (fotením) von, skúsite ešte výhľad na Paríž a potom už cválate dolu kopcom na námestie Place du Tertre, kde natrafíte na bistro A la Mere Catherine. Prečo spomínam práve toto? Vraj tu kedysi často chodievali ruskí kozáci – poznáte mužov, sú nedočkaví, hluční, no a keď sú pripití, koniec sveta, v tomto prípade kanéc míra. Fešáci v čižmách prišli, vyskackali odzemok, a sotva zadychčaní padli na stoličky, búchali po stoloch päsťami na obsluhu kričiac „býstro, divčónky, býstro, davájte čevó ta vypíť“. Nuž, a odvtedy sa krčma s rýchlou obsluhou nazýva bistro. Neveríte?

Bistro

Tu chcem upozorniť pripitých kozákov, aby sa nezľakli, keď pôjdu domov. Tento pán naozaj nie je dôkazom delíria. On naozaj vylieza zo steny a nie je živý. Mal by to byť Jean Marais, slávny to Fantomas a filmový milovník. Prečo to urobil takto, neviem, ale asi mal málo bronzu, možno bola kríza, no ktovie…v každom prípade je zvláštne, že v parížskych bedekroch nájdete pomaly aj to, na múr ktorého domu sa vycikal Viktor Hugo, ale o tejto peknej skulptúre nenájdete ani slovko.

Rue Norvins socha

Ale toto má veľkú výpovednú hodnotu! Mama, tato, dedko a vnučka idú z kostola? Alebo súdruhovia čakajú na zastávke na autobus? Ešte by to mohli byť turisti stojaci v rade na lístky do Louvru… no neviem, v každom prípade sa umelec veľmi nenarobil, výsledok je však celkom milý, hodil by sa mi do záhrady namiesto trpaslíka…

Les Halles sochy

Keď už sme pri sochách, je jasné, že v múzeách ich nájdete na mraky, ale oveľa viac ich straší na uliciach a v parkoch. Táto soška vás napríklad zláka do múzea a tipnite si, históriu čoho asi mapuje:

Muzeum erotiky

Uhádli? Neuhádli? Či to mám normálne na plnú hubu? Ja, čo ani neviem, na čo slúži sex? No dobre, opýtam sa svojich detí, možno to vedia a ja sa zatiaľ trochu skonsolidujem, lebo fakt neviem, kde mi hlava stojí.

Hlava

Aha tuto je, na námestí pred kostolom svätej Eustachie blízko Les Halles, tam som si ju zložila do dlane a veru mám ju plnú zážitkov a dobrodružstiev, lebo čo som ja horšia ako bradatý Boris? Ba veru nie, hneď ako to bude možné, vydám svoju knižku a bude sa volať Ham-hamy 1, Ham-hamy 2 a Ham-hamy 3. Keď bude mať nejaké vydavateľstvo tú drzosť, že povie nie, hneď vytiahnem ženskú kartu, to funguje už od čias prvých feministiek, ktoré namiesto toho, aby varili mužom večeru a umývali im nohy, vytiahli varešky z hrncov a mlátili ich nimi po tých čongáloch. Z vďaky za skvelú masáž pomenovali po jednej z nich rovno celé námestie. Vďaka ti, Beth, za tvoj pioniersky čin, od tvojich čias si už muži umývajú nohy sami.

Namestie feministiek

Namestie feministiek

V Paríži sa vôbec bojuje jedna radosť. Napríklad tuto stála kedysi Bastilla. Vlastne tuto rovno nie, lebo keby tú ceduľu namontovali rovno do prostriedku križovatky, chodili by po nej autá a úbohí fotkychtiví turisti by prichádzali zbytočne o život. Viete, čo by to spravilo s japonskou populáciou? Takto plánik vystavili na múr hneď ku kaviarni a Japonci sú zachránení. Inak je to miesto v podstate strašne nudné.

Bastilla

Bastilla už nestojí, ale zase aspoň je to dôvod na parádnu oslavu všetkých Francúzov, ktorí si v júli urobia ohňostrojík rovno pod Eiffelovkou. Keď sa nepúšťajú strely, púšťajú tam žilou novomanželia, svadobná fotka pod železnou opachou je túto sezónu IN…

Svadba

Keďže ja sa už asi vydávať nebudem, musím sa uspokojiť ináč. Napríklad sa budem kochať. Som tu spomínala odvahu parížskych architektov zlátať staré s novým, strakaté s kockovaným a ono to vidieť na každom kroku. Povedzme toto sa mi celkom pozdáva.

KOntrasty

Horšie je to už s iným čudom, čo stojí v centre mesta… lenže keď to tam už raz stojí, čo majú chudáci obyvatelia robiť, aby im turisti nezutekali? Nuž, začnú to chváliť, aké je to avantgardné a zaujímavé. Rúry a vzduchotechniku dajú von a tvária sa, že to tak má byť. Ja tipujem, že sa murárom prevrátili výkresy, keď zapíjali Bastillu, a keď došiel stavbyvedúci, už bolo neskoro. Keď mne tetka z vidieka daruje odporný ružový svetrík s flitrami na hrudi, tiež vravím, že je to „veľmi zaujímavý“ sveter, lenže si ho určite neoblečiem na ples do opery (dokonca ním ani neutieram dlážku, ako s mojími starými flanelovými pyžamami, lebo ten silón vôbec nesaje vodu). Ale oni, hrdí Parížania, si tú príšernosť nielenže navliekli, ale sa v nej ešte aj vyfotili a poslali fotky do všetkých bedekrov o meste. Tak im treba, keď sa im mládež skazí, darmo budú nariekať.

Pompidou

Čo by ste napríklad povedali, že je toto? Mekáč? Vedľa ako jedľa! Ba ani závodná jedáleň nie je správna odpoveď. Ak ste boli doteraz zvyknutí, že v múzeu sa dá kúpiť akurát leporelo s fotkami exponátov, ste na omyle. Tu, v reštike múzea d´Orsay zjete aj šnicľu, vypijete kaféolé a môžete pokračovať v prehliadke ďalej. Na tomto mieste apelujem najmä na vedenie Slovenského národného múzea, aby zvážilo, kde sa nachádza naše múzejníctvo, a kam až došli naši priatelia zo západu. Toto riešenie určite nebude veľa stáť, tá naša budova pri Dunaji už na tom horšie aj tak byť nemôže a keď sa z nej spraví reštika, aspoň to bude ľudstvu na úžitok (a umelecké diela by sa prípadne mohli previezť niekam úplne inam, nech nesmrdia od prepraženého oleja).

Orsay restauracia

Poďme ale do lepšej reštiky. Hotel Ritz je známy nielen ako miesto natáčania Brownovej rozprávky o svätom gráli a Poslednej večeri, ale aj ako miesto, kde pobývala slávna Coco Chanell päť. Neodvážila som sa ani priblížiť k tomuto posvätnému miestu, a to najmä kvôli tomu, že moja kreditka na miestne špeciality naozaj nestačí.

Hotel Ritz

Čo by som ešte…tento Moulin du Radet sa mi veľmi páčil. Nemám k nemu žiadnu veselú príhodu, sakriš, ako to ten Boris robí? Takže obrázok bude bez historky, možno by som si ale mohla niečo vymyslieť. Viete o tom, že v tomto mlyne sa kedysi normálne mlela múka? Sranda, čo?

Moulin du Radet

A predsa len niečo dám. Nie je to síce vtipná historka z natáčania, ale vtipná historka z umývania pyramídy v Louvri. Povedali by ste, že tam nabehnú študenti s dlhými tyčami a mopom na konci a ošmahnú to sklo jarovou vodou, ale tak to nie je! Na toto majú samočinnú techniku, kde sa my hrabeme. Iba sa čudujem, že ten ujo s hadicou požíva normálne ruky, nuž, nič na tomto svete nie je dokonalé…

Toto mi doteraz nejde do hlavy! V Pantheone sú uprostred chrámu zvláštne hodiny. Na tenkej šnúre je zavesená guľa, ktorá sa hojdá sem a tam a ukazuje čas. A čo mi nie je jasné? Ako na nich len prestavujú zimný a letný čas… rátam, že príde teta a šťuchne do gule tak o desať centi…


Takže koniec! Ste čakali nejaký príhovor na záver? Sa mi nechce… 😮

Prehľad všetkých článkov:

1. Vidieť Paríž a zomrieť (ľahký predkrm)

2. Beháme po Paríži (či ako si šanovať nôžky)

3. Hriešni ľudia mesta parížskeho

4. Ako dostať v Paríži kopačky (nebojte sa, nebolí to)

5. Bez práce nie sú euráče ani v Paríži (malá sociologická štúdia)

6. Parížske mŕtvoly celkom ako živé

7. Ako som si nekúpila Eiffelovku

8. Konečne úplne seriózne – parížske ostrovy

9. Čím by som vás dnes otrávila… žeby múzeom?

10. Komu straší vo veži, nech vylezie na vežu

11. Leňochov sprievodca Parížom alebo kde si možno zložiť kosti a iné časti tela

12. Múzeum, v ktorom som plakala

13. Čo sa inde nezmestilo (alebo orevoár Parí)

Diskutovať môžete len cez facebook profil

x komentované

Powered by Facebook Comments

Pokračovaním v prezeraní stránky súhlasíte s používaním cookie. viac info

Na účely prispôsobenia obsahu a reklám, poskytovania funkcií sociálnych médií a analýzy návštevnosti používame súbory cookie. Informácie o tom, ako používate naše webové stránky, poskytujeme aj našim partnerom v oblasti sociálnych médií, inzercie a analýzy. Podrobnejšie informácie o ochrane súkromia a cookies nájdete na stránke O sieťovke

Zavrieť