V decembri minulého roka zverejnil Vyšetrovací výbor amerického Senátu pre tajné služby viac ako 500 – stranovú správu o činnosti CIA v tajných väzniciach. Ukázalo sa, že agenti pri výsluchoch členov teroristickej skupiny al-Káida používali rôzne brutálne metódy odporujúce medzinárodným dohovorom o dodržiavaní ľudských práv, na ktoré tak radi poukazujú vo zvyšku sveta.
Jedným zo zadržaných je aj Muhammad Walad Saláhí, ktorého väznia od roku 2002 v internačnom tábore v Guantánamo Bay na Kube. Spojené štáty americké ho doteraz neobvinili zo žiadneho zločinu ani previnenia. Napriek tomu, že v marci 2010 prikázal federálny sudca, aby ho prepustili na slobodu, sa americká vláda proti rozhodnutiu odvolala a jeho osud ostáva stále nejasný. Za jeho úplné prepustenie bola spustená medzinárodná petícia.
V roku 2005 Muhammad Walad Saláhí napísal na samotke – v izolovanej chatke v zajateckom tábore Echo na Guantáname 466-stranový rukopis svojej knihy. Písať začal krátko potom, ako mu povolili stretnúť sa s obhajkyňami Nancy Hollanderovou a Sylviou Roycovou z jeho pro bono tímu. Vzhľadom na legislatívne pravidlá platné pre základňu Guantánamo musela každá strana jeho príbehu prejsť schvaľovacím procesom odtajnenia. Napriek jeho očakávaniam celý rukopis založili s poznámkou TAJNÉ do bezpečnostného archívu, ku ktorému majú prístup len osoby s najvyššou previerkou. Boj o jeho verejné publikovanie trval Muhammadovým obhajcom ďalších sedem rokov, pričom konečná odtajnená, no scenzúrovaná verzia sa dostala do redakcie vydavateľstva koncom leta 2013.
Vo svojom denníku Muhammad Walad Saláhí spomína na život, ktorý viedol predtým, než 28. novembra 2001 opustil domov a dostal sa do rúk agentov CIA. Opisuje v ňom „nekonečnú cestu okolo sveta“ plnú väznenia a výsluchov aj každodenný život väzňa v Guantáname. Saláhího vyhlásili za dôležitého zajatca, takého významného, že v jeho prípade bývalý minister obrany Donald Rumsfeld nariadil špeciálne postupy vypočúvania… podrobili ho spánkovej deprivácii, vystavili extrémne vysokým a nízkym teplotám, vodili ho po základni so zaviazanými očami, raz ho dokonca odviezli na člne do zálivu a vyhrážali sa mu smrťou. Jeho denník nie je len dokonalou obžalobou väzniteľov, ale aj veľmi súkromným životopisom, brutálnym, strašidelným, plným čierneho humoru a prekvapivo milosrdným.
Väzeň začal opisom údajného zneužívania vyšetrovateľkou, ktorú poznal pod menom ••••••••. Väzeň sa komisii pokúsil opísať, čo mu •••••••• robila, no viditeľne ho to rozrušilo a pobúrilo. Vysvetlil im, že bol sexuálne zneužívaný, a hoci má rád ženy, nepáčilo sa mu, čo s ním •••••••• robila. Predseda tribunálu si všimol väzňovo rozrušenie, preto mu navrhol, aby nehovoril detaily. Väzeň návrh ocenil a rozhodol sa nerozoberať údajné zneužívanie •••••••• podrobnejšie.
Väzeň uviedol detailné informácie ohľadom údajného zneužívania •••••••• a •••••••• . Uviedol, že •••••••• a •••••••• vošli do miestnosti so zahalenými tvárami a začali ho mlátiť. Zbili ho tak hrozne, až sa •••••••• rozrušila. •••••••• sa nepáčilo, ako sa správajú k väzňovi a začala s ním súcitiť. Podľa väzňa •••••••• plakala, vravela •••••••• a ••••••••, nech ho prestanú biť. Väzeň chcel komisii ukázať jazvy a miesta, kde ho zranili, ale komisia to odmietla. Členovia komisie sa zhodli, že toto je vhodné zhrnutie pokazenej časti pásky.
Denník z Guantánama je dôležitým historickým medzníkom a zároveň strhujúcou snímkou bez zábran. V knižnej podobe premiérovo vyšiel súčasne v 20 krajinách sveta vrátane Slovenska.
Diskutovať môžete len cez facebook profil
Powered by Facebook Comments
Musíte byť prihlásený, aby ste mohli zverejniť komentár.