Čitateľský nedenník

Anders de la Motte: MemoRandom

By Susanna Sue Fabianova
25. marca 2015

large-memorandom Prvá myšlienka bezprostredne po dočítaní: totálny chaos

Švédskeho autora Andersa de la Motteho môžete poznať ako autora úspešnej série z prostredia počítačových hier – Hra. Mne sa dostala do ruky prvá kniha zo série MemoRandom s rovnomenným názvom. Na prvý pohľad ma zaujala obálka. Jej spracovanie a podobne. Po prečítaní anotácie som sa tešila na napínavý thriller, z ktorého budem mať zimomriavky. Aká je pravda?

David Sarac sa po autonehode preberá s amnéziou. Nespomína si na udalosti posledných dní ani rokov. Dôležité informácie o svojej práci mu z mysle jednoducho vyfučali. Pod heslom „never nikomu“ si David necháva veci, na ktoré si spomenie, pre seba. Dozvie sa, že istí ľudia idú po jeho informátorovi Janusovi. Musí sa k nemu dostať ako prvý, skôr ako bude neskoro. Keď neviete, komu môžete veriť, ako budete postupovať?

„Vieš, čo sa hovorí – pravda bolí. Ale ty máš rád bolesť, Jeppe. Presne ako ja. Máš rád to vzrušenie zo zakázaného.“

Už v úvode nás autor hodí do deja a s otvorenými ústami budete pretáčať stránky, aby ste sa dozvedeli, čo sa tam vlastne deje. Mne trvalo hodnú chvíľu, aby som sa zorientovala, a keď sa tak už stalo, mala som chuť tlieskať. Nechápte ma zle, mám rada zamotané príbehy, avšak tu to bolo až prehnané. Autor opisuje udalosti iba v náznakoch a musíte čakať desiatky strán, aby ste pochopili, čo tým chcel povedať. Navyše kniha sa nečíta ľahko. Mala som problém poriadne sa začítať. Autor často strieda pohľady postáv, čo tiež nepridáva príbehu na dynamike. Skvelé časti sa striedajú s nudnými a vy sa chcete prepracovať práve k tým, čo za to stoja.

Príbeh vám ponúka záhady, ktorým budete chcieť prísť na koreň. Budete držať Davidovi palce, aby sa mu vrátila pamäť a mohol bojovať s nebezpečenstvom, ktoré mu autor hádže pod nohy. Davida som si však za ten svet nevedela obľúbiť, čo taktiež na dobrom dojme z príbehu nepridalo. Jeho charakter sa počas knihy nevyvíjal. Celý dej sa točil okolo vrátenia jeho pamäte a ochrany informátora Janusa, o ktorom nikto netušil, kto v skutočnosti je. A tak sa začína naháňačka s časom. David musí Janusa nájsť skôr ako ostatní.

„Nikdy neodpúšťaj, nikdy nezabúdaj“

Dej je dosť predvídateľný a vy budete čakať, kedy sa udeje niečo, čo vám vyrazí dych. Našlo sa niekoľko okamihov, kedy som uznanlivo prikyvovala a tlieskala autorovi, ako to zamotal, ale tých častí bolo žalostne málo. K tomuto prirátajte autorov nie veľmi záživný štýl a vznikne vám priemerná kniha, ktorej chýba správna dynamika. Keď už sa začítate a dej je napínavý, autor zmení pohľad postavy v tej najnevhodnejšej časti. Musíte čakať niekoľko kapitol, aby ste sa dozvedeli, čo sa s tou danou postavou stalo. Tento aspekt mi výrazne prekážal a vtedy som knihu odkladala.

MemoRandom je kniha o korupcii, o tom, ako aj váš najlepší priateľ vám môže zabodnúť dýku do chrbta, keď to najmenej čakáte. Jednou z myšlienok knihy je: Ak ide všetko podľa plánu, zhrabni všetky zásluhy, ak nie, hoď to na niekoho iného. Pokiaľ vám nevadí pomalší dej, kopa postáv, ktoré neviete poriadne rozlíšiť, pokojne siahnite po tejto knihe. Pre mňa to bol priemer. Aj keď neľutujem jeho prečítanie, príbeh si ma veľmi nezískal. Veľké odhalenie, ktoré priniesol záver, ma vôbec neprekvapilo. Skôr som ho očakávala a pri jeho prečítaní mi hlavou prebleskla myšlienka – no konečne. Postavy majú svoje osobné príbehy, ktoré autor až tak nerozvíjal. Osobne by som prijala vedieť viac o pozadí všetkého, ale on sa zameral len na jedno jediné.