Darina Hamarová: Životom nekráčam sama

zivotom_nekracam_samaSú chvíle, keď si myslíte, že už hlbšie padnúť nemôžete, že už nevstanete, že je všetkému koniec. A potom sú chvíle, keď vám zrazu osud dá druhú šancu, postavíte sa opäť na štartovaciu čiaru a je len a len na vás, ako tú šancu využijete.

Toto je aj prípad Danice. Príbeh ženy, ktorá aj napriek ťažkým ranám osudu svoj boj zatiaľ vyhráva. Vyhráva, lebo verí v samú seba, chce žiť a miluje život.

Toto nebude klasická recenzia na akú ste zvyknutí. Bude to zmes mojich pocitov a myšlienok najrôznejšieho druhu.

Tak ako sa Darina Hamarová dlho odhodlávala napísať svoj príbeh, ja som dlho váhala knihu začať čítať. Už vôbec som nepomyslela na to, že napíšem, čo i len riadok. Bála som sa všetkých odpovedí na moje otázky, ktoré v knihe nájdem. Otázniky, ktoré mi svietia v hlave už niekoľko rokov a nemiznú. Ide o tému, ktorá sa bytostne dotýka aj mňa. Aj moja mama roky bojuje, ale nevyhráva. Viete, rakovina je sviňa, aj keď nemá štyri nohy.

Len dve vyrieknuté slová lekára, ktoré si vypočula Danica alebo Darinka, volajte ju ako chcete. Celé to bude o knihe, o autorke, o chorobe a možno aj o mne. Dve slová, na základe ktorých sa jej zrútil celý svet. A nielen jej. Svet v ktorom žila sa na chvíľu zastavil a jej život sa na istý čas úplne zmenil. Rakovina sa nikoho nepýtala, jednoducho vstúpila do jej života ako pulzujúca sopka, ktorá drieme pod povrchom a čaká na svoju erupciu.

Na začiatku takmer vždy príde šok. Obrovský šok. Je to prirodzená reakcia na nečakanú a hlavne ohrozujúcu zmenu v živote. Diagnostikovanie choroby je len začiatok. Určitý čas potrvá, kým svoju chorobu pochopíte, zorientujete sa v možnostiach liečby a uvedomíte si ako ovplyvní váš život. Každý z nás dostáva rany osudu. Či sa nám to páči, alebo nie, musíme ich priať. Aj Danica ich priala a to s neskutočnou pokorou a obrovskou silou bojovať. Dokázať prijať realitu onkologického ochorenia je postupný proces, ktorý je výsledkom pevnej vôle a chcenia. Vyrovnávanie sa s touto zákernou chorobou sa dotýka nielen jednotlivca, ale aj jeho najbližšej rodiny, priateľov a najmä detí, preto že tie sú tiež zasiahnuté novou životnou situáciou. Deti sú veľmi vnímavé a skôr či neskôr vycítia, že sa doma niečo deje. Táto chvíľa bola pre Danicu asi najťažšia. Tu má autorka môj veľký rešpekt a obdiv. Ako sa také veci oznamujú deťom? Najhorší je ten pocit bezmocnosti a situácia, ktorej musela čeliť. Mne nebolo oznámené a vysvetlené nič. Všetko bolo zahalené rúškom tajomstva. A je to tak dodnes.

Páči sa mi, že Darinka zo svojej diagnózy nerobila tabu. Veď rakovina nie je hanba ani trest. U nás to bolo presne naopak. Všetky svoje pocity, obavy a myšlienky dávala najavo svojím najbližším, svojím priateľom. Aj napriek všetkému sa neschovala do žiadnej ulity a dokázala o svojej chorobe hovoriť úprimne a otvorene.

Onkologická choroba by sa dala prirovnať k jazde na horskej dráhe. Minútu ste hore a vkladáte do tohto momentu veľké nádeje, len aby ste sa v nasledujúcej chvíli neocitli dole, kde prídu obavy a pochybnosti. O tom ako znášala liečbu Danica, písať nebudem. Nevystihla by som to dokonalo a neviem sa vcítiť do jej kože. O tom môže písať len človek, ktorý toto podstúpil a zažil tú bolesť, ktorá trhá dušu jedinca na franforce. Je dobré mať priateľov, ktorí vás majú radi, ktorí stoja pri vás a podporujú vás v tých najhorších chvíľach vášho života. Darinke bola dopriata podpora a láska celým priehrštím a dlhým zástupom priateľov. Mala okolo seba ľudí s krásnou dušou a šľachetným srdcom, ktorí bojovali spolu s ňou. Všetci viedli tichú, bolestivú a nezmyselnú vojnu zo smrťou, ktorá dýcha na krk.

Je pravda, že ťažká choroba rodinu buď stmelí, alebo úplne rozloží? Určite je to tak. Darinkina rodina sa zocelila, aj napriek tomu, že smrť si vzala jej najmilovanejších. Tá naša sa rozpadla. O tom písať nebudem, lebo to by bol už iný príbeh.

Život s touto chorobou z vás urobí odvážnych ľudí. A Darinka sa stala silnou a odvážnou bojovníčkou.

Kto má rád skutočné a hodnotné diela, tak v rukách drží tú správnu knihu. Je to autorkina autobiografická spoveď. V knihe nájdete veľký kus života odžitý so slzami v očiach, ale zo stále žijúcou nádejou na lepší zajtrajšok. Aj keď ti PB naložil na plecia viac ako dosť, TY si to Darinka zvládla bravúrne. Príbeh je aj o sile a spolupatričnosti rodiny a neskutočnej sile priateľstva. Danica spomína aj na svoju sestru Martu, ktorej je kniha venovaná a ktorá svoj boj s touto „pliagou“ prehrala.

Som neskutočne vďačná osudu, že aj keď len na malú chvíľu, ale predsa, doprial mi osobné stretnutie s touto silnou a úžasnou ženou. Ešte dlho budem na ňu spomínať. Darinka prajem ti, aby si mala po svojom boku stále tých milujúcich ľudí, ktorí kráčajú tvojou cestou. Ty však už vieš, že nikdy nebudeš kráčať sama.

Prehrávať môžete, no prehrať nie.

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem samotnej autorke. Knihu si môžete zakúpiť aj TU.

Diskutovať môžete len cez facebook profil

x komentované

Powered by Facebook Comments

Pokračovaním v prezeraní stránky súhlasíte s používaním cookie. viac info

Na účely prispôsobenia obsahu a reklám, poskytovania funkcií sociálnych médií a analýzy návštevnosti používame súbory cookie. Informácie o tom, ako používate naše webové stránky, poskytujeme aj našim partnerom v oblasti sociálnych médií, inzercie a analýzy. Podrobnejšie informácie o ochrane súkromia a cookies nájdete na stránke O sieťovke

Zavrieť