Sme tu bezmála mesiac.
Hanba mi! Za mesiac pobytu v tejto cudzej krajine som sa nenaučila viac ako pár fráz v tagalogu, hoci moje ambície boli vyššie. Viem pozdraviť, odzdraviť, poďakovať a zaklamať, že nemám žiadny problém (pretože všetci dobre vieme, že na Lienky sa vždy nejaký problém nalepí). Viem narátať do desať, ukázať vpravo aj vľavo a ešte zopár slov, ktoré sa mi randomly objavia v pamäti, ale zabudnem ich práve vo chvíli, keď ich najviac potrebujem.
Väčšina obyvateľov totiž ovláda angličtinu. Ľudia pracujúci v službách ju ovládajú na pravdepodobne vyššej úrovni ako ja. Bežní taxikári, údržbári a pracovníci v podobných profesiách minimálne pochopia, čo od nich chcete. Stačí používať jednoduché vetné konštrukcie. Ľudí, ktorí nevedia ani zaťať, som zatiaľ v Manile stretla málo.
A tak sa vám stane, že s ľubovoľnou predavačkou v potravinách urobíte pomaly interview. Kde tu mám trénovať nový jazyk? Kecám! Keby som chcela, máčikov kolega ma učí s radosťou. Som len lenivá. Faktom ale zostáva, že tagalog sa postupne stráca a ľudia zabúdajú niektoré slová.
Napríklad mi nikto nevie povedať ekvivalent slova lienka. Poznajú len anglické slovo ladybug. A tak je to s viacerými slovami, na ktoré som sa opýtala. Ak mi si mi náhodou podarí odpočuť rozhovor v tagalogu, je prepletený anglickými výrazmi. Podobne, ako tento článok. Rovnako, ako naša slovenčina. Aj ja som použila slová „randomly“ a „interview“. Bolo to pre mňa v tú chvíľu prirodzenejšie a jednodušie. Rozdiel medzi nami a Filipínčanmi je ten, že poznám slovenské ekvivalenty.
Tagalog nie. Umiera a umiera vo veľkom. Je to škoda.
Je to veľmi zaujímavý jazyk.
Diskutovať môžete len cez facebook profil
Powered by Facebook Comments
Musíte byť prihlásený, aby ste mohli zverejniť komentár.