Jodi Picoultová: Čas odísť

large-cas_odistPrvá myšlienka bezprostredne po dočítaní: ako čitateľ sa cítim príbehom oklamaná

Autorka Jodi Picoultová pre mňa nie je žiadna neznáma hoci som s jej tvorbou ešte doposiaľ nemala česť. Preto som sa to konečne rozhodla napraviť a po pravde, radšej som to mala nechať tak. Jej najnovšia kniha Čas odísť ma zaujala anotáciou. Dcéra roky hľadá stratenú matku. Znie to naozaj zaujímavo. Mala som toľko, a keď som dostala odpovede, pokrútila som hlavou a prinútila sa dočítať tento príbeh.

Keď vás raz niekto opustí, celkom prirodzene očakávate, že sa to stane znovu. Napokon sa s ľuďmi prestanete dôvernejšie zbližovať, lebo v takom prípade si ani nevšimnete, ak vám vypadnú zo života.

Keď mala Jenna tri roky, jej matka záhadne zmizla. O desať rokov neskôr sa rozhodne ju nájsť, predsa sa nemohla prepadnúť pod zem. Nikomu o tom nepovie a  vydáva sa ju hľadať na vlastnú päsť. Zájde za okultistkou Serenitou v domnení, že by jej čo to mohla odhaliť. Ale aj ona má svoje problémy, o ktorých nechce Jenne povedať. Až na jej naliehanie sa spolu vyberú na miesto, kde Alice videli naposledy. K tomu ešte prirátajte bývalého detektíva Virgila Stanhopa. Táto nezvyčajná dvojica sa vydáva na misiu, aby našli Jenninu mamu. Avšak nie vždy je všetko také, ako sa na prvý pohľad javí.

Ani neviem, ako by som začala, pretože som z tejto knihy maximálne rozčarovaná. Od začiatku som bola ako na ihlách, aby som zistila, čo je za Aliciným zmiznutím. Autorka príbeh napísala z pohľadov rôznych postáv, na čo som si musela zvyknúť. Časti, kde opisovala Alicinu prácu, ma absolútne nebavili. Ak nie ste obrovskými milovníkmi slonov, táto časť vám môže prísť zbytočná. Netúžila som vedieť fakty o slonoch. Chcela som zistiť, ako sa príbeh skončí a čo je za tým všetkým. K tomuto poznaniu som sa dostávala iba veľmi pomaly, pretože autorka nemala potrebu sa v deji posúvať. Stála na mŕtvom bode a ja som sa pýtala sama seba, o čom vlastne tá kniha je. Akoby stále odpútavala pozornosť od hlavnej myšlienky a musela opisovať minulosť všetkých postáv zaradom. Celkovo sa to vlieklo a ja som mala chuť posunúť stránky vpred, aby som sa dostala do bodu, kedy ma aspoň niečo zaujme. Príbehu by vôbec neuškodilo, ak by bol aj o sto strán kratší, pretože mnohé časti sa mi tam zdali zbytočné a hlavný príbeh ich nepotreboval.

To naznačuje, že k strate pamäti dochádza po jej znovuoživení, ak postavíme farmakologický zátaras, ktorým prerušíme proteínovú syntézu v amygdale…

Čo sa týka postáv, ani tie neboli veľmi prepracované. Nedokázala som si ani jednu obľúbiť. Jenna sa podľa mňa správala až príliš dospelo na svoj vek. Áno, chápem, že to mala v živote ťažké, vyrastať bez mamy aj otca nie je to pravé, ale miestami som mala pocit, že to bola skôr dospelá žena ako trinásťročné dievča. Ostatné postavy boli nevýrazné, teraz keď si na knihu spomeniem, len matne si pamätám mená, ktoré sa tam objavili. Autorka si naozaj mohla odpustiť históriu vedľajších postáv. V niektorých príbehoch mi to vôbec nevadí, ale tu mi to prekážalo, pretože to odďaľovalo udalosti hlavného príbehu a absolútne to pre dej nebolo dôležité. Keby tak tá minulosť aspoň bola zaujímavá…Bohužiaľ, nebola.

Jedno sa však musí nechať, zvrat, ktorý autorka na záver zakomponovala do deja, bol originálny. No mňa tak nahneval, že som mala chuť hodiť čítačku naprieč izbou. Túto časť som si musela prečítať viackrát, aby som uverila tomu, čo sa udialo. Jednoducho som nechápala tým udalostiam. Vlastne, akoby autorka vymazala trištvrte príbehu a narýchlo tam chcela vložila niečo, čo čitateľov ohúri. Isto sa aj takí nájdu, no ja medzi nich nepatrím. Kniha sľubuje srdcervúci príbeh o láske matky k dcére, avšak podľa mňa táto téma tam úplne absentovala. Darmo Alice rozprávala, ako zbožňuje svoje dievčatko. Materinská láska podľa mňa vyzerá úplne inak.

Táto možnosť je najhoršia zo všetkých. Existuje však ešte jedna ešte temnejšia, taká ponurá, že som svojej predstavivosti dovolila nakuknúť iba cez štrbinku vo dverách a zabuchla som ich ešte predtým, než sa rozliala do všetkých zákutí mojej mysle.

Kniha Čas odísť nebola v žiadnom ohľade podľa mojich predstáv. Túžba dcéry nájsť svoju matku sa mi zdala veľmi zaujímavým motívom na príbeh, avšak autorka sa rozhodla riskovať a vsunula do deja okamih, ktorým všetko zmietol pod čiernu zem. Záver bol navyše uponáhľaný a neuveriteľný. Musela som nad ním len krútiť hlavou. V duchu som si hovorila: čo to, dopekla, bolo?

Za recenzný ebook knihy ďakujem vydavateľstvu IKAR.

Moje hodnotenie:

* a pol

Diskutovať môžete len cez facebook profil

x komentované

Powered by Facebook Comments

Pokračovaním v prezeraní stránky súhlasíte s používaním cookie. viac info

Na účely prispôsobenia obsahu a reklám, poskytovania funkcií sociálnych médií a analýzy návštevnosti používame súbory cookie. Informácie o tom, ako používate naše webové stránky, poskytujeme aj našim partnerom v oblasti sociálnych médií, inzercie a analýzy. Podrobnejšie informácie o ochrane súkromia a cookies nájdete na stránke O sieťovke

Zavrieť