Prvý bol film. Videla som ho vo veľmi zvláštnom citovom rozpoložení a tak na mňa zapôsobil, že som sa rozhodla prečítať si aj knihu. S časovým odstupom jedného roka som aj zabudla, o čom film bol a to bolo dobre. (Vďaka tejto mojej neblahej vlastnosti môžem čítať jednu knihu alebo vidieť ten istý film niekoľkokrát a vždy je to pre mňa takmer nový zážitok).
Začiatok bol ťažký. Než som sa prehrýzla lenivo-ospanlivým karibským prostredím, chcela som to vzdať. No vždy dočítam, čo začnem a tak som pokračovala ďalej. A oplatilo sa. Len čo doktor Urbino skonal, dej sa rozbehol. Alebo som si už zvykla na Márquezov štýl? To skôr.
Jeho štýl je nádherný! Márquez patrí k najvýznamnejším predstaviteľom magického realizmu. A presne to je to! Magickosť. Nie mágia, ale magickosť, ktorá ma vtiahla dnu, bola som tam a ako duch som sledovala aktérov, takých nedokonalých, akí len ľudia môžu byť. Keby takúto knihu napísala žena, neuverila by som jej ani slovo! Bol by z toho ďalší z nekonečného prívalu ženských románov, no Gabriel majstrovsky otvoril okno do mužského srdca a uveriteľne vykreslil aj ženské cítenie a myslenie. Nenadarmo dostal Nobelovku!
Hoci je príbeh Florentina Arizu a Ferminy Dazovej o láske, nemala som chuť plakať. Ani raz. Nie sú tam žiadne sladké, lepkavé scény, po ktorých má človek pocit, že pribral tri kilá z presladeného sústa, ktoré mu bolo ponúknuté. A najviac sa mi páčila realita mužského života. Hoci ju miluje, to mu nebráni, aby si to nerozdal s desiatkami iných žien. A Fermina, tá sa mi zdá vo vzťahu k nemu akási čudná. Chce ho? Nechce? Na to som nikdy neprišla. Florentino v tom má jasno. Jeho srdce patrí iba jednej, aj keď telo poteší hociktorú. (Keď to spraví žena, hneď je za kurvu).
No keď som si po knihe pozrela film, už sa mi nepáčil. Ale tak to už býva, že knihy sú lepšie ako filmy.
O Láske v čase cholery si môžete prečítať aj TU >>
Diskutovať môžete len cez facebook profil
Powered by Facebook Comments