Jozef Karika: Strach

strachKnižné príbehy úspešného slovenského autora Jozefa Kariku sa v minulosti odohrávali v prostredí mafie. Trilógiou V tieni mafie sa autor dostal do povedomia širšej verejnosti, dvojitou dávkou v dielach Na smrť pokračoval v temnej tematike, na ktorú si jeho čitatelia stihli zvyknúť. Poslednými knihami Strach a Tma sa Karika rozhodol zaútočiť na nás strašidelnou tematikou. Jeho hororová prvotina Strach sa mi dostala do rúk bez predchádzajúcich odporúčaní, no keďže som od autora už čo-to prečítal, tušil som, do čoho idem.

Dej príbehu nás privádza na Liptov, kde hlavná mužská (ako inak) postava, Jožo Karský, prežila svoje detstvo a musí sa načas vrátiť do bytu po rodičoch, v ktorom už nikto nebýva. Vyhorený starý mládenec prežíva ťažké obdobie, okorenené ukončením vzťahu a pracovného pomeru v takmer rovnakom čase. A tak mu celkom logicky napadne stiahnuť sa aspoň na istý čas zo Žiliny späť domov, na sídlisko pod lesom v Ružomberku. Tu ho však začnú prenasledovať spomienky z detstva, ktoré ožívajú a ktoré sa doňho zarezávajú viac ako mráz zúriaci za oknami. Des naberá spád, keď sa na sídlisku začínajú diať tragédie podobné tým spred 27 rokov. Hlavný hrdina musí prekonať obavy z neznámeho v lese, z návratu spomienok na bývalú lásku ale aj zo stretnutia s otcom, ktorý by mohol byť kľúčom k vyriešeniu záhady. Tragédií na sídlisku totiž neubúda a ortuť v teplomeri nebezpečne klesá…

Hnacím motorom celého “nepríjemna” je príhoda z detstva, ktorú si snažila Jožova partia vytĺcť z hlavy počas posledných takmer troch desaťročí. Pri udalostiach spred vyše štvrťstoročia zomrela sestra hlavného hrdinu za mimoriadne podivných okolností. Smútok sa tak miešal so strachom a v pamäti zostali nepríjemné obrazy z lesa pri sídlisku. Tie sa postupne opäť vracajú do myslí ľudí, ktorí vtedy zostali bezmocní pri snahe pomôcť svojej (oficiálne nezvestnej) kamarátke. Znova, tak ako vtedy, je vonku strašná zima, obrovské mrazy neustávajú a pod Čebraťom vyčíňa niečo, čo otvára staré rany a berie si so sebou obete…

Úprimne povedané, keď som sa púšťal do slovenského hororu, očakával som čosi menej hororové. Úplný úvod ničím neprekvapuje a tvári sa ako niečo, čo bude mať po 300 stranách veselý a šťastný koniec. Chyba! Po pár stranách čitateľa začne prepadávať úzkosť, pretože na slovo vzatý odborník na vytváranie napätia (a strachu) Karika útočí na naše podvedomie tými správnymi zbraňami. Servítku si, tak ako v predošlých knižkách, pred ústa rozhodne nedáva. Nástup desivých výjavov prichádza nečakane rýchlo a tak neprekvapí, ak sa niekomu nepodarí napriek silnej vôli zvládnuť príbeh na jedno sústo.

Surové opisy ako aj nejedna nadávka v kombinácii s množstvom faktov a detailov zo skutočného života v príbehu znásobujú nepríjemný pocit. Nepríjemný pocit však občas vyvolávajú aj postavy, keďže ich konanie sa raz za čas rozíde so zdravým rozumom. To je azda najväčším mínusom celého Strachu. Prítomnosť nadprirodzených prvkov by na pohľad mohla spôsobiť problémy, tieto sú však dávkované v primeraných množstvách tak, aby splnili svoju úlohu a aby neznížili uveriteľnosť. Keďže sa celý príbeh odohráva na Slovensku, mnohé detaily či názvy, ktoré sú nám známe z bežného života zvyšujú autenticitu a Jožo Karský sa tak stáva jedným z nás – človekom, ktorého naháňajú démoni v jeho vnútri ale aj na povrchu. Vďaka tomu by prítomnosť vedľajších dejových línii či hlbšie sondy do myslenia ďalších postáv bola len príťažou, od ktorej nás autor rád ušetril.

Strach na svojich vyše 300 stranách ponúka šok, brutalitu a nečakané zdesenie pre každého, kto sa do slovenského hororu pustí. Obrazy “papierových detí”, zelenej hmly ale aj rôznych symbolov desu vychádzajúceho z hôr vás budú po prečítaní ešte dlho mátať. Týmto si teda Jozef Karika svoju úlohu splnil. Vystrašiť príbehom vystrihnutým zo slovenského prostredia. Použil pri tom osvedčené metódy, na ktoré si už jeho čitatelia zvykli a berú ich ako neoddeliteľnú súčasť každého rukopisu. Vykresľovanie atmosféry ako aj široké vnútorné či vonkajšie opisy sú na mieste viac, ako kedykoľvek predtým. Mimoriadnu pozornosť by mal každý čitateľ venovať samému záveru. Ten môže vyvolať zmiešané pocity a (rovnako ako v Tme) neprekvapia pozitívne aj negatívne reakcie na ukončenie knihy. V mojom prípade zavládla po dočítaní spokojnosť, no najprv som sa musel vyrovnať s poriadnym šokom, ktorý mi autor spôsobil.

Kto nečítal, možno neuverí, že slovenský horor môže byť takto dobrý. Strach odporúčam každému, kto má chuť sa hodnú chvíľu báť.

Diskutovať môžete len cez facebook profil

x komentované

Powered by Facebook Comments

Pokračovaním v prezeraní stránky súhlasíte s používaním cookie. viac info

Na účely prispôsobenia obsahu a reklám, poskytovania funkcií sociálnych médií a analýzy návštevnosti používame súbory cookie. Informácie o tom, ako používate naše webové stránky, poskytujeme aj našim partnerom v oblasti sociálnych médií, inzercie a analýzy. Podrobnejšie informácie o ochrane súkromia a cookies nájdete na stránke O sieťovke

Zavrieť