Michael Hjorth, Hans Rosenfeldt: Temné tajomstvá

temne_tajomstvaPrvá myšlienka bezprostredne po dočítaní: fajn priemer

Môj vzťah k severským detektívkam je ako na hojdačke. Našla som také, ktoré boli skutočne skvelé a rada si ich prečítam znova. No boli aj také, pri ktorých som neustále hromžila a dočítala som ich s obrovským sebazaprením. Kniha Temné tajomstvá od autorov Michaela Hjortha a Hansa Rosenfeldta radím medzi zlatý stred. Je to lepší priemer, kde dej čitateľa ani prehnane nenadchne, ani nenahnevá. Niektoré veci sa mi páčili, iné nie, a práve preto som dala knihe 3 hviezdičky.

1* – napätie

Príbeh začal pozvoľna. Vražda. Vyšetrovanie. Čítala som len preto, aby som sa dostala k zaujímavejším častiam. Popravde, viac ako samotný detektívny príbeh ma zaujímali osudy postáv. Každá mala svoje tajomstvo, o ktorom som sa túžila dozvedieť viac. Autori to spravili bravúrne, keď postupne odhaľovali informácie, a tak som si časom mohla pospájať časti skladačiek. Práve tieto okamihy, kedy som nevedela, čo si myslieť, vytvárali napätie a nútili ma pokračovať. Možno ma ten detektívny aspekt nebavil práve preto, že som vraha odhalila už na začiatku, keďže to bolo absolútne logické. Čakala som iba na to, kedy to dôjde aj postavám.

2* – postavy

V knihe nájdete naozaj rôznorodú škálu postáv. Práve ich odlišnosť ma bavila najviac. Ich interakcie vo mne často vyvolávali len pozitívne reakcie. Najviac ma zaujal psychológ Sebastian, ktorý usilovne spolupracoval na prípade. Najskôr som nevedela, čo si o ňom mám myslieť, no potom ma presvedčil svojim činmi o tom, že je to správny chlap. Práve jeho osobný príbeh ma zaujímal najviac. Jeho tajomstvo sa postupne odkrývalo, ale to, čo na mňa v závere autori vyblafli, som ani v najmenšom nečakala. Hlavne nie spôsobom, ako to spravili. Jedna veta a koniec. Akože, čože? Pozerala som, či mám správny príbeh a nechýba mi žiadna časť. Bohužiaľ, nechýbala, a tak musím prehryznúť tú bombu a počkať si na pokračovanie.

Celkovo radím príbeh k tým lepším z tohto žánru, aj keď ma úplne nepohltil. Bola som v napätí, občas som sa nudila, pretože opisy boli pridlhé a podľa mňa boli zbytočné. Hlavne ak išlo o vyšetrovanie, tie časti by som trochu skrátila. Hlavné veci by sa človek dozvedel aj bez tej omáčky. Ale aj napriek týmto dejovým úskaliam sa kniha čítala rýchlo a nemala som chuť ju odložiť.

Temné tajomstvá sú o skrytej pravde, odhaľovaní tajomstiev a tiež o úsilí nájsť vinníka za vraždu mladého človeka. Prvá kapitola ma poriadne nalákala, pretože ak vám kniha začína vetou: „Nie je vrah.“ zbystríte pozornosť a rýchlo čítate, aby ste sa dozvedeli, čo tým autori chceli povedať. Avšak po tejto skutočne zaujímavej kapitole to bolo ako na húsenkovej dráhe. Hluché miesta striedali dych berúce okamihy a tak dookola. Musím však autorom uznať, že všetko mali skvelo premyslené, kúsky skladačky geniálne zapadajú do seba a všetko to tvorí veľmi ucelené dielo.

Hoci sa mi kniha nepáčila na 100% aj tak sa teším na pokračovanie. Stojí za prečítanie a občas vás núti aj zamyslieť sa.

Za poskytnutie recenznej eknihy sa chcem poďakovať vydavateľstvu IKAR. Kúpiť si ju môžete napríklad na stránke bux.sk.

Moje hodnotenie:

* * *

Diskutovať môžete len cez facebook profil

x komentované

Powered by Facebook Comments

Pokračovaním v prezeraní stránky súhlasíte s používaním cookie. viac info

Na účely prispôsobenia obsahu a reklám, poskytovania funkcií sociálnych médií a analýzy návštevnosti používame súbory cookie. Informácie o tom, ako používate naše webové stránky, poskytujeme aj našim partnerom v oblasti sociálnych médií, inzercie a analýzy. Podrobnejšie informácie o ochrane súkromia a cookies nájdete na stránke O sieťovke

Zavrieť