Šesťtýždňové peklo

Užívaj si, kým sa to dá, lebo potom… Tak toto som počúvala posledné týždne svojho tehotenstva (asi rovnako ako otázku, či budem rodiť na Slovensku alebo v Nemecku). Áno, viem, potom to nastane, len som stále nevedela, ako si mám posledné týždne tehotenstva užívať. Moje tehotenstvo bolo totálne bezproblémové, ešte pár dní pred pôrodom som zúrivo vysávala, šnúrky na topánkach som si dokázala zaviazať aj v deň pôrodu, atď, atď… takže som si užívala tie posledné dni, pretože potom…

Prišlo potom, jeden exkolega (samozrejme zaslúžilý otec) to charakterizoval takto: prvých šesť týždňov je peklo, potom je to ešte rok nafigu a od troch rokov je to brnkačka. (Pre istotu ma zaujímalo, aká je charakteristika obdobia od jedného do troch rokov dieťaťa– vraj dieťa je malý trotl, na ktorého stále treba dávať pozor, veľa sa smeje, je už parťák a je to taký oddaný psík). Šesťtýždňové peklo máme úspešné za sebou. Šesťtýždňové peklo pozostávalo z kŕmenia, prebalovania a spania. Svoje tehotenstvo a materstvo z času na čas rozoberám s jednou študentkou medicíny (asi najsamlepšou, aká kedy študovala  🙂 ), a z jej múdrych rád do života ma najviac zaujala táto: Dieťa si do ôsmich mesiacov svojho života myslí, že ono a matka sú tá istá osoba. Pre istotu som si to dala zopakovať, či som tomu dobre porozumela. Áno, porozumela som tomu dobre. Akože na toto ako došli? – Vraj, vedci mávajú čudné výskumy… Uhm… môj muž usúdil, že ten výskum možno pozostával z odpočúvania matiek, ktoré sa vyjadrujú v prvej osobe množného čísla. Vykakali sme sa, napapali sme sa, atď… Študentka medicíny hovorí, že to malo trochu vedeckejší podtón. Takže moje dieťa jedlo, bolo prebalované a spalo… a ja som teda jedla, tiež som chodila na toaletu a (ne)spala som… prvé dva týždne boli šialené, potom som si už našla nejaký systém, ale aj tak to nie je oných sladkých osem hodín neprerušovaného spánku. (Pri písaní týchto riadkov naša malá princezná pri mne spokojne odfukuje. Mala by som spať tiež a nie ťukať do klávesnice…)

Počas šesťtýždňového pekla sme sa s manželom intenzívne venovali byrokracii. Vyplniť šialené množstvo formulárov, aby som dostala materskú – v nemčine múdro nazvané Elterngeld (čiže rodičovské peniaze, sú v tom dvaja, nielen matka) a detské prídavky (Kindergeld). Počas vypĺňania formulárov si pán David Cameron presadil, že v EÚ sa cudzincom nebudú vyplácať prídavky v plnej miere, ale len vo výške prídavkov z krajiny, z ktorej papa pochádza (lebo väčšinou ide o cezpoľného otecka). Teda ak dieťa nie je práve v danej krajine, ale za tým poľom. Netýka sa nás to, ako by si niekto zasa mohol myslieť, pretože v slovenských médiách sa ihneď objavili články s titulkom, že Nemci nebudú dávať cudzincom rodinné prídavky a už som čakala, ako mi niekto bude zdesene posielať odkazy na dané články. Ale možno aj motyka vystrelí, spomenula som si na jedného Čecha, ktorý sa na internete podelil so svojím príbehom. Úrad mu detské prídavky najprv zamietol. Dôvod? Čečensko – čiže krajina, z ktorej pochádzate – nie je členom Európskej únie.

Ďalšia milá administratíva bola Kitafinder čiže nájdenie jaslí pre našu maličkú. Už počas tehotenstva ma všetci strašili, že dostať dieťa do jasiel je obrovský problém a mám to riešiť už teraz. Prišlo nám neetické nahlasovať dieťa, ktoré ešte nebolo na svete. Takže som to riešila až po narodení, Kitafinder je aplikácia mesta Mníchov (asi nielen tam), nájde vám detské zariadenia v okolí, do ktorých môžete dieťa nahlásiť, maximum je sedem nahlásení. Aplikácia má semafor systém, ak pri zariadení svieti červená, neprijímajú, oranžová – existuje čakacia listina a zelená prirodzene znamená voľno. Jasle Palculienka v susednej ulici, na ktoré máme výhľad z obývačky, majú samozrejme na svojom profile výraznú červenú, päť jaslí v okolí má pomarančovú a samozrejme tú jedinú zelenú majú sukromné a najdrahšie jasle. Btw, jedny jasle hlásajú, že sú zamerané na prírodné vedy a techniku. Už sa teším, ako naše dieťa bude zbúchavať búdky pre vtáčikov, ktoré bude rozoznávať podľa spevu.

Keďže v našej princeznej prúdi slovenská krv, okrem nemeckého rodného listu je potrebné zaobstarať aj slovenský rodný list. Milá návšteva na slovenskom konzuláte, opäť x dokumentov a papierovačiek, vďaka ktorým je naša peňaženka ľahšia o 129 eur. Pri vypĺňaní dokumentov nás zaujali tieto kolónky: Meno otca, pohlavie otca, meno matky, pohlavie matky… Rozumiem, keby som to vypĺňala napríklad vo Švédsku, ale že konzervatívne Slovensko pripúšťa viaceré možnosti, som nevedela. Osobitná matrika má na vystavenie slovenského rodného listu tri mesiace a po jeho obdržaní môžme požiadať zasa o vystavenie pasu, aby slečna mohla opustiť svoju nemeckú domovinu. Snáď do Vianoc sa to podarí. Vtedy nám pomaly bude končiť to obdobie nafigu.

Diskutovať môžete len cez facebook profil

x komentované

Powered by Facebook Comments

Pokračovaním v prezeraní stránky súhlasíte s používaním cookie. viac info

Na účely prispôsobenia obsahu a reklám, poskytovania funkcií sociálnych médií a analýzy návštevnosti používame súbory cookie. Informácie o tom, ako používate naše webové stránky, poskytujeme aj našim partnerom v oblasti sociálnych médií, inzercie a analýzy. Podrobnejšie informácie o ochrane súkromia a cookies nájdete na stránke O sieťovke

Zavrieť