Ako Vtákopysk Perry objavil v mojich deťoch netušené rezervy

3.3.2010 9:00 | tak som sa zmyslela ... | olivia | Pridajte komentár

Televízor a ja sa veľmi nekamarátime. Pozerám ho iba občas, najčastejšie pri žehlení alebo si ho zapnem kulisu, keď upratujem obývačku. To, čo by sa dalo pozerať, chodí v čase, keď už spím a kvôli ostatnému drať oči sa vyplatí iba zriedka. Televízor nazývam debilizátorom a tým je aj povedané všetko.

Moje deti majú iný názor. V ich veku a ešte aj dlho po ňom som ho zdieľala tiež. Telka je super, fajn, dobrá vec, kúlové programy, zábava, zabíjač nudy… Dokázali by na ňu čumieť hodiny. Potom sú nervózne a s červenými očami sa pýtajú, prečo nemôžu pozerať ešte dlhšie. Keby to aspoň selektovali, ale oni pozerali rad-radom všetko, čo sa hýbalo. Občas zablúdili na Spektrum alebo niečo aspoň trochu náučné, no vždy pri tom vznikli hádky a to znamenalo zásah matky a koniec sledovacieho času.

Pozerali teda všetko – od strieľačiek až po rozprávky. Keď som počula, že pozerajú niečo akčné (v sobotu doobeda alebo aj okolo piatej cez týždeň!), až ma nadvihovalo. Pri telenovelách som prevracala oči a rozmýšľala nad vymytými mozgami. A len čo som začula piskľavé hlasy z bývalého Jetixu, dnes Disney Channelu, naskakovala mi husia koža.

Ale aby som nebola až taká krutaňa, pravdou je, že telku pozerávame aj spolu. Najradšej máme rozprávky, hlavne Ptakopyska Perryho. A práve tento tajný agent mi pomohol a v mojich deťoch objavil netušené skryté rezervy!

Pozerať televízor cez pracovné dni je u nás výnimočné a ráno absolútne vylúčené. Moje šuchtavé detváky by nezvládli okrem ranných povinností ešte aj pozerať telku! Raz mi ale známy povedal, že Phineas a Ferb aj s ich Perrym chodia každé ráno o siedmej na Disney Channel. A že to je jediný kanál, ktorý svojmu dieťaťu dovolí pozerať bez obáv, že by z toho utrpelo duševnú traumu. Žiadne násilie, žiadne strieľačky…

Ráno som kinderkom povedala, že o siedmej si môžu pozrieť Perryho, samozrejme, keď splnia základné podmienky: umytí, oblečení, naraňajkovaní a spravené postele. A oni to stihli! Nevstávali ani o trochu skôr, jednoducho naštartovali motor a odvtedy sú schopní to, čo im trvalo hodinu, zvládnuť omnoho rýchlejšie. A dokonca sa aj naraňajkujú v kľude! Kým dovtedy som čakala ja na nich, teraz len čo skončí rozprávka, naskáču do topánok a búnd a čakajú – ony na mňa.

Nikdy by som nepovedala, že ranné rozprávky majú takýto príjemný efekt.

Rating: 8.3/10 (8 votes cast)

Rating: +2 (from 4 votes)

There are currently no comments highlighted.

Článok môžete zdieľať na týchto stránkach: