Čitateľský nedenník

Detektívka, pri ktorej vám bude padať sánka!

By Róbert Dyda
5. decembra 2017

Sebastian Fitzek je pre slovenského čitateľa veľkou neznámou. Hoci napísal už sedemnásť románov a predal len v Nemecku deväť miliónov exemplárov, je Balík jeho prvým dielom, ktorý si môže prečítať v rodnom jazyku. V susednom Česku sú na tom o dve knižky lepšie, ale tiež žiadny prielom nezaznamenal. Na rozdiel od iných autorov krimi sa nerozhodol pre príbehy, ktoré sa točia okolo jednej postavy z prostredia polície, ale skáče tematicky z jednej oblasti na druhú. Raz je to v Nemecku mimoriadne populárna Kreuzfahrt – výletný plávajúci kolos od Nordkapu až po Antarktídu, inokedy si vymyslí lotériu, v rámci ktorej smie každý občan spolkovej republiky zabiť vylosovanú osobu. Najnovšie desí príbehom psychopata a jeho lekára v trileri Strach z letu 7A (podľa najrizikovejšieho miesta v lietadle).

„Prepáčte, že vás ruším. Tu je Le Zen, Eigenhardt z recepcie.“
Na mojom mobile?
„Áno?“
„Chceli sme sa spýtať, či sa ubytujete ešte dnes.“
„Prosím?“
Emma márne hmatkala po vypínači lampy na nočnom stolíku pri posteli.
„Čo to má znamenať, veď už spím.“
Aspon sa o to pokúšam.
„Môžem teda izbu vydať?“
Čo nepočuje?
„Nie, veď som vám povedala, že som sa ubytovala. Izba číslo 1904.“
„Och prepáčte, ale…“
Recepčný bol očividne zmätený.
„Aké ale?“ opýtala sa Emma.
„Ale v našom hoteli nemáme izbu s takým číslom.“
„Prosím?“
Emma si sadla na postel a uprela pohľad na blikajúce svetielko požiarného hlásiča na plafóne
„Žartujete?“
„V celom hoteli sa nenachádza číslo štyri. V ázijskom priestore to je nešťastné číslo a preto…“
Zvyšok vety už Emma nepočula, lebo zrazu nemala mobil v ruke.

Keď mladú psychiatričku Emmu Steinovú prepadol v hotelovej izbe neznámy muž, prestala vychádzať z domu. Bojí sa, že ju „Holič“, ako novinári nazvali chorého vraha, ktorý svojim obetiam oholí hlavu a potom ich znásilní a zabije, bude hľadať, aby dokonal svoj krutý čin. Emmu ako jedinú z troch žien ušetril, čo nedokáže pochopiť ani ako človek ani ako lekárka. V hĺbke duše je presvedčená, že si po ňu príde. Postihnutá paranojou vidí v každom mužovi páchateľa, hoci tomu v tmavej izbe nevidela do tváre. Uväznená vo svojom malom dome na kraji berlínskej štvrti Grundewald prežíva peklo a nikomu neverí. Vo svojej blízkosti strpí iba svojho muža a verného psa. Jedného dňa ju poštár poprosí, aby prevzala balíček pre suseda, o ktorom nikdy nepočula, hoci všetkých nablízku pozná. A spustí tým spád katastrofálnych udalostí.

V Balíku nájdete všetko – šialený príbeh, hrôzu ako aj napätie až do samého konca, takže si ani neuvedomíte, že ste knihu nepustili z ruky. Takmer každá kapitola je pasca na čitateľa. Keď si myslíte, že ste už odhalili zločinca, na konci, ako to rád používa bulvár, vám padne sánka od prekvapivého zvratu, podobnému z ukážky. Možno nie každému bude vyhovovať časté striedanie času, ale z hľadiska výstavby deja, aby to bola uveriteľné, je pozoruhodné koľkých motívov sa vzdal, aby úspešne dosiahol pointu. Zo všetkého, čo v knihe „odhodil“, by sa dal urobiť rovnako zaujímavý psychotriler.

Viac než detektívka

Fitzekove príbehy vyvolávajú vždy veľkú diskusiu nielen u kritiky ale hlavne u jeho čitateľov, s ktorými vždy veľmi ochotne diskutuje, o čom som sa mohol opakovane presvedčiť tak na frankfurtskom ako aj lipskom knižnom veľtrhu. Výber mailov, ktorý nájdete na konci Balíku, je snom každého autora, aby dostal aspoň raz niečo podobné.

Hoci som nevyliečiteľne chorý na rakovinu a telo ma stále opúšťa, ešte stále čítam… To, čo ste napísali, mi takmer vyrazilo klávesnicu na Ipade. Taký dojem na mňa zatiaľ neurobila žiadna kniha. Vaša duševná stopa vstúpila do môjho vnútra. Som rád, že som si také niečo mohol prečítať a srdečne Vám za to ďakujem!

Balík je aj po výtvarnej stránke pozoruhodná kniha, ostáva len dúfať, že vďaka Vydavateľstvu Tatran sa čoskoro dostanú k slovenským čitateľom aj jeho ďalšie romány, s ktorými boduje na čele nemeckých bestselerových rebríčkov.