V literárnych upútavkách na túto knihu sa dočítate, že kto má rád stand up comedy, príde si na svoje. A preto čakáte dielo prešpikované humorom. Príbeh je však úplne iný. Hlavnými hrdinami sú komik Dovale a rozprávač. Akú rolu hrá vo vystúpení rozprávač sa postupne dozviete. Kniha nemá žiadne kapitoly, graficky nerozlišuje priamu reč, núti človeka čítať tak ako plynú Dovaleho slová, nezastavovať sa, chcieť viac a viac. Pohodlne sa usaďte a vychutnajte si Dovaleho predstavenie. Jedná sa o jedno jediné večerné vystúpenie excelentného komika, ktorý dokáže nadchnúť a pripútať si publikum. Čitateľ a publikum v sále sa však vôbec nesmeje (aby som neklamala, tak možno zopárkrát hej).
A mal by som povedať, ako ma strašne baví byť tu s vami vo štvrtok večer vo vašej čarovnej industrálnej zóne a ešte k tomu v suteréne, tak blízko atraktívnych ložísk radónu, a mal by som si ako dar pre vás z riti vydolovať veniec vtipov, však? Áno! Volá naspäť publikum z plného hrdla. Nie! Vyhlási muž a slastne si šúcha dlane. Všetko je to blbosť, okrem tej riti, poviem vám pravdu, vaše mesto totiž neznášam, na smrť ma desí tá vaša Natanja, každý druhý človek sa mi zdá byť účastníkom programu na ochranu svedkov a každý tretí väzní v kufri svojho auta toho prvého človeka, zabaleného do čierneho igelitu“
Sľubná šou sa po chvíli mení na osobnú srdcervúcu spoveď hlavného hrdinu popretkávanú viac či menej vydarenými vtipmi, dychberúcimi scénami a improvizáciami. Dovale je chvíľami veselý, potom nahnevaný, utrápený, zmätený, trápny, posmešný aj smutný. Iba časť publika s ním dokáže hrať jeho hru, väčšina postupne odchádza nahnevaná, znechutená a ponížená. Neštíti sa ani sarkazmu černejšieho ako čerň, ba dokonca sám sebe fyzicky na pódiu ubližuje.
„Ale mama s ním rozhodne mala tú česť, myslím s Mengelem, a aj celá jej rodina, a tak sa dá povedať, že vlastne bol svojím spôsobom tak trochu náš rodinný lekár, však? Nie je tak? Nevinne žmurkne na publikum, ktoré sa tvári stále vážnejšie. Len si predstavte, aký bol ten človek zaneprázdnený, chodili za ním ľudia z celej Európy, tisli sa jeden cez druhého vo vlakoch, aby sa k nemu dostali….“
Postupne sa pred nami odkrýva Dovaleho neľahký osud, a keď píšem neľahký, myslím tým naozaj neľahký. Táto kniha je pre literárnych fajnšmekrov. Obsah sa v podstate ani nedá vyrozprávať (všetko by som pokazila), nakoľko ho tvorí jediné predstavenie a spomienky rozprávača. Vedzte však, že je to dielo vysokej kvality, úžasné, excelentné a také smutné, až sa slzy jednoducho nedajú udržať. Grossman je majster psychológie. Len spisovateľskí mágovia dokážu takto písať.
Môže hluchá mačka chytiť nemého vtáka? Možno je to dobre, že ani jedno z mojich detí sa na mňa nepodobá. Ako to, že stromy rúbu bez anestézie? Môže si dať šofér pohrebného auta nálepku: Na ceste za ďalším spokojným zákazníkom?
Diskutovať môžete len cez facebook profil
Powered by Facebook Comments
Musíte byť prihlásený, aby ste mohli zverejniť komentár.