Keby mi túto knihu nedarovala sestra, nikdy sa k nej nedostanem, pretože najradšej čítam v slovenskom jazyku. Po českých prekladoch siahnem naozaj výnimočne. Ale som vďačná, že som si túto psychologickú drámu mohla prečítať.
Stane sa tragédia a hlavná hrdinka June (resp. jedna z hlavných hrdiniek) príde vo svadobný deň svojej dcéry o všetkých najdrahších ľudí v jej živote. Obrovský výbuch pochová blízkych v dome, len June stojí otrasená na dvore a pomaly sa začína strácať, ešte si to ani neuvedomujúc. Ako sa vyrovnať s pocitom viny? Ako ďalej žiť? Ako opísať takúto stratu, takýto žiaľ, také strašné výčitky? Ťažko. No Bill Clegg to vo svojej knihe dokázal.
„Pojede. Sedne do svého subaru kombi a požene se točitými, rozbitými venkovskými cestami, dokud nenarazí na dálnici, která míří na západ, pryč od všeho. Pojede tak dlouho a tak daleko, jak jen to bez pasu půjde, protože ten, který měla, už neexistuje. Nepohání jí neklid ani touha být někde jinde, nýbrž strohé poznání, že její čas na tomto místě vypršel.“
Zo začiatku som sa strácala v menách, pretože príbeh tragédie rozpráva zo svojho pohľadu viacero postáv. Po jednotlivých kúskoch sa pomaly odhaľuje celý príbeh, až sa spojí do zrozumiteľného vyvrcholenia. Postavy sa v spomienkach vracajú nielen do dňa tragédie, ale aj dávno pred ňu. Prvá polovica je náročnejšia na čítanie, no potom vás dej úplne pohltí.
Súcitila som s June, ale ďaleko viac ma zaujala postava Lýdie. Životom skúšanej ženy, ktorá urobila veľmi veľa chýb, lenže jedného dňa sa z nej stane úplne iný človek. Je nádherná a tak ľudská. Postavy v tejto knihe sú skutočné.
„Některý stromy si prostě dřevorubce zamilujou, zamumlal jakýsi opilý starousedlík jednou večer U Pípy, když tam ještě chodila, a jí to přišlo docela pravdivé, ale když si to vybavovala později, nesouhlasila s tím a říkala, že strom si prostě zvykne, ale s láskou to nemá nic společného. Strom se nechá otesávat kousek po kousku, úder za úderem, až nic necítí, a pak, protože jinak to dopadnout nemůže, se kmen zřítí k zemi.“
Z množstva postáv, dôsledne charakterovo vykreslených, spomeniem ešte úžasnú Cissy so srdcom na dlani a Silasa – chalana, ktorý si niesol svoje tajomstvo tak dlho, ako len vo svojom veku dokázal.
„Život umí být prevít, ale mně je jasné, že se ho máme držet a odehrát v něm svoji roli. I když to znamená ukašlat se k smrti kvůli cigaretám nebo vybouchnout v mládí v domě, zatímco se vaše máma dívá. A dokonce i tehdy, když jste ta máma. Někdo jiný může potřebovat vědět, že jste to zvládla, nebo vás možná bude potřebovat ten, koho jste nečekali.“
Príbeh nám našepkáva, aby sme boli vďační za to čo máme, aby sme vážili slová i skutky, nabáda nás hovoriť a vysvetľovať, kým nie je neskoro. Podať pomocnú ruku, keď môžeme.
Záver tejto drámy je napísaný takým láskavým spôsobom, ako to len v danom príbehu bolo možné. Maličká kniha, no v nej niekoľko ľudských životov prepletených jeden cez druhý.
Diskutovať môžete len cez facebook profil
Powered by Facebook Comments
Musíte byť prihlásený, aby ste mohli zverejniť komentár.