Italo Calvino Keď cestujúci jednej zimnej noci

Italo Calvino: Keď cestujúci jednej zimnej noci

Keď cestujúci jednej zimnej noci za osadou Malbork z vysokého strmého brehu, bez strachu z vetra a závratu skúma v hĺbke, kde hustne tieň, sieť prepletajúcich sa čiar, sieť pretínajúcich sa čiar na koberci lístia, kam dopadá mesačný svit okolo prázdneho hrobu. Aký príbeh sa to práve končí? – pýta sa nedočkavo a čaká na príbeh.“

Italo Calvino nám vo svojom románe vyrozprával príbeh podivuhodný a napínavý. Je to príbeh o čítaní, písaní, čitateľoch, autorovi, o vzťahu čitateľa a autora, autora a diela, čitateľa a diela a v prvom rade o láske ku knihám. Bola som veľmi nadšená z pasáží o literatúre a čítaní, o samotnom akte čítania.

Obraciaš knihu v rukách, očami preletíš vety na zadnej strane prebalu, na záložke, všeobecné frázy, ktoré veľa nepovedia. Dobre, nie je to text, čo by sa tváril ako dotieravec nadradený nad text, ktorý má kniha sprostredkovať priamo a čo ty sám musíš z knihy vyžmýkať, či už je toho málo, alebo veľa. Isteže, aj toto krúženie okolo knihy, čítanie jej vonkajšej strany pred pohrúžením sa do jej vnútra, je súčasťou rozkoše z novej knihy, no ako všetky predohry rozkoše, aj táto má svoje optimálne trvanie, ak má slúžiť ako predstupeň ku konzistentnejšej rozkoši priameho aktu, to jest k čítaniu knihy.“

Pozor, milý čitateľ, budeš každú chvíľu na pokraji zrútenia a frustrovaný, nakoľko autor si pre nás vymyslel veľmi experimentálny spôsob písania. Hlavná postava som ja (ty) čitateľ(ka). Calvino sa čitateľom prihovára v druhej osobe, čím ťa úplne vtiahne do deja a máš pocit, že si súčasťou príbehu.

Čitateľ bez mena sa zoznámi s vášnivou čitateľkou Ľudmillou celkom náhodne v kníhkupectve.

Čitateľovi si sa po prvý raz zjavila v istom kníhkupectve, nadobudla si tvar, keď si sa oddelila od steny s policami, akoby si množstvo kníh vyžadovalo prítomnosť nejakej Čitateľky. Tvoj byt, teda miesto, kde čítavaš, nám môže prezradiť, aké miesto v tvojom živote zaujímajú knihy, či sú ochranným múrom, ktorý staviaš pred seba ako ochranný štít proti vonkajšiemu svetu, snom, ktorému podliehaš ako droge, alebo či sú mostom, čo ťa má navonok spájať so svetom, ktorý ťa zaujíma tak veľmi, že ho túžiš rozmnožiť a prostredníctvom kníh rozšíriť jeho rozmery.“

Obaja protagonisti začali čítať román, no ten sa po niekoľkých stranách končí a oni si prišli do kníhkupectva vymeniť výtlačok za bezchybný. Aké je ich prekvapenie, že kniha, ktorú si vzali na výmenu, je úplne o niečom inom ako pôvodná. V tej chvíli sa rozbehne pátracia akcia. Aj Čitateľ, aj Ľudmila (aj ja) sme boli privádzaní „na pokraj šialenstva“, pretože každá kniha, každý príbeh, ktorý postupne objavovali pri svojom pátraní, sa končil tak, že buď chýbali strany, preklad, alebo o knihu prišli….

Aha! Opäť strana 31, 32… a čo nasleduje? Zasa strana 17, tretí raz! Čo za knihu ti to predali? Zviazali dohromady rovnaké hárky., v tej knihe už neveríš ani jedinej strane. Šmaríš knihu o zem, máš chuť vyhodiť ju aj z okna, hoci aj zo zatvoreného…Chcel by si ju vyhodiť z domu, zo sídliska, zo štvrte, z miestnej časti, územného celku, z okresu, z národného spoločenstva, zo spoločného trhu, zo západnej kultúry, z kontinentálnej dosky, z atmosféry z biosféry, zo stratosféry, z gravitačného poľa, zo Slnečnej sústavy, z galaxie, z galaktického systému, dostať ju až do bodu, kam dospeli galaxie svojím rozpínaním, tam, kam časopriestor ešte nedorazil, kde by ju pohltilo nebytie…“

Autor nám ponúkol presne 11 úryvkov z kníh, ktorých záver si musíme vymyslieť sami, pretože sú prerušené v stave nášho najväčšieho napätia. Hrozné? Ani nie. Ponúkol nám v podstate spoluprácu na svojom diele. Síce výsledok nikto nikdy nebude čítať, no naša fantázia a láska k príbehom dostávajú zelenú.

Ľudmila s Čitateľom najprv navštívia profesora kimmerijskej literatúry, nepochodia ani u profesora kimberijskej literatúry. V nádeji, že príde veci na koreň, ide Čitateľ do vydavateľstva za doktorom Cavedagnom, postupne sa dostane na stopu falzifikátorovi Maranovi a románopiscovi Flannerymu.

Popritom všetkom sa nám rozvíja nielen čitateľský ale aj milostný vzťah Čitateľa a Ľudmily. A keďže sa väčšina príbehov končí buď svadbou, alebo smrťou hlavných hrdinov, musíme knihu dočítať až do konca, aby sme sa dozvedeli, ako to s nimi skončí. Veľmi sa mi páčil autorov opis milovania hlavných protagonistov.

Čitateľka si chvíľu prezerá tvoje telo ako obsah jednotlivých kapitol, na chvíľu sa začíta, chvíľu sa upína na zanedbateľné detaily, možno drobné štylistické chybičky, napríklad na vytŕčajúci ohryzok či spôsob, akým si vnáraš hlavu do priehlbinky na jej krku – to jej slúži na vytvorenie odstupu, na kritické výhrady či žartovnú dôvernosť. Vzájomné čítanie tiel milencov (rozžeravenie mysle a tela, ktorým si milenci poslúžia skôr, než sa uložia do postele) sa od čítania popísaných listov odlišuje tým, že nie je priamočiare. Začína sa na ktoromkoľvek mieste, poskočí, opakuje sa, neustúpi, rozvetvuje sa do simultánnych a rôznorodých odkazov, opäť sa zbieha, čelí nezáživným momentom, obráti list, nájde stratenú niť….“

Román bol neuveriteľne pútavý a netradične vyrozprávaný. Môžeme ho tak trochu prirovnať k detektívke, v ktorej sa hlavný hrdina zaplietol s falšovateľmi literárnych diel, s plagiátormi a záhadnou Ľudmillinou sestrou Lotariou. Ani príbehy obsiahnuté v knihe nie sú len také obyčajné, sú napínavé, tajomné, vyrozprávané s ľahkosťou i vtipom. Román sa končí veľmi rafinovane. Už, už sa chystáš odložiť knihu, len ešte musíš dočítať poslednú stranu románu Keď cestujúci jednej zimnej noci….od Itala Calvina.

 

Diskutovať môžete len cez facebook profil

x komentované

Powered by Facebook Comments

Pokračovaním v prezeraní stránky súhlasíte s používaním cookie. viac info

Na účely prispôsobenia obsahu a reklám, poskytovania funkcií sociálnych médií a analýzy návštevnosti používame súbory cookie. Informácie o tom, ako používate naše webové stránky, poskytujeme aj našim partnerom v oblasti sociálnych médií, inzercie a analýzy. Podrobnejšie informácie o ochrane súkromia a cookies nájdete na stránke O sieťovke

Zavrieť