Paul Auster

Paul Auster: Kniha ilúzií

Túto knihu som čítala pred niekoľkými rokmi. Neskôr som v nej často listovala a teraz nastal čas prečítať ju znova. Ten čitateľský zážitok je aj po rokoch skvelý. Paul Auster je výnimočný rozprávač. Jeho kniha uchopila celú moju myseľ. Je plná skvelých myšlienok, ktoré si chce čitateľ zapamätať. Sám o sebe povedal: „Písanie je, zdá sa, činnosť, čo ma drží pri živote. Ak nepíšem, cítim sa nanič. No nemyslite si, že proces písania mi spôsobuje nejakú zvláštnu rozkoš. To nie. Ibaže nepísať je oveľa horšie.“

David Zimmer je univerzitný profesor, ktorému pri leteckom nešťastí zahynula žena s dvomi deťmi. Jeho smútok je obrovský a nachádza útechu v alkohole. „Zistil som, že mi je lepšie samému, že je lepšie zabíjať čas v tme vlastnej hlavy. Keď som nebol opitý alebo rozvalený na pohovke pred televízorom v obývačke, potuloval som sa po dome.“ Jedného dňa uvidí v televízii nemú grotesku od Hectora Manna a tá ho rozosmeje. V tej chvíli si uvedomí, že nie je ešte celkom stratený. „Ak som sa mohol smiať, znamenalo to, že nie som úplne otupený. Znamenalo to, že som sa od sveta neizoval tak dôkladne, aby dnu už nič nepreniklo.“ Pustil sa do projektu o Hectorovi. Rozhodol sa, že napíše knihu o ňom a jeho tvorbe. Hector Mann zmizol zo zemského povrchu v roku 1929. Nik o ňom nepočul takmer šesťdesiat rokov. Aj napriek strachu z lietania (nebojí sa, že zomrie, ale že prežije) navštívi David rôzne filmové múzeá a niekoľkokrát si pozrie všetky Hectorove filmy. Napíše o ňom knihu a niekoľko mesiacov po jej vyjdení, obdrží list, v ktorom stojí, že Hector Mann nezomrel, ale žije a chce sa s ním stretnúť. Začína sa pred nami odohrávať príbeh Davidovej premeny, smútok sa zmenšuje, spoznáva Almu, ktorá mu rozpráva strastiplný a neuveriteľný príbeh Hectora Manna a prezrádza jeho plán k vykonaniu diela skazy. Popri tom všetkom prekladá Chateaubriandtovo dielo Spomienky mŕtveho. V knihe je niekoľko zaujímavých ukážok.

V tejto chvíli dejín všetko schradne za jediný deň, ak niečo žije pridlho, zomiera to zaživa. Ako kráčame životom, zanechávame za sebou tri alebo štyri obrazy seba a každý je iný ako tie ostatné, vidíme ich cez hmlu minulosti ako portréty našich rozličných vekov.“

Paul Auster - Kniha ilúziiZákladnú myšlienku románu o putovaní za zmiznutým autorom nemých filmov môžeme vyčítať rovno zo slov rozprávača Davida. David sa dozvedá, že Hector v utajení ďalej nakrúcal filmy, ktoré nikdy nikto nemal vidieť. Žijeme vôbec, keď nás nik nevidí, nečaká a nepočuje?

Ak v lese padne strom a nikto nepočuje jeho pád, spôsobil strom nejaký hluk, alebo nie? Ak niekto nakrúti film a ten film nikto neuvidí, existuje ten film, alebo nie?“

David komentuje a rozoberá všetky Hectorove filmy. Z jeho rozprávania som mala úžasný zážitok. Román sa čítal ľahko, gradovalo napätie, vety plné múdrosti ma nútili zamýšľať sa nad rôznymi životnými prekážkami. V románe je veľa smútku, bolesti, ale aj nádeje na nový život a lásky.

Tento tip na výborný román ukončím slovami Almy: „Keby som to nebola sama zažila, neuverím. Ale stalo sa to. Všetko sa stalo presne tak, ako mi to Hector vyrozprával. Vždy, keď si myslím, že mi klame, napokon sa ukáže, že hovoril pravdu. Preto je jeho príbeh taký neskutočný, David. Lebo mi povedal pravdu.“

Diskutovať môžete len cez facebook profil

x komentované

Powered by Facebook Comments

Pokračovaním v prezeraní stránky súhlasíte s používaním cookie. viac info

Na účely prispôsobenia obsahu a reklám, poskytovania funkcií sociálnych médií a analýzy návštevnosti používame súbory cookie. Informácie o tom, ako používate naše webové stránky, poskytujeme aj našim partnerom v oblasti sociálnych médií, inzercie a analýzy. Podrobnejšie informácie o ochrane súkromia a cookies nájdete na stránke O sieťovke

Zavrieť