„Ten, čo nič neľutuje, klame. Všetci si nesú so sebou pocity straty, trápenia a hanby. Je to celkom normálne. A chápem aj to, že si jeho rodina nahovára, že to bola len nehoda. Už to nezvládal. Rozhodol sa. Bol hotový. Došiel k jasnému záveru. A my sme tí, ktorí s tým musia žiť.“
Raz som na internete natrafila na poviedku švédskeho spisovateľa Jonasa Hassena Khemiriho Nemenne nekonečný. Veľmi ma zaujala, najmä štýl, akým bola napísaná. Tak som začala pátrať po autorovi a kúpila si knihu Všetko, čo si nepamätám. Neľutujem. Nový román od Khemiriho je rozprávanie o tak trochu tajomnej smrti mladého chalana Samuela. Príbeh je vlastne mozaikou vyskladanou z rozprávania niekoľkých postáv, ktoré zapisuje spisovateľ bez mena. Postavy sa striedajú v krátkych úsekoch oddeľovaných vodorovnými čiarami. Chvíľku trvalo, kým som sa z toho vymotala, ale potom sa už román čítal ľahko. Strieda sa rozprávanie suseda, kamarátky Panther, priateľa Vandada, Samuelovej mamy a lásky Laide. Na záver sa nám prihovorí aj sám Samuel.
Na začiatku sa dozvedáme, že Samuel zomrel. Jedni si myslia, že to bola samovražda, iní, že nehoda. Postupne sa pred nami odkrývajú posledné dni Samuelovho života.
Samuel bol zvláštny mladý muž. Trpel poruchou dlhodobej pamäte (čo nám napovedá už samotný názov románu) a preto si vytváral rôzne asociácie k jednotlivým udalostiam v živote a tiež akúsi zážitkovú databanku. Bol hladný po zážitkoch, spísal si zoznam, čo všetko by chcel v živote zažiť a na čo nesmie zabudnúť.
„Vieš ako si zaistiť miesto v niekoho spomienkach?“
„Na to je predsa veľa spôsobov. Ale asi je dobré pokúsiť sa vyvolať silnú emóciu – nie je to tak, že si najlepšie zapamätáme to, čo sme najintenzívnejšie precítili?“
„Možno. Ale existuje aj jednoduchší spôsob.“
„A to je?“
„Treba si vytvoriť asociáciu s každodennou rutinou.“
Jeho stará mama, ktorú navštevuje v domove dôchodcov trpí stareckou demenciou a Samuel sa veľmi strachuje, že skončí ako ona. Uvedomuje si už vo svojom mladom veku, že má problém. Zaujíma ho mnoho vecí, či už je to umenie, rôzne otázky o živote alebo pomoc iným. V jednom období napríklad chodil po meste a pýtal sa ľudí na definíciu lásky. Túžil milovať a byť milovaný.
Nevedel nájsť tú pravú, až jedného dňa stretol Laide. Tá v jeho živote zohrá veľkú úlohu, rovnako ako kamarát Vandad. Je to jeho naozajstný priateľ, alebo len pijavica, čo sa na neho prisala? Bol pre Vandada čímsi viac? Bola láska k Laide, to, čo tak dlho hľadal, alebo len ošiaľ zamilovaného chlapca? Milovala ho Laide? Bol pre ňu len rozptýlením? A ešte je tu Panther. Ľúbil ju a nechcel si to priznať? Na všetky tieto otázky hľadá čitateľ odpovede.
Každý jeden rozprávač podáva príbeh Samuela inak a odhaľuje nám aj čriepky zo svojho života. Pomaličky sa pred nami vyskladá celý príbeh a nám je smutno, že už skončil. Ja som si Samuela veľmi obľúbila. Naplno som precítila jeho strach z možnej demencie, zamilovanosť, sklamania a pocit beznádeje. Obdivovala som jeho dobrotu a chuť pomáhať ľuďom. Táto zvláštna kniha si vás celkom iste podmaní.„Je Vandad muž alebo žena?“ spýta sa Samuelova babka.
„Muž.“
„Záleží od uhla pohľadu, povedal optik muche.“
„Aký hlučný musí byť náraz, aby ho bolo počuť celou cestou do budúcnosti? Ako rýchlo treba ísť, aby sme prežili v niečích spomienkach? Ako blízko smrti musíme byť, aby sme si zaslúžili premeniť sa na históriu?“
Diskutovať môžete len cez facebook profil
Powered by Facebook Comments