Hanya Yanagihara: Malý život

Hanya Yanagihara: Malý život

Druhý román autorky Yanagihary je 622 stranový príbeh tak krutý, smutný a plný bolesti, že som si počas čítania niekoľkokrát v duchu položila otázku: Čo viedlo spisovateľku k napísaniu takejto knihy? A mnohokrát som sa sama seba opýtala: Prečo to čítaš, prečo dobrovoľne trpíš? No kniha ma nechcela pustiť. Aj keď mi spôsobovala nielen psychickú, ale aj fyzickú bolesť, zaujala ma tak veľmi, že som príbeh štyroch priateľov z New Yorku nemohla a nedokázala odložiť. Aj napriek dlhej stopáži som sa ani na chvíľu nenudila.

Dej sa odohráva v neurčitom čase v rôznych Newyorských štvrtiach. Hlavnými hrdinami sú štyria priatelia Džej Bí, Malcolm, William a Jude. Okolo posledného spomínaného sa v podstate točí celý príbeh. Jude je prikrytý nepreniknuteľným oparom tajomstva a autorka veľmi pomaly odkrýva udalosti sprevádzajúce jeho detstvo, o ktorých čitateľ v podstate už od začiatku tuší. Ale ani vo sne by mi nenapadlo, že to bude až také zlé. Chvíľami mi bolo až fyzicky zle. O litroch preliatych sĺz písať ani nebudem. Všetci štyria hrdinovia sa z obyčajných chalanov zmenia na najúspešnejších mužov vo svojom odbore. Džej Bí sa stáva slávnym maliarom, Malcolm uznávaným a žiadaným architektom, z Williama je celosvetovo známy a úspešný herec, Jude je excelentným právnikom. Pri čítaní to chvíľu pôsobilo ako splnenie zlatého amerického sna, či rozprávka. Aj som sa nad tým pozastavila. Uvažovala som, že to autorka trochu prehnala. No potom som pochopila, že to tak napísala naschvál. Azda kvôli tomu, aby šťastie, úspech a rozprávková kariéra hlavných hrdinov vyvážili nepriazeň osudu, smútok a bolesť, ktoré všetci viac-menej neustále ochutnávali. Najviac sa so životom a osudom pasuje Jude. A keďže život priateľov a mnohých ďalších románových postáv je úzko spätý s tým jeho, tak to ani oni vôbec nemajú v živote ľahké. Sú jeho rodinou, ochrancami, priateľmi, láskami, povzbudeniami, pomocnými rukami, nohami… Jude je príšerne zranený a niekoľkokrát životom zlomený človek. Nedokáže sa spamätať nielen z toho, čo prežil v detstve, ale aj z toho, aké šťastie ho postretlo neskôr. Stále sám o sebe pochybuje, ubližuje si a tým nechtiac i okoliu, kladie si otázky, či má zmysel vôbec žiť, nedôveruje ľuďom, myslí si, že je netvor, mrzák, nehodný priateľstva a lásky. Všetky postavy sa snažia uzdraviť jeho boľavú myseľ, robia možné i nemožné, no román svojou temnou a napätou atmosférou hneď od začiatku speje k neodvratnému koncu. Aj keď sa v deji už už zdá, že všetko bude dobre a čitateľ si na chvíľu oddýchne, dovolí si usmiať sa a dúfať v šťastie hlavných aktérov, po pár stranách nás spisovateľka zase pekne usadí do najtmavšieho kúta čitateľskej mysle.

Charaktery románových postáv sú excelentné, neuveriteľne podrobne prepracované, postupne sa vyvíjajú, sledujeme ich premeny v nenáhlivo sa rozvíjajúcom deji. Akoby sme hrdinov poznali osobne.

Román sa dotýka veľmi ťažkých tém: sexuálne zneužívanie detí, násilie páchané na deťoch, sebapoškodzovanie, samovražedné sklony. Nechýba téma sexuálnej orientácie, ale aj lásky. Lásky rodičovskej, kamarátskej, partnerskej, bolestnej i radostnej.

Tak rada by som tento román odporučila každému. No nemôžem. Je naozaj len pre silné povahy a žalúdky. Dlho mi trvalo, kým som ho prečítala. Ale je grandiózny! Autorka vie, o čom píše. Až sa chvejem pri myšlienke, že sa možno vo svojom živote osobne stretla, či dostala veľmi blízko k spomínaným témam inak ako literárnym výskumom, ktorý určite pred a počas písania viedla.

Dlho som uvažovala, či vložiť ukážku, alebo nie. Napokon som sa rozhodla pre krásne vyznanie Williama Judovi, keď o sebe najviac pochyboval.

„A potom uslyší, tak blízko u ucha, jako by se mu ten hlas rodil přímo v hlavě, Willemovu šeptanou mantru. „Jsi Jude St. Francis. Jsi můj nejstarší, nejdražší přítel. Jsi syn Harolda Steina a Julie Altmanové. Jsi přítel Malcolma Irvinea, Jeana-Baptista Mariona, Richarda Goldfarba, Andyho Contractora, Luciena Voighta, Citizena van Straatena, Rhodese Arrowsmithe, Elijaha Kozmy, Phaedry de los Santos, Henryů Joungu. Jsi Newyotčan,. Bydlíš v SoHo. Jsi dobrovolník v umělecké neziskovce, jsi dobrovolník v chudinské vývarovně. Jsi plavec. Jsi pekař. Jsi čtenář. Máš krásný hlas, ačkoli už nikdy nezpíváš. Jsi vynikající klavirista. Jsi sběratel umění. Píšeš mi krásné vzkazy, kdy6 jsem pryč. Jsi trpělivý. Jsi velkorysý. Jsi nejlepší posluchač, jakého znám. Jsi nejchytřejší člověk, jakého znám, ve všech ohledech. Jsi nejstatečnější člověk, jakého znám, ve všech ohledech. Jsi právník. Jsi vedoucí oddělení trestních sporů u Rosena, Pritcharda a Kliena. Miluješ svoji práci, tvrdě pracuješ. Jsi matematik. Jsi logik. Snažíš se mě učit, znovu a znovu. Zažil jsi hrozné věci. Vyšel si z nich se ctí. Vždycky jsi byl ty.“ Willem mluví dál a dál, , tím zpěvavým recitálem ho přivádí zpátky k sobě a on si za denního světla – někdy o celé dny později – vzpomíná na úryvky toho, co Willem říkal, a tiskne si je k srdci, nejen kvůli slovům, která pronesl, ale taky kvůli tomu, co neřekl, kvůli tomu, jak ho nedefinoval.“

Diskutovať môžete len cez facebook profil

x komentované

Powered by Facebook Comments

Pokračovaním v prezeraní stránky súhlasíte s používaním cookie. viac info

Na účely prispôsobenia obsahu a reklám, poskytovania funkcií sociálnych médií a analýzy návštevnosti používame súbory cookie. Informácie o tom, ako používate naše webové stránky, poskytujeme aj našim partnerom v oblasti sociálnych médií, inzercie a analýzy. Podrobnejšie informácie o ochrane súkromia a cookies nájdete na stránke O sieťovke

Zavrieť