Ticho pozostáva z troch častí. Najnápadnejšou časťou je prázne, rezonujúce ticho spôsobené absenciou vecí. Keby vonku fúkal vietor a rozfúkal by vývesnú tabuľu hostinca Míľnik, jej škripot by ticho zamietol, ako lístie z cesty.
Pri jednom rohu sa krčila dvojica mužov. Mlčali. Popíjali s tichým odhodlaním vyhnúť sa rozhovoru o znepokojujúcich správach a tým vypĺňali veľké ticho tichom menším, rozmrzeným.
Tretí druh ticha nebolo ľahké rozpoznať. Po hodine pozorného načúvania, by ste ho mohli začať cítiť v drevenej podlahe, nahrubo opracovaných sudoch, v kozube z čierneho kameňa či z rúk muža, ktorý tam stál a leštil mahagónový povrch baru, hoci ten sa aj bez toho vo svetle lámp ligotal.
Hostinec patril jemu a práve on bol tvorcom tretieho druhu ticha. Bol to trpezlivý zvuk vydávaný mužom, ktorý čakal na smrť, ako odrezaná kvetina. Zvuk ticha z rozhodnutia po ničom viac netúžiť a o nič neusilovať. Len čakať…
Muž sa volá Kvothe a teraz spoločne so svojim žiakom Bastom vedú hostinec. Pivo čapujú za päták a izba stojí pencu. Nik netuší, kto v skutočnosti Kvothe je. Veci, ktoré sa odohrali v minulosti, nemožno vrátiť späť a o ostatné sa postarajú príbehy.
Do hostinca zavíta Kronikár. Kvothe ho donesie na vlastnom chrbte. Známy zapisovateľ mýtov a legiend, cestujúci po celom kraji a lovec príbehov ľudí. Okradnutý lúpežníkmi skoro prišiel o život po útoku démonov, v ktorých existenciu nikdy neveril. Kvothe mu zachránil život, a tak sa začína napínavý príbeh, ktorý je vlastne rozprávaním Kvothea o svojom živote, ktoré Kronikár zapisuje a tým tvorí novú legendu, aj keď legendy o jeho živote kolujú medzi ľuďmi už celé roky.
Kvothe pochádza z kočovnej spoločnosti umelcov edemských Ruhov. Prežil šťastné detstvo s milujúcimi rodičmi, ktorí boli herci a hudobníci a láskavým učením Abenthyho, kočovného mysterika, pisára, prútikára, chemika a zubára. Pri jednej zastávke v meste Hallowfell Abenthy zostal u príjemnej bohatej vdovy, a tak prišiel Kvothe o svojho učiteľa. Ten mu však vštepil lásku k mysterizmu a túžbu študovať na univerzite.
Jednej noci húf Chadriáncov vyvraždí celú kočovnú spoločnosť za to, že spievali nesprávne piesne…
Zachráni sa len Kvothe, ktorý sa ďalej pretĺka životom sám s jediným majetkom, ktorým je lutna od rodičov. Vyhladovaný a špinavý nakoniec dorazí do mesta Tarbean, kde bojuje o prežitie ako posledný odpad spoločnosti a jediná bytosť Trapis, ktorý sa stará o opustené deti, mu pomáha prežiť.
A ešte jedna vec mu pomáha prežiť. Túžba nájsť vrahov svojich rodičov…
Za žobraním našetrené peniaze a milodar si kúpi šaty, umyje sa a nakoniec sa dostane do Imre na univerzitu. Tam sa učí menám vecí a sile mien, sympatikovým spojeniam a vysloviť meno vetra. Tam pozná silu priateľstva, trpko sladkú chuť lásky, ale aj bezbrehosť nenávisti nepriateľa, pre ktorú nakoniec univerzitu opustí…
***
A tak pokračuje ďalej strhujúci a pútavý fantasy príbeh, ktorý ma nesmierne zaujal svojou výpovednou hĺbkou, prezentovanou však s ľahkosťou a zmyslom pre dej, do poslednej vety vyplnený zaujímavo, originálne a bez klišé. Príbeh ukazuje hĺbku ľudského utrpenia a silu ľudského odhodlania čeliť mu.
Zaujímavé je vedenie deja, ako akési prerozprávané a Kronikárom zapisované Kvotheove pamäti s významným dôrazom na majstrovský opis ľudských stránok hlavného hrdinu, jeho osobného prežívania a pocitov. Samotné prvky fantasy nie sú v príbehu dominujúce, svojou originalitou však poskytujú veľký priestor s úvahám a sneniu každému, kto sa rozhodol siahnuť po tejto strhujúcej knihe.
Autor Patrick Rothfuss Američan pochádzajúci z Madisonu (Wisconsin) rozohral do detailu neamerický príbeh, ktorý má dynamiku a napätie od začiatku do konca. Príbeh je súčasťou trilógie Príbeh kráľovraha. Už sa teším na ďalšie pokračovanie.
Diskutovať môžete len cez facebook profil
Powered by Facebook Comments