Zadie Smith som doteraz vôbec nepoznala. Je autorkou románov Biele zuby, O kráse a iných. Len celkom náhodou sa ku mne dostal jej najnovší román Swing Time. A neľutujem. Je to román o hľadaní šťastia, o smútku uprostred radosti, o priateľstve, o životných rozhodnutiach, o rasovej otázke, no predovšetkým o vzťahoch medzi rôznymi ženami.
Dve priateľky milujú hudbu a tanec. Jedna krásne spieva, druhá oveľa lepšie tancuje. Jedna žije s emancipovanou matkou feministkou a nešťastným otcom, druhá zase s nezamestnanou slobodnou matkou v sociálnych bytovkách. Obe sú mulatky. Zdalo by sa, že tá prvá má všetko, no matka jej nerozumie a ona nerozumie jej, rodičia sa rozvedú, rozprávačka hľadá samu seba. Naopak Tracey sa tvári, že má všetko, po čom túži, pretancuje sa až na divadelné pódiá. Ale je nešťastná a svoj hnev na celý svet obracia proti niekdajšej priateľke a jej matke. Rozprávačka sa veľmi mladá uchytí po boku svetovej hviezdy Aimee ako jej asistentka a vyskúša si život bohatých a slávnych. Cesty rozprávačky a Tracey sa rozídu, keď majú dievčatá dvadsať. Nikdy sa už k priateľstvu nevrátia, no ani na seba nikdy nezabudnú. Čo sa stalo, sa čitateľ dozvedá postupne.
„Moc, ktorú má nado mnou, je stále rovnaká, je to jej odsúdenie, ktoré presahuje slová. Neexistuje žiadna obhajoba, ktorá by zmenila fakt, že som bola jedinou svedkyňou, jediným človekom, ktorý pozná všetko, čo má Tracey v sebe, všetko, čo si nikto nevšimol, čo zostalo premárnené, a napriek tomu som ju tam nechala, v zástupe neviditeľných, kde musíte kričať, aby vás počuli.“
Román sa striedavo odohráva v súčasnosti a v spomienkach na minulosť, v Londýne, v New Yorku a v Afrike, kde slávna speváčka Aimee, aj za asistencie rozprávačky príbehu, zakladá dievčenskú školu. Dej odohrávajúci sa v Afrike bol veľmi pôsobivý. Postavy, dedina, problémy, chudoba, radosti i starosti, to všetko vykreslené veľmi živo a pútavo. Počas desiatich rokov popri práci pre hviezdu si hlavná hrdinka hľadá cestu k matke, z ktorej sa stala poslankyňa za mestskú časť. Nerozumejú si, nezhodnú sa v otázkach prisťahovalectva, otroctva, rasizmu, materstva. Keď sú na najlepšej ceste nájsť jedna druhú, už to nie je možné.
Rozprávačka stále premýšľa o rytme, o černošských telách a hudbe, o komunite, o naozajstnej slobode, o tom, čo tvorí ja. Román plynie v rytme rôznych hudobných štýlov, moderných, aj tých starších. Človek sa dozvie úplne nové informácie o hudbe a tanci.„Hádam nevidíš, aké neuveriteľné si mala šťastie, hovorila, že môžeš byť tu a teraz práve v tejto chvíli? Ľudia ako my si nemôžu dovoliť nostalgiu. Nemáme žiadny domov v minulosti. Nostalgia je luxus. Pre našich ľudí je správny čas dnes! Zapálila som si joint, naliala si rum a počúvala so sklonenou hlavou, kým kačky kvákali a matka rečnila, až kým nebolo neskoro a jej milenec ju nežne pohladil po líci a ja som pochopila, že je čas nasadnúť na posledné metro.“
Trošička mi tento príbeh pripomínal Geniálnu priateľku od Eleny Ferrante.
„Tento príbeh je intímny a zároveň veľmi otvorený, je o detskom priateľstve, ako aj o medzinárodnej pomoci, o osude nezamestnanej slobodnej matky, ako aj o všemocnosti svetovej popovej hviezdy… Zadie Smith v románe Swing Time využíva svoj neskutočný záber a synkopovú štruktúru na skúmanie každého záhybu rasovej a triednej identity… Konečne sme sa dočkali veľkého spoločenského románu, ktorý je dostatočne svižný na to, aby jeho rôzne súčasti pôvabne splynuli vo vízii toho, na čom v živote naozaj záleží potom, keď stíchne hudba.“ Washington Post
Diskutovať môžete len cez facebook profil
Powered by Facebook Comments