Bezosudovosť

Imre Kertész: Bezosudovosť

Román Bezosudovosť je silný autobiografický príbeh nositeľa Nobelovej ceny za literatúru. Keď mal Kertész štrnásť rokov, došlo v Budapešti a okolí k policajnému puču a on bol spolu s ďalšími mužmi a chlapcami odvlečený najprv do Osvienčimu a potom do Buchenvaldu. Po roku strávenom v koncentračných táboroch sa vrátil domov a začal si krátko po vojne robiť zápisky z toho, čo prežil. Román mu vydavateľstvá najprv odmietali vydať, no napokon sa to v roku 1975 podarilo. Slávu toto dielo získalo až o veľa rokov neskôr. V roku 2002 zaň dostal Nobelovu cenu.

Autor opisuje zverstvá holokaustu očami pätnásťročného chlapca priamočiaro, miestami až komicky a naivne. Zo začiatku sa hlavný hrdina Ďurko (ako ho rodičia familiárne volajú) dokonca teší na dobrodružstvo, keď ho jedného obyčajného rána vytiahnu z električky a odvedú preč na policajnú stanicu. Jeho nadšenie pretrváva dokonca aj v dobytčom vagóne, keď ho spolu s kamarátmi a ďalšími židovskými mužmi vezú do Osvienčimu. A čo vyznieva ešte absurdnejšie, pekne opisuje vojakov, komandantov, snaží sa ukázať, ako vie dobre pracovať a až postupne mu dochádza, kde je a čo sa deje. Pomaličky prichádza na to, že akokoľvek sa bude snažiť, neodvrátiteľne sa aj on premení na obraz väzňov, ktorých videl vychudnutých a vycivených pri vstupe do tábora smrti. Svojím optimizmom sa však stále bráni osudu. Aj napriek všetkým strastiam sú jeho spomienky plné láskavého optimizmu a jemného vykresľovania všetkých tých slovami neopísateľných hrôz.

„V koncentračnom tábore existujú tri spôsoby úniku – videl som ich, počul o nich alebo ich poznám zo skúsenosti. Sám som využíval prvý, pripúšťam najskromnejší spôsob. Pravda je taká, že naše predstavy zostávajú aj v porobe slobodné. Podarilo sa mi napríklad uskutočniť, že kým som rukami pracoval lopatou či čakanom, pravdaže, úsporne, vykonávajúc iba najnevyhnutnejšie pohyby, ja sám som jednoducho nebol prítomný. Zato som však zistil, že aj predstavy majú svoje hranice. Napokon pri tej istej námahe som mohol byť kdekoľvek – v Kalkate, na Floride či na najkrajších miestach sveta. No predsa len to nemohla byť pravda, nemohol som tomu uveriť – a tak som sa väčšinou ocitol iba doma.“

Spolu s hlavným hrdinom sa ocitáme pri ťažkej práci, cítime pach z kremačných komínov, hladujeme, je nám zima, nohy sa nám zabárajú do lepkavého blata, cítime strach, hnus a smrť. Ďurko napokon ťažko ochorie, ocitá sa v nemocnici a neskôr, v domnienke, že je mŕtvy, aj na káre s mŕtvolami. Len zázrakom sa zistí, že žije a odvezú ho do inej nemocnice v lágri.

„Zbytočné boli akékoľvek úvahy, triezvy rozum, cítil som, že sa do mňa vkráda tichá túžba, a nemohol som napriek pocitu zahanbenia pre to šialenstvo nepočuť jej nástojčivý hlas: Chcel by som si ešte trochu požiť v tomto peknom koncentračnom tábore.“

Keď napokon dôjde k oslobodeniu, aj tu sa rozprávač prejaví ako dieťa, čo úplne odľahčí situáciu. Je hladný a tento pocit povyšuje aj nad radosť z oslobodenia. Neskutočne silný čitateľský zážitok.

„Darmo som však napínal uši, aj od neho som, tak ako od ostatných pred ním, počúval iba o slobode, no ani slovo, ani len zmienku o nekonajúcej sa polievke. Aj ja som sa, pravdaže, tešil, že sme slobodní, ale nemôžem za to, musel som myslieť na to, že napríklad ešte včera by sa takéto niečo nemohlo prihodiť.“

Po návrate domov mu nik nerozumie. Zisťuje, že jeho zážitky sú neprenosné a ľuďmi, ktorí pobyt v táboroch nezažili aj ťažko pochopiteľné. Na radu rodinných priateľov, že má zabudnúť a začať nový život, sa nahnevá a skonštatuje, že nový život by mohol začať len vtedy, ak by sa znova narodil.

Ani detsky naivný a odľahčený opis udalostí v nacistických táboroch nezmierni dusivý a silno emotívny zážitok z čítania tohto príbehu. Odporúčam všetkým, ktorým nie je ľahostajná minulosť ani budúcnosť ľudstva.

Diskutovať môžete len cez facebook profil

x komentované

Powered by Facebook Comments

Pokračovaním v prezeraní stránky súhlasíte s používaním cookie. viac info

Na účely prispôsobenia obsahu a reklám, poskytovania funkcií sociálnych médií a analýzy návštevnosti používame súbory cookie. Informácie o tom, ako používate naše webové stránky, poskytujeme aj našim partnerom v oblasti sociálnych médií, inzercie a analýzy. Podrobnejšie informácie o ochrane súkromia a cookies nájdete na stránke O sieťovke

Zavrieť