Majster a Margaréta

Michail Bulgakov: Majster a Margaréta

Kto čítal toto dielo, mi dá určite za pravdu, že potlesk po jeho dočítaní by mal trvať naozaj dlho. Kto ešte nečítal a váha, zbytočne stráca čas. Táto zmes fantastiky, napätia, histórie, sýtofarebných obrazov, irónie, grotesky a humoru stojí za to. Pri čítaní som mala pocit, ako by som sa ocitla v tom najbláznivejšom Burtonovom filme. Bulgakov nám ponúkol neuveriteľnú zmes bizarných postáv, fantasticky opísané interiéry i exteriéry, neuveriteľnú zápletku a v neposlednom rade priestor na zamyslenie.

Autor začal písať svoj román už v roku 1928, hoci vedel, že v Moskve mu ho v tých rokoch nik nevydá. V podstate ho písal a prepisoval až do svojej smrti, keď posledné kapitoly už iba diktoval. Majster a Margaréta vyšiel prvýkrát v zahraničí až v roku 1967 a necenzurovaná verzia v Sovietskom zväze ešte o šesť rokov neskôr. Príbehom rezonuje faustovský motív a jeho interpretácie sa rôznia.

Je náročné opísať, či načrtnúť dej tak, aby som nič neprezradila, alebo aby toho nebolo málo na upútanie nových čitateľov. Je to román o románe a spája v sebe dve dejové línie. Prvou je príbeh neuznaného autora, ktorému vydavateľstvá odmietli vydať román a následným zdiskreditovaním a zosmiešnením ho dohnali až na psychiatriu. Druhú súčasť tvorí práve nikým nechcený román o Ješuovi, zvanom Ha-Nocri (predstaviteľ Ježiša Krista), ktorý rozpráva biblický príbeh úplne inak, ako ho poznajú kresťania na celom svete.

V jedno sparné popoludnie sa k debate predsedu jedného z najväčších moskovských literárnych zväzov Berliozu a mladého básnika zvaného Bezdomovec pripojí neznámy cudzinec. Nie je to nik iný ako samotný diabol. So záujmom sa započúva do rozhovoru, kde okrem iného padnú slová, že diabol neexistuje. Diabol si hovorí Wolland a urážku svojej majestnátnosti kruto pomstí o pár minút. Podľa jeho predpovede riaditeľovi Berliozovi odtrhne električka hlavu, mladého básnika Bezdomovca pochytí šialenstvo a skončí na psychiatrii, kam ho postupne budú nasledovať ďalšie románové postavy, pretože to, čo sa od tej chvíle začne diať v moskovských uliciach svet jakživ nevidel. Temné sily spôsobia zmätok všade, kde sa len dá.

Básnik Bezdomovec sa v blázinci zoznamuje s Majstrom, ktorý mu jeho šialené rozprávanie o stretnutí s diablom bez výhrad verí. Na na scénu sa postupne dostáva celá diabolská suita – hovoriaci bláznivý kocúr Mosúr Begemont, Azazelo, Koroviev alias Fagot a Hela. Diabol Wolland sa so svojimi pomocníkmi ubytuje v byte zosnulého Berliozu a nasleduje dobrodružstvo za dobrodružstvom, šialenstvo za šialenstvom a ľudí na psychiatrii pribúda. Keď sa na scénu dostane Margaréta, príbeh naberá nový smer.

„Margaréte Nikolajevne nechýbali peniaze. Mohla si kúpiť všetko, čo sa jej zachcelo. V živote sa nedotkla varešky. Nepoznala hrôzu spoločného bytu. Slovom… bola šťastná? – Ani na minútu! Od svojich devätnástich rokov, keď sa vydala a nasťahovala do prepychovej vily, nepoznala šťastie. Bohovia, bohovia moji! Čo tá žena vlastne chcela?! Čo chcela tá žena, ktorej vždy horelo v očiach akési záhadné svetielko? Čo chcela tá malá bosorka, na jedno oko trošičku škuľavá, ktorá sa onej jari ozdobila mimózou? Neviem, nič o tom neviem. Zrejme vravela pravdu, že potrebuje jeho, Majstra, a nie neogotickú vilu, ani záhradu, ani peniaze. Milovala ho, vravela pravdu.“

Smutná a nešťastná Margaréta tak očarí diabla, že si z nej urobí spoločníčku na najneuveriteľnejšom plese a následne sa jej rozhodne pomôcť v nešťastí. Je to ešte vôbec diabol? Nezostáva nič iné, len veriť v šťastný koniec.

Toľko krásnych obrazov ponúka tento príbeh. Či už sú to prechádzky a prelety nad Moskvou, nahliadnutie do luxusných reštaurácií, do bytov bohatých aj chudobných, alebo fantastický svet za dverami nájomného bytu, kde sa ubytoval diabol so svojimi kumpánmi. Neskutočne som si užila Wolandovo kúzelnícke predstavenie, kde chamtivá moskovská smotánka dostala príučku. Bulgakov poukazuje aj na rozdiely medzi vrstvami, bohatí nakupujú v luxusných obchodoch, chudobný človek ani do výkladu nazrieť nemôže, veľmi odľahčil otázku zatýkania ľudí za akýkoľvek prehrešok, chamtivosť, pýcha a lakomstvo sú vyobrazené mnohokrát s dávkou čierneho humoru. V tom je odborník kocúr Mosúr.

„Dovoľte, aby som sa vám predstavil… – začal Woland, ale hneď sa prerušil: – Nie, nemôžem sa dívať na toho pajáca. No pozrite, čo so sebou porobil pod posteľou! Kocúr celý vyváľaný v prachu, stál na zadných labách a ukláňal sa Margaréte. Teraz mal na krku biely frakový motýlik, na prsiach sa mu hompáľal na remienku dámsky perleťový ďalekohľad. Navyše mal pozlátené fúzy. – Čo to má znamenať? – hromžil Woland. – Načo si si pozlátil fúzy? A načo, dočerta, ti je motýlik, keď nemáš nohavice? ….. – Nechápem, – ohradil sa kocúr dotknuto, – prečo sa dnes po holení smeli Azazelo a Koroviov posypať bielym púdrom, a prečo by bol biely púder krajší ako zlatý? Napudroval som si fúzy, to je všetko! Nepoviem, keby som sa oholil, to by bolo iné! Oholený kocúr, to je teda naozaj škandalózne, s tým vrelo súhlasím.“

A ako sa všetko po tých neuveriteľných dňoch vráti naspäť k normálu? Jednoducho. Kamufláži a zahmlievaniu sa v Rusku vždy darilo.

Taká som nadšená, že by som mohla písať ešte na tri strany. Je ťažké interpretovať túto knihu. Každý si v nej nájde to svoje. A verím, že po prvom prečítaní bude dojem trebárs ružový, po druhom modrý, po treťom taký, či onaký. Ale vždy na nás z knihy vyskočí niečo nové. Tento román doslova volá po ďalšom čítaní.

Viacjazyčná stránka venovaná románu – Majster a Margaréta 

Ruský seriál Majster a Margaréta z roku 2005

 

Diskutovať môžete len cez facebook profil

x komentované

Powered by Facebook Comments

Pokračovaním v prezeraní stránky súhlasíte s používaním cookie. viac info

Na účely prispôsobenia obsahu a reklám, poskytovania funkcií sociálnych médií a analýzy návštevnosti používame súbory cookie. Informácie o tom, ako používate naše webové stránky, poskytujeme aj našim partnerom v oblasti sociálnych médií, inzercie a analýzy. Podrobnejšie informácie o ochrane súkromia a cookies nájdete na stránke O sieťovke

Zavrieť