Guzeľ Jachina: Zulejka otvára oči

Guzeľ Jachina: Zulejka otvára oči

Dej silného literárneho debutu tatárskej spisovateľky, ktorý sa stal literárnou udalosťou a získal najvýznamnejšiu ruskú literárnu cenu Veľká kniha, sa odohráva v jednom z najťažších období Sovietskeho zväzu v tridsiatych rokoch minulého storočia, kedy boľševici kruto trestali všetkých, ktorí sa vzopreli diktatúre moci.

„Zulejka otvára oči.“ Touto vetou sa začína strastiplný príbeh hlavnej hrdinky Zulejky. Zulejku vydali ako pätnásťročnú za staršieho despotického muža. Zvykla si. Keď skoro zmrzla v závejoch pri ťažkej práci, prišiel po ňu. „Je to dobrý muž,“ vravela stále. Počala s ním štyri dcérky a všetky rad za radom pochovala. Aby toho nebolo málo, jej svokra bola horšia ako ťažká práca, bitka od muža, či smrť dcér. Svokra bola peklom na zemi. Tak veľmi mi bolo ľúto tej drobnej pokornej a milej Zulejky, že som sa normálne potešila, keď ju krutý osud oslobodil od manžela i jeho zlej matky.

„Lež pokojne, žena,“ povie. A začne ju biť. Metlou po chrbte to nebolí. Je to ako metličkou. Zulejka leží pokojne, ako jej prikázal muž, len sa pri každom údere strasie a škriabe nechtami lavicu – preto ju Murtaza bije len krátko. Zlosť ho rýchlo prejde. Zulejka má predsa len dobrého muža.“

No netešila som sa dlho. V roku 1930 sa Zulejka ocitla, spolu s tisíckami ďalších kulakov a nepriateľov štátu z radov inteligencie, v nákladných vagónoch na ceste na Sibír.

„Prvé začali umierať deti. Jedno po druhom, akoby sa hrali na chytačku, odbehli na druhý svet…“

Niekoľkomesačnú cestu v neľudských podmienkach napokon zvládla asi tridsiatka ľudí pod velením „červeného diabla“ Ignatova. Ostali v studenej tajge napospas. Bez poriadnych odevov, bez náradia, s jednou zbraňou. Zulejka ešte vo vlaku zistila, že pod srdcom nosí dieťa a vzhľadom na hlad a útrapy na ceste predčasne v tajge porodila.

Sledujeme osudy postáv, ich vývoj, prispôsobovanie sa, vyrovnávanie sa so situáciou a zmeny v charakteroch. Obľúbila som si najmä lekára Voľfa Karloviča Ljebeho, umelca Ikonnikova a Izabellu. Aj zo Zulejky sa stáva nový človek, no stále si zachováva svoju húževnatosť, pracovitosť, odvahu a milotu. Postupne však stráca vieru, myslí si, že Alah do pustatiny nedovidí, modlí sa málo, všetko, čo ju naučila mama, je preč.

„Modlila sa zriedka, ledabolo. O tom, že ich Alah nevidí a nepočuje, sa presvedčila počas nedávneho hladu. Miestnych duchov nepoznala, uctievať ich nevedela, len ich v duchu pozdravila, keď vošla do lesa alebo zišla k rieke – nič viac.“

Zulejka bojuje zo všetkých síl o prežitie svojho dieťaťa. Zahŕňa ho materinskou láskou a v časoch najväčšieho hladu ho kŕmi vlastnou krvou.

„Z malej, no hlbokej reznej rany v tvare polmesiaca vystrekne čosi husté a tmavé, rubínovočervené. Zulejka sa vráti k prični a strčí synovi prst do úst. Cíti, ako sa jeho orúce ďasná okamžite stisnú, tlačia, zovrú sa okolo nechta. Jusuf dychtivo saje, postenkáva, pomaly sa upokojuje. Ešte dychčí, ešte občas mykne ručičkami. No už nekričí…“

Na brehu rieky Angary postupne vyrastá dedina, do ktorej neustále prichádzajú noví a noví presídlenci. Ich úlohou je „naučiť sa proletárskej práci“. Tí, ktorí prežili prvotný šok a ťažkú drinu, sa postupne prispôsobili. Nemali na výber.

Výborné čítanie, pútavé, napínavé a v neposlednom rade perfektne preložené Jánom Štrasserom. Autorka však nedobrovoľný pobyt v gulagoch pred vojnou a počas vojny opisuje s citom a opatrne, dáva si servítku pred ústa, bolesť, strach, náročnú prácu a ťažký osud postáv čítame viac – menej medzi riadkami. V slovách a pocitoch hrdinov vycítime, čo sa vlastne naozaj dialo. Je to strhujúci príbeh o materinskej láske a neuveriteľnej ľudskej schopnosti prežiť aj v tom najkrutejšom prostredí a v neľudských podmienkach. Ach, Zulejka drahá, čo si si musela všetko vytrpieť! A spolu s tebou milióny „nežiaducich“ obyvateľov Sovietskeho zväzu…

Diskutovať môžete len cez facebook profil

x komentované

Powered by Facebook Comments

Pokračovaním v prezeraní stránky súhlasíte s používaním cookie. viac info

Na účely prispôsobenia obsahu a reklám, poskytovania funkcií sociálnych médií a analýzy návštevnosti používame súbory cookie. Informácie o tom, ako používate naše webové stránky, poskytujeme aj našim partnerom v oblasti sociálnych médií, inzercie a analýzy. Podrobnejšie informácie o ochrane súkromia a cookies nájdete na stránke O sieťovke

Zavrieť