Adriana Macháčová: Niekto ako ty

Adriana Macháčová: Niekto ako ty

Niekto ako ty je románom, v ktorom sa spozná nejedna žena. Autorka rozvinula príbeh plný emócií a ťažkých životných situácií. Dáva nám nahliadnuť do najskrytejšieho vnútra hlavných hrdiniek. Je to veľmi uveriteľný príbeh piatich žien – Kláry, Zuzany, Aleny, Bibiány a Marty ako vystrihnutý z reality dnešných dní. Autorka sa pohrala s charakterom a duševným rozpoložením každej hrdinky. Tá je sympoška, tú treba ľutovať, tamtá si žiada pomoc…

„Potrasiem hlavou. Riešim sprostosti a pri tom mám kopu roboty. Každý deň mám kopu tej istej roboty! Tá jednotvárnosť ma ubíja. Vydrhnem byt, navarím večeru, budem si čítať, pozerať televízor… Možno pôjdem von, do ulíc – svojej kancelárie… Už nemôžem takto žiť. Keby som pracovala, niekam by som to dotiahla. Ale takto?“

Klára je manželka úspešného muža, má všetko, na čo si spomenie. Je však šťastná? Citovo vyprahnutá sa vrhá do nebezpečného románika s mladým chlapcom. Zuzana je tá, ktorá celý život čaká na lásku z mladosti, podceňuje sa, nepáči sa sama sebe a zúfalo túži po šťastí. Podarí sa jej napokon dosiahnuť to, po čom túži? Bibiána má za sebou ťažké detstvo a dospievanie po boku matky – prostitútky. Za svoje terajšie šťastie platí daň, bojuje s bývalou manželkou svojho muža, ktorá je vážne chorá. No a ešte tu máme Alenu. Alena je tehotná, šťastná po boku milujúceho manžela. Ale len dovtedy, kým sa jej syn nevymkne spod kontroly. Všetko sa zamotá a my s napätím očakávame, ako to celé dopadne. Ja osobne som si najviac obľúbila Zuzanu a Bibiánu.

„Konečne prekročím prah bytu a zažínam svetlo. Bol to celkom fajn večer, teda až na roztržku medzi Klárou a Bibiánou. Priznávam, tajne som si to vychutnávala. Bolo to zaujímavejšie než debata o Aleninom očakávanom prírastku. Nevedela som, čo povedať. „Budete mať pekné dieťa,“ na toto jediné som sa zmohla. Mala som doložiť, že na rozdiel odo mňa krása mu zostane. Tiež som bola rozkošná, ale ako som rástla, krása sa strácala. Podala som sa na otca a ktovie, na koho ešte. Na koňa zo susedovej maštale. Zavriem dvere a zamknem.“

Jeden príbeh rozprávajú všetky postavy zo svojho uhla pohľadu. S kapitolami sa striedajú aj rozprávačky. Rozprávanie prebieha v prítomnom čase a čitateľ má pocit, že je priamo v deji, že práve teraz sa všetko odohráva. Nedá sa od knihy odísť, lebo čo keď sa stane niečo a ja to prepasiem? Román je plný zmysluplných a uveriteľných dialógov. Adriana Macháčová je majsterkou dialógu. Ak by chcel raz niekto sfilmovať tento príbeh, scenárista by nemal veľa práce, pretože autorka to urobila za neho. Dej rýchlo (aj vďaka dialógom) ubieha a napätie sa stupňuje. Veľmi som ocenila niekoľko vulgarizmov, ktoré si text maximálne vyžadoval. Ak by tam neboli, ťažko by som danej situácii uverila.

Čítanie som si užila. Niektoré činy postáv boli pre mňa nepochopiteľné a neviem si predstaviť, že by som tak konala. (Ja viem, ja viem – Nikdy nehovor nikdy!) Ale chápem, že takto to na svete chodí. Naivne však naďalej zotrvám vo svojom oblaku z cukrovej vaty. Som autorke vďačná za záver. Naplnila moje očakávania. Odporúčam najmä ženskej čitateľskej obci, no aj muži by si mali prečítať kapitoly, ktoré rozpráva Klára.

Diskutovať môžete len cez facebook profil

x komentované

Powered by Facebook Comments

Pokračovaním v prezeraní stránky súhlasíte s používaním cookie. viac info

Na účely prispôsobenia obsahu a reklám, poskytovania funkcií sociálnych médií a analýzy návštevnosti používame súbory cookie. Informácie o tom, ako používate naše webové stránky, poskytujeme aj našim partnerom v oblasti sociálnych médií, inzercie a analýzy. Podrobnejšie informácie o ochrane súkromia a cookies nájdete na stránke O sieťovke

Zavrieť