Adam Johnson

Adam Johnson: Syn pána sirôt

Vo výpredaji kníh som narazila na tento 510 strán hrubý román. Na obálke pod nadpisom som sa dočítala, že autor zaň dostal v roku 2013 prestížnu Pulitzerovu cenu a vzadu na obale bolo uvedené, že je to šokujúci príbeh mladého človeka v totalitnom režime Severnej Kórey plný dobrodružstva, krutosti a napätia, ale aj nekonečnej a obetavej lásky. Autor sa v rozhovoroch vyjadril, že celý román je fikcia a udalosti v ňom zaznamenané sú výplodom jeho fantázie. Aj tak som mala neustále pri čítaní zimomriavky. Svoje nápady a informácie čerpal od ľudí, ktorým sa podarilo zo Severnej Kórey uniknúť a začať nový život mimo tohto strašidelného režimu. Kniha naplnila moje očakávania. Text je veľmi čitateľný, ani na chvíľu som sa nenudila.

Román tvoria dve časti – Džun–doov životopis a Priznanie veliteľa Kaa, ktoré úzko spolu súvisia. Kapitoly sa striedajú s rozhlasovým propagandistickým vysielaním KĽDR, plným príkazov, zákazov a odporúčaní (autor to poňal skôr ako nejakú grotesku).

„Občania, zhromaždite sa okolo ampliónov, prinášame vám dôležité správy! Miestne správy priniesli zábery nášho drahého vodcu Kim Čon-ila, ako v teréne radí technikom, ktorí prehlbujú koryto rieky Tedong. Kým náš drahý vodca prednášal bagristom, v jednej chvíli sa okolo neho spontánne vzniesol húf holubíc, ktorý nad ním zotrval a poskytol nášmu ctihodnému generálovi trochu tieňa, takého prepotrebného v tento horúci deň. A nezabudnite, občania, stále platí zákaz pozorovania hviezd.“

Príbeh sa odohráva za vlády drahého vodcu a najuctievanejšieho generála Kin Čong – ila. V prvej časti sa zoznamuje s Džun-doom, vyrastajúcom v sirotinci, hoc sirotou nie je. Jeho mamu uniesli a otec je správcom sirotinca. Svoju zlosť a nešťastie si vyvršuje najmä na synovi. Siroty žijú v neľudských podmienkach a pracujú ako dospelí. Keď príde hladomor, všetko sa zmení. Zmizne jeho otec a Džun-do sa oficiálne stáva sirotou. Aj keď to tak nie je, všetci sa k nemu tak správajú. Už mu nezostal naozaj nikto. O mame len sníva a iných príbuzných nemá. Je úplne sám. Potajomky miluje a túži po herečke Sun Moon.

„Všetky siroty napokon skončili v armáde. A takto sa Džun-do už v štrnástich rokoch stal „potkanom“, vojakom vycvičeným bojovať pod zemou pri nulovom osvetlení. Tam ho o osem rokov neskôr našiel veliteľ So.“

Džun-do počas niekoľkých rokov absolvoval výcvik taekwonda, prežitia, boja v úplnej tme a taktiež podstúpil výcvik znášania bolesti. Po ukončení služby v armáde sa z neho stáva únosca ľudí. Úplne absurdná práca. Ak sa to vôbec dá nazvať prácou. Skupinka únoscov vypláva k brehom Japonska, unesú zvolenú osobu a nik už viac o nej v domovine nepočuje. Takto zmizli stovky (ak nie tisíce) ľudí. Neskôr Džun-doa ako spravodajského dôstojníka sledujeme na rybárskej lodi. Jeho úlohou je odpočúvať všetky možné vysielačky naokolo. Tu konečne pocíti priateľstvo k niektorým postavám. Lenže keď z lode ujde druhý dôstojník a celej posádke hrozí trest, začnú sa diať také hrozné veci, ktoré hraničia až s absurditou.

Druhú časť románu tvorí príbeh veliteľa Ka, krásnej Sun Moon a vyšetrovateľa –  mučiteľa bez mena. Aby som nechala čitateľov v napätí a nepokazila im zážitok z čítania, uvediem len toľko, že autor nás zavedie do trestaneckých pracovných táborov (táborov smrti), do blízkosti Drahého vodcu, medzi chudobu v Pchjongjangu, do Ameriky a tiež do radov tajnej polície. Tá vedie kruté výsluchy ľudí, ktorí sa akýmkoľvek spôsobom znepáčili vodcovi a jeho špiónom. Tie výsluchy sú naozaj silná káva! Dúfam, že si to autor všetko iba vymyslel…

Krutý režim, pracovné tábory, dennodenný strach ľudí, mučenie, vymývanie mozgov, vypínanie elektriny vo večerných hodinách, prideľovanie manželiek, hlad, chudoba, bezmocnosť, túžba a v neposlednom rade veľká obeta na oltár lásky – to všetko nájdete v tomto skvelom románe.

Diktátor Kim Čong –il (jediná nefiktívna postava v románe) je vykreslený naozaj presvedčivo, absurdne, ba až komicky. Je to odporná postava dejín. Prevláda názor, že ľudia z východnej Ázie sú zdržanliví, bez emócií a ovládajú svoje pocity. Aj v tejto knihe to bolo tak. Akosi som si nevedela vybudovať pocit spolupatričnosti so žiadnou postavou. Ich činy boli pre mňa niekedy nepochopiteľné, no pravdepodobne výchova a strach z diktátora zapríčinili, že konali tak, ako konali. Ale aj tak som s Džun-doom súcitila, fandila mu a držala päste. Autor sa naozaj výborne zhostil charakteristiky postáv.

„Uvarím rodičom večeru. Keď ochutnajú jedlo, chvália za to, aké je dobré, Kim Čong-ila, a keď sa ich spýtam, ako prežili deň, odpovedia, že určite ľahšie ako náš drahý vodca Kim Čong-il, ktorý nesie na svojich pleciach osud celého ľudu. Pred časom stratili zrak a paranoicky sa boja, že v ich blízkosti je niekto, koho nedokážu zachytiť, a ten človek hlási všetko, čo vyslovia. Celý deň počúvajú vysielanie, keď sa vrátim domov, oslovia ma občan!“

Čo napísať na záver? Ak je len polovica z udalostí opísaných v knihe pravdivá, tak je to jedna veľká katastrofa. Ja ako Európanka si to v podstate ani poriadne nedokážem predstaviť a ďakujem osudu, že som sa narodila mimo dosahu veľkého vodcu Kim Il-songa a drahého vodcu Kim Čong-ila.

„Sedel som s obyčajnými občanmi a na ich telách som musel vidieť navretý ružový nápis Majetok… Tá značka bola všade, len som ju doteraz nevidel. Toto bolo najhoršie spotvorenie komunistického sna, o ktorom ma v detstve učili. Skoro som vyvrátil kvaku zo žalúdka.“

Diskutovať môžete len cez facebook profil

x komentované

Powered by Facebook Comments

Pokračovaním v prezeraní stránky súhlasíte s používaním cookie. viac info

Na účely prispôsobenia obsahu a reklám, poskytovania funkcií sociálnych médií a analýzy návštevnosti používame súbory cookie. Informácie o tom, ako používate naše webové stránky, poskytujeme aj našim partnerom v oblasti sociálnych médií, inzercie a analýzy. Podrobnejšie informácie o ochrane súkromia a cookies nájdete na stránke O sieťovke

Zavrieť