Ranná horúčka je jeden z najlepších románov o láske, aké som čítala. Je to skutočný ľúbostný príbeh autorových rodičov, ktorý päť rokov po vydaní v Maďarsku objavili aj najvýznamnejšie svetové vydavateľstvá. Vyšiel v dvadsiatich ôsmich krajinách sveta. Očaril ma svojou silou a nežnosťou zároveň. Nečakajte však žiadnu presladenú lovestory, len hlbokú a úprimnú lásku dvoch osudom poznačených ľudí.
„Jedného letného dňa, keď sa schyľovalo k dažďu, doplával otec na lodi do Švédska. Vojna sa skončila pred troma týždňami.“
Týmito slovami začína autor rozprávať príbeh svojich židovských rodičov – Miklósa a Lili. K napísaniu románu ho inšpirovali listy rodičov, ktoré mu mama ukázala až po otcovej smrti. Péter Gárdos o nich netušil celých päťdesiat rokov. Rozprávačom je sám autor a jeho rozprávanie je poprekladané úryvkami z rodičovských listov. Čo sa nedozvedel z listov, to mu dorozprávala mama.
Úryvok z doslovu autora
„Ale listy tu ostali, päťdesiat rokov si ich v sebe niesli tak, že ich nikdy nevybrali, necitovali z nich vety, nehovorili o nich. Otca som sa už nemohol opýtať, no mohol som sa vypytovať mamy, neústupne a rafinovane. Väčšinou odpovedala pokrčením pliec: „Bolo to dávno. Poznal si otcovu hanblivosť. Chceli sme na to zabudnúť.“ Na čo!? Prečo?! Prečo nechali zmiznúť tú krásnu lásku bez zábran, povznášajúcu vo svojej nemotornosti, ktorá presvitá pomedzi riadky aj o pol storočia neskôr?“
Dvadsaťpäťročný Miklós je transportovaný z koncentračného tábora Bergen – Belsen do nemocnice na ostrove Gotland vo Švédsku. Unikol hrôzam koncentračného tábora, no nový rozsudok smrti si vypočuje v nemocnici. Lekári mu, vzhľadom na ťažkú tuberkulózu, dávajú iba pol roka života. Miklós v tej chvíli vyhlási smrti a osudu vojnu. Vo švédsku sa po 2. svetovej vojne zotavuje veľa Maďarov. Vyhľadá si teda mená a adresy všetkých maďarských žien vo švédskych ozdravovniach a napíše im listy. Je ich stosedemnásť. Keď mu odpíše mladučká Lili, vie, že našiel tú pravú.
„V Lärbro, v cukrárni, sa Harry závistlivo pozrel na otca. „Koľko ti ich odpovedalo?“ „Osemnásť.“ „A teraz si budeš písať so všetkými osemnástimi?“ Otec si poklepal po vrecku, kam ukryl list. „Ona je tá pravá.“ „Ako to vieš?“ „Jednoducho to viem.““
Chorobu si nepripúšťa a nadviaže s Lili intenzívny korešpondenčný vzťah. Postupne sa do seba zamilujú, pomocou pošty pátrajú po svojich príbuzných v Maďarsku, filozofujú, debatujú o literatúre, Miklós píše pre Lili básne, zverujú si rôzne tajomstvá a o mnohých mlčia. Tie nám na stránkach knihy v drobných úlomkoch spomienok odhaľuje autor. Píše o tom, na čo by obaja najradšej zabudli, o tom, o čom sa mnohí navrátilci z koncentračných táborov zdráhali hovoriť.
„Otec nehovoril, ako v belsenskom koncentračnom tábore tri mesiace pálil mŕtvoly. Ako by mohol rozprávať o tom smrade, ktorý sa šíril nad kopcom mŕtvol, dusil ho a škriabal v hrdle? … Lili zasa nebola schopná hovoriť o dni oslobodenia. Trvalo takmer pol dňa, kým sa dotiahla z baraku do skladu šiat – stometrovú vzdialenosť prekonala za osem hodín. Na nahé telo jej pálilo slnko.“
Ich nemocnice sú od seba vzdialené niekoľko stoviek kilometrov a Lili s Miklósom robia všetko preto, aby sa mohli aj napriek chorobám stretnúť.
Miklós aj Lili majú svojich priateľov – spolupacientov. A priatelia sú na to, aby si pomáhali. Je to tak vždy? Aj tu sa nájde osoba, ktorá im lásku nedopraje.
Mne sa táto kniha veľmi páčila. Naozaj veľmi. Nebola tu nejaká nadnesená prehnaná romantika ako v mnohých ľúbostných románoch. Všetko bolo také čisté, krásne, jednoducho napísané. A presne tak si predstavujem veľkú lásku – čistú a nežnú. Miklós bol veľký bojovník a optimista a hoci to nebol krásny princ z rozprávky, Lili sa do neho vášnivo zamilovala. Príbeh sa pomaličky odvíjal, plynul pozvoľne, čítala som ho s pomyselným úsmevom na perách. Keď som skončila, pocítila som sklamanie z rýchleho konca, čítala by som o nich ešte a ešte. Veľmi sa mi pozdával aj z autorov štýl písania. Bola som milo prekvapená, že v texte nechýbal ani svieži humor. Musím sa poobzerať po jeho ďalšej knihe.Diskutovať môžete len cez facebook profil
Powered by Facebook Comments