Nádherný román nemeckej spisovateľky, ktorá sa narodila vo Frankfurte nad Mohanom maďarským utečencom. Možno práve preto si za jednu z hlavných hrdiniek v tejto knihe zvolila maďarskú emigrantku.
Keď sa mi veľmi preveľmi páči nejaká kniha, ani neviem nájsť tie správne slová, aby som čo najlepšie vyjadrila svoje nadšenie. Toto je jedna z nich. Obyčajne neobyčajný príbeh troch rodín odohrávajúci sa v južnom Nemecku a čiastočne v Ríme. Autorkin poetický štýl písania vo mne vyvolal pocit, akoby som bola v galérii a postupne vstupovala do obrazov. Poéziu vo mne ešte viac umocňovalo opakovanie slov, viet, či celých odsekov a dlhokánske súvetia. Text sa čítal ľahučko, dej sa odvíjal pomaly, akoby čas hral pre hlavných hrdinov, akoby ich autorka chcela čo najdlhšie uchrániť od sklamaní a smútkov, ktoré čas od času zákonite prichádzajú v živote každého človeka. Dlho som mala pocit, že sa nič nedeje, že čítam len poetický opis radostného detstva, lenže ono sa dialo, neustále a od začiatku, len autorka nám aj to zložité a smutné podsúvala opatrne, v hádankách, pomaličky. V románe nenájdete ani jednu priamu reč, a predsa to vôbec neprekážalo.
„Určitě jsme se seznámily v létě, v létě, které Aju obklopovalo, jako by jí patřilo, jako by jí patřily jeho světlo, jeho prach, jeho dlouhé světlé večery, a jímž se pohybovala bez bundy a bez bot, zato se žlutým kloboukem, nalezeným v matčině skříni, léto nám připomínalo velký, světlý dům, jehož místnosti bez dvěří přecházeli jedna v druhou.“
Rozprávačkou je Theresa alias Seri, ktorá prežíva svoje detstvo po boku priateľky Aji a kamaráta Karla v dome a v záhrade u Ajinej matky Évi. Trávia tam väčšinu svojho času. Akoby im patril celý okolitý svet! Nebol to obyčajný dom, ani obyčajná záhrada. Dom postavil Ajin otec Zigy, ktorý sa za ženou a dcérou vracal vždy len na dva mesiace v roku, keď mal v cirkuse voľno. Dom akoby sa vznášal, celé roky stál trošku nakrivo, v záhrade rástla divoká tráva, kvety, stromy, medzi stromami vždy visela sieť na hojdanie a krivá bránka ohlasovala návštevníkov škrípaním po štrku. Évi bola iná. Ona, Zigy a Aja sa jedného dňa rozlúčili s cirkusom a emigrovali z Maďarska do Nemecka. Rok putovali po krajine a napokon sa Évi s Ajou usadili a Zigy sa vrátil k cirkusu. Évi neovládala poriadne jazyk, nevedela čítať ani písať, vlasy nosila schované pod šatkou, prihovárala sa stromom i kvetom, chodila bosá, nemala rada sneh a spávala pri rozsvietenej lampe. Zdalo sa, že Aja je ako ona. Najsvetlejšie dni bývali vždy, keď sa vrátil na leto Zigy. Nosil na rukách Aju i jej priateľov. Saltám, žonglérskym kúskom a radosti nebolo konca – kraja.
Seri žila iba s matkou Mariou. Keď spoznala Aju, vedela, že ich už nič nerozdelí. Serina matka sa dlho pozerala na Aju a Évi cez prsty, lenže jedného dňa sa všetko zmenilo a Maria a Évi sa stali nerozlučnými priateľkami. Jedného dňa totiž Maria zachránila Aju, ktorú vôbec nebolo treba zachraňovať, vyzula si sandále v Évinej záhrade a hodila za hlavu všetky predsudky. Už jej nevadili Évine rozcuchané vlasy zaviazané kusom látky, domček, ktorý akoby sa vznášal, ani Ajin otec Ziggy, ktorý nikdy nenosí ponožky a každý rok daruje svoje topánky nejakému chudákovi.
„Přestala Évi oslovovat paní Kalócsová nebo Évo, teď jí říkala Évi, jak si to Évi vždycky přála, a jakmile jí tak řekla poprvé, byla jsem si jistá, že přijde zase, že bude přicházet po řadu dalších večerů, že boty skořicové barvy odhodí mezi krtince do vysoké trávy a bude sedět v Évině zahradě bosá.“
Keď sa na scéne objavil Karl, k Évi a Marii pribudla tretia mama. Ellen. Ellen a jej manžel nežili, iba prežívali. Po nešťastí, ktoré ich postretlo sa na seba už nemohli pozerať, bývali každý v inom dome a o svojho syna Karla sa nestarali. Odsunuli ho bokom. Aj on našiel útočisko u Évi. A sklenené guľôčky čakali na polici…
„Musela vidět, že Évi nejenže obývá tento dům, stlučený z nejrůznějších zbytků, který vypadá jako by se měl oddělit od země a rozlétnout se nad pšenicí a kukuřicí ke strážnímu železničnímu domku, nýbrž že jí patří i ta cesta před ním, na níž jsme si házely míči přes síť. Všechny cesty jí patřili, všechny prašné stezky, vedoucí podél mezí do Kirchblűtu.“
Évi bola útočiskom a svetlým bodom v živote všetkých hrdinov románu. A oni boli svetlom v jej živote. Točili sa spolu v nádhernom kruhu pomoci a spolupatričnosti. Navzájom na seba pôsobili, a tak ako sa menili a rástli deti, spolu s nimi sa menili a uzdravovali aj dospelí.
Seri, Aja a Karl postupne dospievali, prestali sa zhovárať s holubmi, námestie sa zmenšilo, naraz im boli známe všetky cesty, tma ich už nedesila, zanechali za sebou hviezdy, nevedeli nájsť húštiny, v ktorých predtým vždy zablúdili, a ako strácali svoj detský pohľad, krátil sa aj čas vysedávania v korunách líp.
Aj napriek radostnému detstvu ich to ťahalo z mestečka preč. Rozhodli sa pre Rím. Slnečný, teplý, hýriaci životom, slaný od mora, pripravený vzlietnuť na plachtách zavesených na balkónových šnúrach. Ich trojuholník sa ale po čase rozpadá a niekto musí z kola von. Rím už nie je taký slnečný ako na začiatku. Raz to muselo prísť. Svetlé dni hrdinov zastrel mrak.„Rostli jsme, zatímco svět se točil dál, jako by se o nás nestaral, a naše matky dělali vše pro to, aby nestratily rovnováhu a nezakoply a neupadly tak, že vstát by bylo příliš těžké.“
„…třepetal se tam pták, malý černý ptáček, podobný tomu, který poletoval v hlavě Karlovi, a třebaže se nestávalo nijak vzácně, že nějaký pták zabloudil a narazil do jejího okna, tentokrát Évi přepadla předtucha, jakýsi náhlý pocit neklidu, jak nám později řekla, vyletěl jí z hrudi až do hrdla a přes ramena a paže až do konečků prstů.“
Keď vyplávali na povrch staré tajomstvá a hriechy rodičov, zdalo sa, že život nemá zmysel. Každá rodina sa musela prebrodiť cez svoje blato. Všetko sa pokazilo a iba milosrdný čas mohol zaceliť jazvy. Sú putá matiek a detí dosť silné, aby prekonali ťažké skúšky, ktoré im život pripravil?
Ja osobne som románom Svetlé dni očarená. Presvetlil moje dni. Stále mám pred očami obrazy, ktoré autorka doslova namaľovala na stránky knihy. Bol to pre mňa krásny čitateľský zážitok.
Diskutovať môžete len cez facebook profil
Powered by Facebook Comments