Pasi Ilmari Jääskeläinen

Pasi Ilmari Jääskeläinen: Literární spolek Laury Sněžné

Fantasticko realistický román Literární spolek Laury Sněžné vyšiel vo Fínsku v roku 2006 a až o deväť rokov neskôr v Čechách. Chvíľu som nevedela, či čítam literatúru pre deti, alebo pre dospelých. Ale áno, je to kniha určená dospelému čitateľovi. Stranu za stranou som sa o tom postupne presvedčila. Na úvod si neodpustím poznámku o preklade. Načo, prepánajána, prekladateľ preložil do češtiny všetky mená a názvy miest? Do konca knihy som si na to nezvykla a veľmi mi to prekážalo.

Mestečko Zaječín sa len tak hemží svetovo uznávanými spisovateľmi. Vychovala si ich obdivovaná a výnimočná autorka kníh pre deti Laura Sněžná. Dlho mal jej spolok deväť známych členov a čakalo sa, komu udelí výsadu stať sa desiatym. Tejto pocty sa dostalo Elle Amande Milanovej, učiteľke fínskeho jazyka a literatúry, ktorá Lauru očarila svojou poviedkou. Ella vnútorne spracúva svoju neplodnosť a vyrovnáva sa s otcovou Alzheimerovou chorobou. Prijatím do spolku je však nadšená.

„Zažívala obdobný otřes jako kdysi v dětství, když se na sebe poprvé podívala přes dvě zrcadla a uvidela se z profilu. Až do té doby vnímala sama sebe úplně jinak. Osobní budoucnost nikdy není taková, jakou si ji lidé představují.“

Elle sa jedného dňa dostane do rúk kniha, ktorá má úplne iný dej, ako by mala mať. Postupne zistí, že tých kníh je viacero. Akoby knižnicu, do ktorej chodí zachvátil akýsi slovný mor. Keď chce začať pátrať, polená jej pod nohy hádže knihovníčka Ingrid. Ella sa s ňou vzápätí bližšie zoznámi na uvítacom ceremoniáli u Laury a zistí, že aj Ingrid je členkou spolku. Pátranie po tajomstve kníh však musí na chvíľu odložiť, pretože sa stane nezvyčajná vec. Laura Sněžná na večierku záhadne zmizne. Jej zmiznutie je sprevádzané obrovskou víchricou. V jednej minúte je tu a v druhej jej niet. Celé mestečko je hore nohami.

„Když se nohou dotkla pátého schodu, stalo se to, co se později všichni snažili pochopit, vysvětlit a analyzovat. Rázem je celý dům plný sněhu a vichru. Když vánice konečně ustane, vychází najevo, že Laura Sněžná beze stopy zmizela.“

Ella sa postupne zoznamuje so zvyšnými členmi spolku. Tí sú zahalení tajomstvom, skoro vôbec sa nerozprávajú, nestretávajú, vyhýbajú sa jeden druhému. Zistí, že za všetko môže Hra, ktorú kedysi dávno vymyslela Laura Sněžná a oni ju doteraz stále hrajú. Nie je to obyčajná hra. Je to hra na pravdu, na odhalenie všetkého skrytého.

„Později zjistila, že pod jednou pravdou se vždycky najde druhá, a tak dál.“

O Hre smú vedieť len členovia, hrá sa v noci od desiatej do šiestej a kto je vyzvaný, nesmie odmietnuť, pretože by prišiel o členstvo. Čo všetko skrýva človek vo svojom vnútri? Ako hlboko sa dajú tajomstvá ukryť? Na čo všetko chceme a snažíme sa zabudnúť? Hra človeka vyčerpáva viac, ako by sa zdalo. Pri hre splýva fantázia so skutočnosťou. Čo je naozaj a čo je fikcia? Kto hrá hru, musí ju hrať bez konvencií, bez hanby, klamstiev, musí vedieť, že môže zaplatiť aj nejakú cenu. Sme svedkami odhalení tajomstiev jednotlivých členov spolku.

„Nebylo možné spatřit celý obraz člověka najednou, protože pozorovací bod se nacházel v jednom místě časové osy a pozorovaný cíl byl průsečníkem nespočetného množství pozorovacích bodů. Každý den obracel v člověku nový list a odhaloval novou stránku, bytost považovaná za krásnou se rázem mohla jevit nepřijatelně šerednou.“

Laura sa do hry vrhla bezhlavo, pretože sa chce dozvedieť všetky tajomstvá o spolku a Laure, nakoľko zistila, že kedysi už desiaty člen existoval. Všetci o tom mlčia, nik si nič nepamätá, či nechce pamätať.

„Člověk by neměl moc mluvit, pochopila Ella. Psaním se budovaly celé světy, ale přílišné mluvení vedlo k rozpadu.“

Nielen členovia spolku majú svoje tajomstvá. Tajomné je celé mestečko. Akoby sa tu trúsili mytologické postavičky z detských kníh Laury Sněžnej. Jej knihy vedia deti i dospelí skoro naspamäť. Zdá sa, že postavy neostali len v knihách. Po zmiznutí Laury sa dejú naozaj podivné veci.

„Neměla oči. Z prázdných dulků se pářilo. Na místě křídel trčely bílé kosti, jimiž straka mávala nahoru a dolů, jako by doufala, že se tak vymaní z nepochopitelné tmy, do níž spadla.“

Veľmi sa mi páčili sny, ktoré sa snívali postavám v románe. Niekedy som sa musela vrátiť, aby som si overila, či je to sen, alebo to postavy myslia vážne.

„Nahoře na regálu se opět objevila kočka. „Pospěš si,“ zasyčela. „Brány se otevřely. Poslouchej! Ach, poslouchej! Poslouchej to dunění, hřmění, rachocení. Už jdou, přicházejí. A všechno, všechno je zatím nehotové.“

Autor sa nechal inšpirovať rôznymi literárnymi dielami, ja som tu našla paralelu napríklad s Alicou v Krajine zázrakov, či so Snehovou kráľovnou. Tých príbehov je viac, nechám pátranie aj ostatným čitateľom. Pasi Ilmari Jääskeläinen vymyslel naozaj úžasný a tajomný svet. Len mám pocit, akoby si nechal zadné vrátka na napísanie ďalšej knihy, pretože podstatná časť záhad zostala úplne nevysvetlená. Mám rada otvorené konce. Ale pri tejto knihe ma to rozčarovalo. Dostala som odpoveď len na jednu jedinú otázku. Tou odpoveďou som bola dojatá, veľmi sa mi páčila, bola prekvapujúca. Lenže čo všetko ostatné? Keď som dlhšie rozmýšľala nad prečítaným textom, utvorila som si vlastný výklad románovej zápletky. Myslím, že každý čitateľ si príbeh vyloží po svojom. A azda to chcel autor dosiahnuť. Neprestrel stôl, iba naň položil ingrediencie.

Diskutovať môžete len cez facebook profil

x komentované

Powered by Facebook Comments

Pokračovaním v prezeraní stránky súhlasíte s používaním cookie. viac info

Na účely prispôsobenia obsahu a reklám, poskytovania funkcií sociálnych médií a analýzy návštevnosti používame súbory cookie. Informácie o tom, ako používate naše webové stránky, poskytujeme aj našim partnerom v oblasti sociálnych médií, inzercie a analýzy. Podrobnejšie informácie o ochrane súkromia a cookies nájdete na stránke O sieťovke

Zavrieť