Franz–Olivier Giesbert

Franz–Olivier Giesbert: Himmlerova kuchařka

„Dějiny jsou svinstvo. Mně sebrali všechno. Moje děti. Moje rodiče. Moji velikánskou lásku. Moje kočky. Nechápu, proč lidský rod dějiny tak pitomě uctívá.“

Róza má stopäť rokov, je aktívnou členkou internetových zoznamiek a čipernou majiteľkou vychýrenej reštaurácie Malá Provence, kde podáva jedlá prevoňané všetkým, čo kedy v živote zažila. A že toho nebolo málo! Jedného dňa sa rozhodne, že napíše knihu o sebe. V nej nás prevedie celými dejinami dvadsiateho storočia.

Rózino rozprávanie začína nezvyčajným pôrodom. Narodila sa v roku 1907 v Arménsku. Matka ju porodila na strome. Zdá sa vám to pritiahnuté za vlasy? Keď dočítate Rózino rozprávanie, jej narodenie bude tým najuveriteľnejším, čo ju postretlo.

„V den mého narození už na světe žili tři osoby, které měly zdevastovat lidstvo: Hitlerovi bylo osmnáct, Stalinovi osmadvacet a Maovi třináct. Padla jsem na špatné století, na to jejich.“

Bola ešte dieťaťom, keď jej pri arménskej genocíde vyvraždili celú rodinu. Hrôza. Iba jej jedinej sa podarilo utiecť. Na chvíľu. Hneď padla do rúk moslimským turkom a už ako dieťa si vytrpela svoje. Zneužívanie detí je to, čo najviac na svete nenávidím. Jediné, čo jej po mame a babičke zostalo, bola láska k vareniu a zopár rodinných receptov. Dôležitú úlohu v Rózinom živote začne hrať pomsta. Len myšlienky na ňu jej pomáhajú prekonať všetky útrapy života. Hneď po strate blízkych si začala písať zoznam ľudí, ktorým sa chce pomstiť.

„Pomsta je jediná něco platná spravedlnost, kdo tvrdí opak, nic nezažil. Navíc si myslím, že doopravdy člověk může odpustit, až když se pomstil.“

Neskôr sa jej podarí utiecť do Francúzska. Ujme sa jej láskavý pár starších ľudí a stane sa ich adoptívnou dcérou. Mama Emma je skvelá kuchárka a Róza usilovná žiačka. Šťastie opäť netrvá dlho. Keď sa rodičia pominú, vzdialení príbuzní si z nej spravia slúžku a snažia sa ju obrať o majetok.

Rózin život sa podobá hojdačke. A tak sa pripravte na celoživotné putovanie pod vlajkou s heslom Raz si hore a raz dole. Pred vojnou stretne lásku svojho života, no vo vojne sa všetko mení. Prichádzajú tie najväčšie rany osudu.

Rózino kuchárske umenie ju na určitý čas privedie do domu nacistu Himmlera. Dokonca raz navarí samotnému Hitlerovi. Neviem, čo tým autor sledoval, ale nepáčilo sa mi, ako poľudštil Himmlera a Hitlera. V tejto knihe to boli ujkovia, čo sa len tak hrajú na vojnu. No ja neviem… Síce zo dvakrát hlavná hrdinka konštatuje, že teraz po vojne „už vieme, čo vieme“, no v tej dobe sa jej Himmler zdal akýsi nešťastný a v podstate normálny človek, s poruchou trávenia, ktorý len koná svoju prácu. No fuj!

Róza sa opäť ocitá na dne a zoznam nenávisti rastie. Je nútená ujsť do Ameriky, kde opäť podniká ako majiteľka reštaurácie. Odtiaľ jej kroky smerujú do Číny a napokon sa vracia naspäť do Francúzska. Život v Číne bol (aj napriek láske) samá nuda a nuda, omáčky okolo politiky, ktoré tam naozaj nemuseli byť.

Róza nikdy nestratila chuť do života. Nezatrpkla a neopustila sa. Aj vo vysokom veku je stále vtipná, živelná a tak trochu šialená. Jej najväčšou celoživotnou vášňou sú muži a varenie.

„Ničeho nelituju ani si nic nevyčítám, protože jsem po celý život dodržovala zákon odvety a za ránu vracela ránu.“

Kvitovala som jej tie výlety za jednotlivými ľuďmi, ktorým sa mstila. Musela to urobiť, inak by sa zbláznila. Úplne ju chápem, aj keď ja by som konala asi inak. Nikdy však nehovor nikdy.

„Odpověděla jsem mu zcela poctivě, že jsem dlouho nevěděla, jak jsem to všechno mohla snášet, ačkoli je fakt, že se mi vždycky od přírody ošklivilo přidávat vlastní nářky k velkému fňukání lidstva. Zatímco dějiny jsou peklo, život je ráj.“

A aby som nezabudla na mloka (bola to ona) Theo! Odchytila si ju v lese a Theo sa stala jej jedinou najvernejšou priateľkou, s ktorou sa rozprávala ako s človekom. Theo s ňou prežila dlhé roky, radila jej, hnevala sa na ňu, pomáhala prežiť.

Nečakajte román nabitý históriou. To nie. Je to román o žene, nie o dvadsiatom storočí. Róza mi tak trochu pripomínala Stojedenročného starčeka. Keby sa spolu stretli, určite by to zaiskrilo. Recenzie na túto knihu sa rôznia. Mne sa však páčila a pokojne ju môžem odporúčať všetkým, ktorý si chcú len tak oddýchnuť a zabaviť sa. Áno, zabaviť sa. Autor zvolil iróniu a čierny humor ako korenie pre smutné a strastiplné rozprávanie. Róza je excelentná rozprávačka! Aj napriek všetkej smole, po ktorej stúpala, nebudete smútiť. Postavy sa okolo len tak mihajú, nedá sa k nim vytvoriť bližší vzťah, nestihnete ani oplakať mŕtveho, už na vás Róza vychrlí ďalšiu časť svojho života a vtiahne vás do svojho príbehu takou silou, že nechcete ani vystúpiť. Róza je jednoducho stopäť ročná mladica nabitá energiou a sexuálnou vášňou.

„To jediné, co nás odlišuje od zvířat, nakonec není vědomí, které jim hloupě upíráme, ale sklon k sebelítosti: ten stahuje lidstvo dolů. Jak sej í člověk může poddávat, když venku nás volá příroda a slunce a země? Do posledního dechu a dokonce i potom budu věřit jen silám lásky, smíchu a pomsty.“

Ako bonus k príbehu sú na konci uvedené niektoré vychýrené Rózine recepty. Autor priložil aj zoznam literatúry o udalostiach 20. storočia.

Diskutovať môžete len cez facebook profil

x komentované

Powered by Facebook Comments

Pokračovaním v prezeraní stránky súhlasíte s používaním cookie. viac info

Na účely prispôsobenia obsahu a reklám, poskytovania funkcií sociálnych médií a analýzy návštevnosti používame súbory cookie. Informácie o tom, ako používate naše webové stránky, poskytujeme aj našim partnerom v oblasti sociálnych médií, inzercie a analýzy. Podrobnejšie informácie o ochrane súkromia a cookies nájdete na stránke O sieťovke

Zavrieť