Jonathan Safran Foer je môj obľúbený autor. V roku 1999 vycestoval na Ukrajinu po stopách svojho starého otca. Zážitky spracoval vo svojej prvotine Všetko osvetlené, za ktorú získal niekoľko cien: National Jewish Book Award, New York Public Library Young Lions Award a i. Román je lahôdkou, do ktorej autor zakomponoval všetko možné ako psíček a mačička do svojej torty a napriek tomu chutila vynikajúco.
„To je predsa láska, pomyslela si, či nie? Keď si všimnete, že tu niekto nie je, a je vám za ním smutno. Keď je tento smútok väčší než radosť z toho, keď tu je.“
Mladý Ukrajinec Alex, študent angličtiny, putuje s Američanom Jonathanom (autorom) a hľadá jeho židovských predkov. Nazýva Jonathana hrdinom. Šoféra im robí Alexov slepý dedo, ktorý síce vidí, no je skalopevne presvedčený o svojej slepote. Sprevádza ich jeho slepecká suka Sammy Davis, Junior, Junior.
„Samy Davis, Junior, Junior!“ ja skríkol. „Ty sadni“! a viete vy čo? Ona sadla. Na hrdinu. V postavení šesťdesiatdeväť. „Samy Davis, Junior, Junior! Ty sadni na svoju stranu sedadla! Ty vypadni z hrdinu!“ ja myslím že ona chápala mňa lebo ona odišla z hrdinu a vrátila sa trieskať tvárou do okna na druhej strane. Alebo ona možno zlízala všetku kolínsku vodu z hrdinu a už ju viac nezaujímal pohlavne ale jedine ako priateľ.“
Príbeh sa skladá z Alexovho vtipného rozprávania o prežívanom dobrodružstve, z listov, ktoré Alex neskôr píše Jonathanovi do Ameriky a z úryvkov Jonathanovej (neveselej) pripravovanej knihy.
„Drahý Jonathan, ja túžim aby tento list bol dobrý. Ako ty vieš, ja nie som špičkový v angličtine. V Ruštine ja postulujem moje myšlienky abnormálne dobre lež môj druhý jazyk nie je tak kvalitný. Ja padám hanbou do zeme za to čo pritrafilo tebe vo vlaku. Kradnutie je hanebná vec avšak táto vec pritrafuje sa ľuďom vo vlaku z Ukrajiny veľmi opakovane.“
Jonathan je odhodlaný nájsť podľa zažltnutej fotografie ženu menom Augustina, ktorá počas holokaustu zachránila život jeho starému otcovi. Počas ich donkichotskej cesty je odkryté aj to, na čo chceli všetci preživší čo najskôr zabudnúť.
„Čakali na smrť, a nemôžeme im to zazlievať, lebo my by sme urobili to isté a všetci to isté aj robíme. Smiali sa a žartovali. Mysleli na narodeninové sviečky a čakali na smrť, a my im musíme odpustiť.“
Je to zmes humoru, irónie, nostalgie, smútku, lyriky a poetiky všedných i nevšedných dní. Musím priznať, že sa to čítalo dosť ťažko, najmä Alexova lámaná angličtina, bravúrne preložená Ottom Havrilom do slovenčiny. Strácala som sa chvíľami v čase, musela som dávať pozor na každú jednu vetu. V deji sa autor vracal až do roku 1791, kedy sa začala písať história Jonathanovho rodu. Stálo to však za to! Román zamával mojimi emóciami. V závere humor vystriedal smútok. Život prináša mnoho radosti, ale aj bolesti.
Kniha Všetko osvetlené je vhodná pre náročnejších čitateľov. Hemží sa náboženskými podobenstvami, snami, úryvkami zo židovských kníh a múdrostí. Tie krásne myšlienky a obrazy, ktoré sa pred vami rozprestierajú na stránkach, klíčia v hlave a omáľate ich v očiach, lebo kniha vás núti prečítať si úryvok aj dva, aj tri razy. Ešte nikdy som nič podobné nečítala. Pre mňa je Všetko osvetlené úžasný román výnimočného autora, čarovné majstrovské dielo okorenené humorom, pochopením, odvahou a poéziou. Odporúčam aj jeho ďalšie romány Príšerne nahlas a neuveriteľne blízko, Tu som.„Ty rozumieš? Ja som úplný so šťastím a to je čo ja musím urobiť a taktiež ja urobím. Ty rozumieš mne? Ja budem kráčať bez hluku a ja budem otvárať dvere v tme a ja budem.“
„Boh miluje plagiátorov. Preto je napísané: „Boh stvoril človeka na svoj obraz, na Boží obraz ho stvoril.“ Boh je prvotný plagiátor. Keďže nemal čo vykrádať – človek stvorený na obraz čoho? Zvierat? -, stvorenie človeka bolo aktom reflexného plagiátorstva, Boh vykradol zrkadlo. Keď plagizujeme, aj my tvoríme na obraz a podieľame sa na zavŕšení Stvorenia.
Slúžim bratovi svojmu ako umelecký materiál?
Isteže, Kain, isteže.“
Diskutovať môžete len cez facebook profil
Powered by Facebook Comments