A máme tu ďalšiu novinku od nemeckého kráľa bestsellerov Sebastiana Fitzeka. Vďaka vydavateľstvu Tatran si čitatelia na Slovensku môžu po jeho úspešných románoch Terapia, Strach z lietania, Balík a Pasažier 23, prečítať aj jeho najnovší román Pacient. Sebastian Fitzek je najúspešnejším a najžiadanejším nemeckým autorom, ktorý sa presadil v mnohých krajinách. Ja som sa jeho najnovšieho románu nevedela dočkať. Všetky doterajšie som totiž prečítala jedným dychom. Inak tomu nebolo ani teraz. Napätie sa vo mne stupňovalo každou ďalšou kapitolou. Fitzek je majster vo svojom odbore. Vie, ako čitateľa schmatnúť a „uväzniť“ vo svojom románe až po poslednú stranu.
Nerada čítam o týraní, či vraždení detí v krimi románoch. Vždy sa musím odosobniť a povedať si, že je to len fikcia a basta. Našťastie sa autor nejako extra nevenoval detailom zločinu.
„Vie, čo v rodičoch vyvolá správa o smrti dieťaťa. Ukončí to ich život. Ich duša, šťastie, všetko, čo z nich robilo živú bytosť, sa navždy odporúča. A to sú ešte vo výhode oproti tým, ktorí nikdy nebudú mať stopercentnú istotu, čo sa stalo s ich deťmi. Ich smrteľný zápas sa nikdy neskončí.“
Pred rokom zmizlo niekoľko detí. Dve z nich sa podarilo vypátrať mŕtve, páchateľ bol dolapený a zavretý v psychiatrickej liečebni. Len po malom Maxovi sa akoby zľahla zem. Vrah detí mlčí a zúfalý otec Till sa po rozpade manželstva snaží nájsť odpovede. Zostáva mu jediné. Nechať sa zavrieť na psychiatriu a dostať z vraha priznanie, kde je jeho syn.
Pomocou švagra sa mu to podarí a šialená hra začína. V liečebni na neho čaká jedno prekvapenie za druhým. Postupne sa ukazuje, že niečo katastrofálne zlyhalo. Dochádza k nebezpečným situáciám. Pacienti sú nevyspytateľní a doktorom tiež nemožno veriť.
„Tramnitz bol jednoznačne posadnutý, no nie neviditeľnými silami, ktoré riadili jeho myšlienky, ale potešením zo zabíjania. Patril do väzenia, najlepšie do pracovného tábora na Sibíri, nie na psychiatrickú kliniku so starostlivosťou dvadsaťštyri hodín denne.“
Tillov život je v ohrození. Autor vybičuje naše nervy do krajnosti, keď sa dozvieme, že Till už vonku nemá žiadnu spojku a nemá mu kto v tom šialenstve pomôcť. Podarí sa mu napokon dostať k vrahovi? A podarí sa mu návrat do normálneho života? Na tieto otázky nás Fitzek nechá, ako je to u neho zvykom, čakať až do úplného konca. Nič nie je ako sa zdá a keď si myslíme, že bingo!, dej sa zvrtne a miesto doprava vedie cesta doľava.
„Rukou nahmatal injekčnú ihlu v teplákoch. Jeho záhadný nepriateľ Kasov mu dal šancu, nech už na to mal akékoľvek dôvody. Dokáže ju využiť. A keby to bola preňho akákoľvek bolestivá cesta – od tohto telefonátu už Till nepochyboval, že s ňou spojené utrpenie prekoná.“
Till v liečebni zistí, že vrah Tramnitz si o obetiach písal denníky. Stoj, čo stoj sa k nim chce dostať. Živí v sebe nádej i strach, že sa v nich dočíta o svojom synovi. Možno sa konečne dozvie, kde a ako malý Max skončil. A keďže nádej umiera posledná, Till sa jej drží ako kliešť a modlí sa, aby bol jeho syn ešte živý. Veď zázraky sa predsa stávajú! Či nie?
Ako som už vyššie napísala, napätie sa opäť raz dalo krájať. Najnovší román v ničom nezaostáva za predošlými. Autor je akoby bezodná studnica nápadov a každý jeho príbeh je iný. Úplne geniálne vystihol ťaživú atmosféru uzavretého oddelenia na psychiatrii. Až mi zimomriavky behali po chrbte, keď som si predstavila, že by som niečo také niekedy podstúpila. Na záver si pripravil nečakané a prekvapivé rozuzlenie. Náznaky riešenia ponúkal tak rafinovane, že som si ich uvedomila až po dočítaní.„Ak mal Tramnitz pre každú obeť vlastný denník, tak drží v rukách posledný zväzok tohto sadistického chorého psychopata. Potvrdzovala to aj prvá veta, napísaná drobným úhľadným písmom, ktoré sa hodilo k Tramnitzovmu zovňajšku. Slová napísané čiernym atramentom v Tillovi zabili posledný zvyšok viery v dobrotivého boha.“
„Dokonca aj myšlienky tiekli ako hustý sliz a v zásade sa točili okolo jedinej otázky: Čo sa to tu deje?“
Nesmierne ma potešila informácia, že Tatran pripravuje vydanie ďalších Fitzekových kníh. Takže sa opäť môžem tešiť na poriadnu dávku adrenalínu.
Diskutovať môžete len cez facebook profil
Powered by Facebook Comments