Čím je pre tínedžera návšteva koncertu jeho idolu, tým je pre vášnivého čitateľa stretnutie s autorom obľúbenej knihy. Tak ako postupne prichádzajú na Slovensko najväčšie hudobné superstar, nachádzajú našu krajinu aj literárne esá. Na besedu do bratislavského kníhkupectva Martinus prijal pozvanie spisovateľ Paolo Giordano, ktorého za pomoci tlmočníčky Evy Kempnej a v prítomnosti jeho dvornej prekladateľky Márie Štefánkovej vyspovedal literárny top moderátor Dado Nagy.
Paolo Giordano debutoval veľmi úspešným románom Osamelosť prvočísel, za ktorý získal niekoľko ocenení. V slovenčine vyšli aj jeho ďalšie romány: Ľudské telo, Čierna a strieborná a Požierači neba. Práve Požieračov neba prišiel predstaviť do Martinusu v Bratislave slovenským čitateľom.
Na privítanie zaznel búrlivý potlesk. Myslím, že ho povzbudil a opadla z neho časť nervozity. Sám na úvod priznal, že kedysi chcel byť hudobníkom, lenže kariéru musel po niekoľkých vystúpeniach ukončiť, nakoľko mu pri koncertoch pred publikom bývalo až fyzicky zle a pociťoval veľkú úzkosť. „Nebola to cesta pre mňa.“ Tak si položil otázku, ako by sa mohol vyjadriť inak, ako by mohol povedať veci, ktoré chce, bez rizika, že sa bude musieť ocitnúť na pódiu. Rozhodol sa písať. Pekne v skrytosti pred zrakmi verejnosti. Lenže teraz sa opäť ocitá na pódiách pred čitateľmi a musí prekonávať hanblivosť. „V živote nás vždy všetko dobehne.“ Vtipne poznamenal, že je navyše hrozné nič, ale vôbec nič, nerozumieť (v cudzej krajine) a Dado Nagy mu naspäť zakontroval: „Je mi to dôverne blízke.“
Spisovateľ na otázku moderátora „Čo by poradil začínajúcim autorom?“ odpovedal, že on asi ťažko poradí. Sám chcel iba premýšľať o svojich veciach, a tak začal písať.
Keďže Paolo Giordano je zo severu Talianska, Dado Nagy sa ho spýtal, prečo román Požierači neba zasadil do úplne iného prostredia, teda na juh do Apúlie. Odpovedal naozaj srdečne a nadšene: „Keby ste tam boli bývali, určite by ste to hneď pochopili.“ Apúlia je mu vraj veľmi blízka. Raz ho tam zaviedol jeden priateľ a on sa do nej zamiloval. Bol v tom kraji v júni a objavil svetlo západu slnka. Mal pocit, ako by ochorel, ako keď je človek zamilovaný, zaľúbil sa takým spôsobom, že vedel, že sa do Apúlie musí znova vrátiť, stoj čo stoj, a čo najskôr. V Požieračoch neba chcel porozprávať (aspoň v prvej časti) o tých letách, o mladosti, ktorú zažil každý z nás. Mal pred očami filmy Bernarda Bertolluciho, a diela spisovateľa Cesara Pavezeho. „Keď hovoríme o Bertollucim, o Pavezem, leto akoby predstavovalo vrchol mladosti.“ Apúlia je podľa Giordana miesto, kde žijeme polonahí, kde z nás teplo vytiahne aj to, čo by sme nechceli. Ale nesmieme byť prekvapení, keď do Apúlie zavítame. Je to jeho vlastná Apúlia, je zmiešaná zo skutočných miest, ktoré tam videl a z jeho osobných spomienok na letá v detstve a mladosti v Pádskej nížine. Je rád, že spisovateľ má takú moc pretvoriť si všetky miesta podľa seba.
Environmentálna zápletka v knihe vychádza zo skutočných udalostí, nakoľko aj v Taliansku dochádza k častým stretom eko-aktivistov a tých druhých. Dokonca parazit, ktorý napáda olivovníky a palmy je skutočný. Smutný obraz zrezaných vrcholcov paliem ho inšpiroval k románovej zápletke. „Pohľad na tie stromy bol veľmi smutný. Boli ako mŕtve.“ Palma predstavuje v románe podstatnú metaforu. Hlavný hrdina románu Bern je ako palma. Červíky pochybností a myšlienky ho žerú zvnútra ako spomínaný parazit. „Veď v každom z nás sa idei a myšlienky rozmnožujú a pomaly nás vyžierajú.“ Giordano si neskôr na výlete v Paríži kúpil obraz palmy, zavesil si ho nad stôl a začal písať. Zrodil sa silný príbeh s veľkým posolstvom. Je na každom čitateľovi, čo si z neho odnesie.
Rozprávanie milého, vtipného a šarmantného spisovateľa bolo veľmi zaujímavé a zmysluplné. Išla z neho taká čistá človečina. Ľudia mu doslova viseli na perách. Aj napriek mnohým oceneniam a úspechom pôsobil veľmi skromne. Výhodu mali tí, čo rozumeli po taliansky a mohli sa spontánne smiať spolu s ním. Beseda na Slovensku bola jeho poslednou zastávkou. Poznamenal, že keď tu pred tromi rokmi prezentoval Osamelosť prvočísel, odchádzal milo prekvapený a nadšený. Preto verím, že aj tento rok bolo stretnutie so slovenskými čitateľmi čerešničkou na jeho tour.
Keď sa ho moderátor spýtal na plány do budúcna, usmial sa a povedal, že bude veľa oddychovať a ďalšie plány si nechá nateraz pre seba. Lenže Dado Nagy sa na neho pozrel ako malé opustené šteniatko. Diváci vybuchli do smiechu, Giordano s úsmevom rezignoval a prezradil, že sa plánuje akýsi televízny počin, no bližšie to nerozviedol. Vraj sa máme nechať prekvapiť. Na záver otriasol Martinusom opäť nadšený potlesk. Na podpis do knihy sa vytvoril dlhokánsky rad. Kto mal odvahu a poprosil o spoločné foto, Paolo Giordano s radosťou súhlasil.
Stretnúť naživo spisovateľa, ktorého knihy sa vám vryli hlboko do srdca, ako mne Osamelosť prvočísel a Požierači neba, je naozaj veľký zážitok. Tak ako si on z Paríža odniesol obraz palmy, tak som si ja z besedy odniesla obraz spisovateľa, ktorý zo smutného pohľadu na rady paliem so zrezanými vrcholcami vyčaroval krásny, silný a vysoko aktuálny román.
Fotogalériu z besedy nájdete na facebookovej stránke kníhkupectva Martinus
Diskutovať môžete len cez facebook profil
Powered by Facebook Comments