Eka Kurniawan

Eka Kurniawan: Krása bolí

Nemohla som uveriť vlastným očiam, keď som si prečítala, že Eka Kurniawan napísal toto skvelé dielo už ako 27 ročný. Zložila som pomyselný klobúk a ešte som aj zatlieskala. Autor sa narodil v indonézskej provincii Západná Jáva. Vyštudoval filozofiu, venuje sa grafickému dizajnu a najmä píše. Ako prvý občan Indonézie bol nominovaný na prestížnu cenu Man Booker International Prize. The New York Times zaradil román Krása bolí medzi 100 najpozoruhodnejších kníh. Absolútne súhlasím.

Román je radostne grotesknou hyperbolou, ktorá jedinečným spôsobom odráža dejiny autorovho národa. Spoznávame nenásytných kolonialistov, naivných aj nebezpečných komunistov, odvážnych, no skorumpovaných bojovníkov za nezávislosť, krutých aj sentimentálnych miestnych gangstrov.

Hlavnou postavou je najkrajšia prostitútka Dewi Aju z mesta Halimunda, ktorá v úvode románu vstane po dvadsaťjeden rokoch z hrobu, aby ochránila svoju rodinu a prelomila kliatbu, ktorá ju obklopuje. Kým zomrela, porodila tri prekrásne dcéry. Päťdesiatročná znova otehotnela a odmietala priviesť na svet ďalšie krásne dieťa. Robila všetko možné, aby sa nenarodilo, no osud to zariadil inak. Svojej poslednej dcére dala meno Kráska, no nechcela sa na ňu ani len pozrieť a o pár dní zomrela. Nevedela, že sa jej narodilo najškaredšie dievčatko pod slnkom. Doslova monštrum. O Krásku sa roky stará nemá slúžka.

„Nedokázala by ju ani opísať, ale zdalo sa jej, že vyzerá ako prekliata pekelná obluda. Celé telo bábätka bolo čierne ako uhoľ, akoby ho spálili zaživa, a malo čudesnú a nerozpoznateľnú podobu. Bola hlboko presvedčená, že na celej zemi niet škaredšieho tvora, ako tento krpec, a keby bola Boh, pravdepodobne by malú radšej na mieste zabila, ako ju nechala žiť – veď svet ju bude nemilosrdne týrať. „Chúďa dieťa,“ vzdychla si babica a šla pohľadať nejakú dojku.“

Keď sa Dewi Aju vráti z hrobu, začína sa pred nami odvíjať príbeh, aký som ešte nečítala. Boje, násilie, smrť, znásilnenia, krutosť a pomsta úchvatným, priam rozprávkovým spôsobom obalené v príbehu o láske. Román je plný legiend, rozprávok, povier, mýtov, duchov a vášne.

„Určite vás trochu prekvapilo, že som vstala z hrobu po dvadsaťjeden rokoch, lebo ešte aj ten vlasáč, čo zomrel na kríži, bol mŕtvy len tri dni a potom vstal.“ „Veľmi nás to prekvapilo,“ vyhlásila Kráska. „Nabudúce pošli pred príchodom telegram.“

Mestečko Halimunda leží v Indonézii. Je zviazané so starou legendou, ktorá vraví, že kedysi dávno tu žila prekrásna princezná Rengganis, ktorá márne čakala na toho pravého, až sa jedného dňa vydala za psa a odišla navždy preč. Aká dôležitá bude táto rozprávka v príbehu Dewi Aju, sa dozvieme, až keď sa jej narodí vnučka s rovnakým menom. Lenže jedna legenda je na tento košatý príbeh málo. V mestečku raz žila dievčina Ma Ijang, ktorá sa zasľúbila mládencovi menom Ma Gedik. Ich lásku zničil bohatý holandský obchodník. Ma Ijang z veľkého žiaľu odletela z vysokej skaly a už ju nik nikdy nevidel. Viete si predstaviť, aký zúfalý musel byť  Ma Gedik. A práve Dewi Aju pochádza z rodu tohto zhýralého holandského obchodníka. Duchovia predkov sa neustále potulujú po mestečku…

Román popisuje udalosti od nadvlády holandských kolonialistov, cez vyčíňanie japonských vojakov počas druhej svetovej vojny, nástup a potlačenie komunizmu po vojne. Dewi Aju je počas vojny násilím odvlečená do bordelu Mamy Kalong a stáva sa prostitútkou. Povesť o jej kráse sa šíri rýchlosťou blesku. Postupne si vybuduje svoju pozíciu a nevzdáva sa povolania prostitútky, ani keď môže. Je kurva a je na to pyšná. Postupne prídu na svet jej tri krásne dcéry Alamanda, Adinda a Maja Dewi. Sledujeme život všetkých troch dcér. Prvé dve sa bezhlavo zamilúvajú a zahrávajú s mužmi. Doplatia na svoje hry, jedna stráca životnú lásku, vydáva sa za gangstra Šodanča, druhej ostane mladý komunistický súdruh.

„Videl som súdruha Kliwona pred skupinkou rybárov. Občas si myslím, že je to jediný človek v tomto meste, ktorý pozerá do budúcnosti s nádejou.“
„Komunisti sú už raz takí,“ vzdychol Šodančo. „Úbožiaci, ktorí si neuvedomujú, že tomuto svetu je jednoducho súdené, aby bol najhorší, ako sa len dá. To je jediný dôvod, pre ktorý Boh sľúbil utláčaným masám ako útechu nebo.“

Dewi Aju chce uchrániť povesť najmladšej dcéry, a tak ju vydá za svojho milenca Mamana Gendega. Najmladšia Maja Dewi má len dvanásť rokov. Maman Gendeg sa však prejaví ako skvelý manžel a dieťaťa sa nedotkne, kým samo nebude chcieť. (To som musela prezradiť, aby vás informácia o svadbe dvanásťročnej a tridsiatnika neodradila od čítania). Aj keď teda násilia, krutosti, vulgarizmov a nechutností je v tejto knihe požehnane. Všetko však má svoj dôvod a asi aj pôvod v histórii.

„A ja ti za to ponúkam dievča, ktoré ťa nikdy nesklame, najmladšiu dcéru najkrajšej kurvy v meste.“
„Má len dvanásť rokov.“
„Psy sa pária v dvoch rokoch, sliepky v ôsmich mesiacoch.“
„Ale ona nie je pes, ani sliepka.“
„Takto premýšľaš iba preto, že si nikdy nechodil do školy. Každý človek je cicavec, presne ako pes, a každý chodí po dvoch nohách, presne ako sliepka.“
Maman Gendeg už poznal povahu tejto ženy, alebo si aspoň myslel, že pozná. Vedel, že Dewi Aju sa nevzdá žiadneho nápadu, aj keby bol hocijako šialený.

V Halimunde vypuknú nepokoje medzi komunistami a nacionalistami, začína šialené zabíjanie a boj o moc. Dcéram Dewi Aju sa narodia deti a začínajú sa písať nové príbehy. Postavy pribúdajú. Každá jedna má svoje čaro a ani jedna nie je zbytočná. Ešte aj tí duchovia blúdiaci ulicami Halimundy sú fascinujúci. Každá jedna postava vkĺzne do deja akoby sa nechumelilo a až neskôr sa dozvedáme, kto to je, kde má korene a prečo koná tak, ako koná.

Odrazu sa do nich zaprela obrovská sila, akoby z miestnosti náhle niečo odsalo vzduch alebo im zmrazilo pokožku, takže sa im zježili vlasy.
„Božemôj,“ zhíkol Henry. „Čo je toto za zlú silu?“
„Neviem, ale v tomto dome určite straší. Ten duch nie je veľmi zlý, ale rozhodne ho niečo zlostí.“

Eka Kurniawan je famózny rozprávač. Ja som mala z knihy veľmi silný zážitok. Pokojne môžem napísať, že je to najkrutejšia a zároveň najfascinujúcejšia rozprávka pre dospelých. Označenie rozprávka som použila najmä kvôli nadprirodzeným udalostiam, ktoré tento román úžasne dotvárajú. Autor sa nechal inšpirovať magickým realizmom v tej najjasnejšej forme. Dočítala som sa, že ho inšpiroval nielen Marquez, ale aj Mellvil a Gogoľ. A predsa je svojský a jedinečný. Recenzie sú kladné i záporné. Niektorí čitatelia namietajú, že román je nechutný, vulgárny, odporný a krutý, ale ja sa zaraďujem do skupiny tých, pre ktorých bolo čítanie veľkým literárnym zážitkom.

Diskutovať môžete len cez facebook profil

x komentované

Powered by Facebook Comments

Pokračovaním v prezeraní stránky súhlasíte s používaním cookie. viac info

Na účely prispôsobenia obsahu a reklám, poskytovania funkcií sociálnych médií a analýzy návštevnosti používame súbory cookie. Informácie o tom, ako používate naše webové stránky, poskytujeme aj našim partnerom v oblasti sociálnych médií, inzercie a analýzy. Podrobnejšie informácie o ochrane súkromia a cookies nájdete na stránke O sieťovke

Zavrieť