Thomas Wolfe

Thomas Wolfe: K domovu pozri, anjel

Thomas Wolfe (1900 – 1938), jeden z najväčších spisovateľov USA. K domovu pozri, anjel je jeho literárna prvotina, ktorú napísal v roku 1929 a na Slovensku ju vydalo vydavateľstvo Tatran v roku 1976. Podľa kritikov je to jeho najlepšie dielo. Patrí k vrcholom modernej americkej prózy. Tento román je súčasťou tetralógie: K domovu pozri, anjel, O čase a rieke, Pavučina a bralo, Domov sa vrátiť nemôžeš.

Z upozornenia čitateľovi v úvode románu vyberám úryvok zo slov autora, ktorými by sa prihovoril ľuďom v dobe opisovanej na stránkach knihy. Povedal by im, „že knihu napísal v nevinnosti a nahote ducha a že mu išlo predovšetkým o to, aby dal činom a ľuďom opísaným v knihe plnosť, živnosť a presvedčivosť. Vzal hlinu života, aby z nej stvoril knihu, vzal len to, čo si berú všetci, čo nikto nemôže nebrať.“

S malou dušičkou sa pokúsim napísať ódu na tento neskutočne krásny, živý a fenomenálny román. Dúfam, že sa mi slovami aspoň trochu podarí vyjadriť dojmy a pocity, ktoré vo mne zanechal. Krásu slova obsiahnutú v tejto knihe musí človek uchopiť očami aj srdcom, ponoriť sa do nej a nechať sa unášať na vlnách poézie. Omieľala som vety v očiach, ochutnávala doslova všetkými zmyslami, lebo Thomas Wolfe je geniálny. Zachytil vo vetách všetko, čo sa zachytiť dá. Či vône, či zvuky, lásku, odpor, nenávisť, šialenstvo, list chvejúci sa vo vetre, pestrofarebnosť i čierno – bielosť sveta. Keď hovorím o vôňach, nemôžem nespomenúť ako a koľko ich opísal na dvoch celých stranách. Písal o tom, čo cítil a poznal hlavný hrdina Eugen Gant ako batoľa. Bolo ich vyše sto!

K domovu pozri, anjel je lyrická autobiografia. Hlavným hrdinom je Eugen Gant. Sledujeme jeho život od narodenia, cez štúdium na univerzite nižšieho stupňa až po odchod na Harwardskú univerzitu. Nie je to len rozprávanie o jednej americkej rodine, je to dielo plné poézie a čarovných obrazov. Je to hľadanie seba samého, je to aj o odpustení a pretrhnutí pút, o slobode vykúpenej krvou, o smútku a zmätenosti, o strachu, hanbe i láske… o všetkých odtieňoch života.

Ale neplakala nad sebou, plakala nad ním, veď hodinu po pôrode sa mu pozrela do tmavých očí a videla v nich niečo, čo z nich nevymizne – bezodnú studňu vzdialenej a neprípustnej samoty, pochopila, že z jej temného, smutného lona vyšiel cudzinec, ktorý stále bude žiť spomienkami na večnosť, z ktorej prišiel, ktorý bude prízrakom vo vlastnom dome, samotárom aj medzi ľuďmi. Ó, stratený.

Eugen vyrastá v rodine alkoholika a neskutočne lakomej a sporivej matky. Je najmladším zo siedmich súrodencov. Ich rodina nie je vôbec ukážková. Matka stále lamentuje, akí sú chudobní a pritom neustále skupuje pozemky a domy. Je perfektná obchodníčka a veľkú časť života vedie penzión. Otec sa spíja do nemoty, popri tom recituje verše a pasáže z literatúry, je násilnícky a narieka, že je chorý. Matka nepustí ani cent navyše. Otec Gant je majiteľom kamenárstva. V podstate je šarmantný, ľudia ho majú radi. Pokiaľ sa neopíja pod obraz boží. Je veľmi častým návštevníkom odvykacích pobytov. Žiaľ, postupne začnú piť aj ďalší členovia rodiny.

Znovu pocítili tú dávnu trpkú hanbu: neopovážili sa pozrieť jeden druhému do očí. Zhrozene stíchli pred prítomnosťou veľkej hádanky bolesti a zmätku, ktorý poznačil jazvami ich život.

Nikto nie je proti tebe,“ povedal ticho Luke. „Chceme ti iba pomôcť, to je všetko. Chceme, aby z teba dačo bolo. Ty si naša posledná nádej. Ak budeš slopať ako my, je s tebou amen.“

Súrodenci sú rozdelení na dva tábory. Tí, ktorí sa podali na matkinu rodinu a ďalší na otcovu. Len Eugen má pocit, že stojí kdesi uprostred. Že nepatrí nikam. Jeho najbližším spojencom je brat Ben. Rodičia a súrodenci sa navzájom obviňujú, potom sa ľúbia a zas hašteria. Deti sú nútené v skorom veku sa postaviť na vlastné nohy. Eugen má šťastie, že je najmladší. Je iný ako ostatní. Neustále má hlavu v oblakoch a košeľu plnú snov. Dostane sa mu vzdelania. Kapitoly, v ktorých autor opisuje Eugenovo štúdium na univerzite sa mi veľmi páčili. Eugen je považovaný za čudáka, večne chodí otrhaný, dlhovlasý a strapatý. Ale je bystrým študentom, uznávaným v radoch profesorov. Neustále si v sebe nesie biľag svojej rodiny. Miluje ich a nenávidí zároveň. Na univerzite sa cíti stratený. Postupne však dostáva krídla.

Eugen žil v malom svete, ale silne prežíval všetky svoje neúspechy. Jeho nešťastia boli bezvýznamné, ale ich účinok na jeho ducha bol hlboký a zhubný. Stiahol sa hlboko a pohŕdavo do svojej kobky. Bol bez priateľov a bičovali ho pohŕdanie a pýcha. Slepo sa staval na odpor proti všetkým prejavom prostredia vôkol neho.

Keď na dvere Eugenovej rodiny po druhýkrát zaklope smrť, na čitateľa čakajú stránky plné smútku a bolesti napísané tak živo, že som mala pocit, akoby som sama stála pri posteli mŕtveho. Srdce mi pukalo od žiaľu.

Sedeli a čakali. Nastala polnoc. Zakikiríkal kohút. Eugen potichu odišiel k oknu a hľadel von. Okolo domu sa zakrádala veľká šelma noci. Ťarcha tmy prehýbala steny a okná dovnútra. Tichý chrapot v zničenom tele takmer úplne stíchol.

Život Eugena je plný vášne. Aj keď to tak navonok nevyzerá, postupne sa pred nami rozhorí plameň jeho túžby a nepokoj, ktorý ho spaľuje, začne páliť aj nás. Túžime hlbšie preniknúť do jeho duše, no Eugen si tie najdôležitejšie veci necháva pre seba.

Každá jedna postava je vykreslená absolútne dokonale, do najmenších detailov. Vieme si každého predstaviť akoby sme ho poznali osobne. Či už povahu, psychické rozpoloženie alebo výzor. Keď nad tým tak rozmýšľam, autor v ľuďoch videl viac ošklivosť ako krásu. Dokonca ženu, do ktorej sa zamiloval opísal ako nie veľmi peknú. Krásu videl v slovách a myšlienkach. Postavy mali veľmi veľa zlých vlastností. Boli pochmúrne, ako doba, v ktorej žil. Asi… Cez obraz rodiny sa nám pred očami rozprestiera obraz vtedajšej americkej spoločnosti.

Mohla by som napísať celý obsah knihy, ale to nie je a nemôže byť mojím cieľom. Nechcem novým čitateľom, ktorí objavia tento literárny skvost prekaziť pôžitok z čítania.

Anjel je prítomný v celom príbehu. Či je to žulový anjel pred kamenárstvom otca Ganta, alebo je to Benov čierny anjel, s ktorým komunikuje po smrti svojho dvojčaťa, sú to anjeli, ktorých vidí Eugen. Celým románom sa v jednotlivých kapitolách s malými obmenami opakuje výkrik Ó, stratený a víchrom oplakávaný duch, vráť sa! A to je tiež anjel…

Eugen hľadá kameň, list a nenájdený vchod. A všetky zabudnuté tváre.

Keď sa svet, ktorý Eugen strácal, rozplynul, bolestne, žiaľne vykríkol, lebo vedel, že čarovné dvere sa zatvorili a že sa tam nikdy nevráti.

Wolfeho romány sa dajú v súčasnosti kúpiť už len v antikvariátoch. V ponuke ich má napríklad ČierneNaBielom

Diskutovať môžete len cez facebook profil

x komentované

Powered by Facebook Comments

Pokračovaním v prezeraní stránky súhlasíte s používaním cookie. viac info

Na účely prispôsobenia obsahu a reklám, poskytovania funkcií sociálnych médií a analýzy návštevnosti používame súbory cookie. Informácie o tom, ako používate naše webové stránky, poskytujeme aj našim partnerom v oblasti sociálnych médií, inzercie a analýzy. Podrobnejšie informácie o ochrane súkromia a cookies nájdete na stránke O sieťovke

Zavrieť